Štúdia poukázala na veľký význam nielen recyklovania, ale aj energetického zhodnocovania odpadu v ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu). Podľa expertov sa práve kombinácia týchto dvoch druhov zhodnocovania odpadu pri dosahovaní uhlíkovej neutrality ukazuje ako kľúčová. Potenciálu recyklácie a premeny odpadu na elektrinu a teplo pri dekarbonizácii Európy sa v aktuálnej analýze venovala Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
Zdroj: Nathan Copley z Pixabay
Cieľom nedávno zverejnenej štúdie spoločnosti Prognos a výskumnej organizácie CE Delf bolo identifikovať potenciál úspor emisií skleníkových plynov pochádzajúcich zo spracovania odpadov. Autori sa v dokumente detailne pozreli na nakladanie s 9 vybranými druhmi odpadov (papier, sklo, plasty, železné kovy, hliník, drevo, textile, odpadové pneumatiky a biologicky rozložiteľný odpad), ktoré majú najvyšší potenciál recyklácie. Okrem nich bol do analýzy zahrnutý aj nerecyklovateľný odpad, do ktorého patrí zmesový komunálny odpad a odpad, ktorý vzniká pri spracovaní recyklovateľných odpadov. Štúdia zahŕňa vybrané druhy (prúdy) komunálnych, komerčných, priemyselných a stavebných odpadov, ktoré sa produkujú v jednotlivých krajinách EÚ (vrátane Spojeného kráľovstva).
Tri scenáre nakladania s odpadmi v EÚ do roku 2035
1. SCENÁR (referenčný): Vychádza z reálnych údajov o produkcii a nakladaní s vybranými druhmi odpadov za rok 2018.
2. SCENÁR: Zohľadňuje európsku legislatívu v oblasti odpadového a obehového hospodárstva vrátane Nového akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo (súčasť Európskeho zeleného dohovoru) napr. cieľ recyklácie (min. 65 %) a miera skládkovania (max. 10 %) komunálnych odpadov.
3. SCENÁR: Zohľadňuje európsku legislatívu rovnako ako 2. SCENÁR, ale predpokladá dosiahnutie ešte ambicióznejších cieľov ako sú stanovené v 2. SCENÁRi, t. j. dosiahnutie ešte vyššej miery recyklácie a takmer úplného vylúčenia skládkovania odpadov.
Pozn.: Scenáre pracujú s referenčným množstvom odpadu nad 500 miliónov ton (vybrané prúdy odpadov zaradené do štúdie) , ktorý bol v EÚ (vrátane Veľkej Británie) vyprodukovaný počas roku 2018.
Aké emisie skleníkových plynov teda možno očakávať v roku 2035 v prípade jednotlivých scenárov?
1.SCENÁR (referenčný): Tento scenár počíta s vyprodukovanými emisiami ekvivalentu CO2 na úrovni 13,2 miliónov ton ročne. Takéto emisie skleníkových plynov sa vytvoria pri súčasnom spôsobe nakladania s vybranými druhmi odpadov (referenčný rok 2018). Tejto produkcii skleníkových plynov zodpovedá miera recyklácie na úrovni 39 %, energetického zhodnotenia na úrovni 33 % a skládkovania na úrovni 26 %, teda na úrovniach, ktoré kopírujú stav v roku 2018.
2. SCENÁR: Tento scenár vychádza z predpokladu dôsledného uplatňovania európskej legislatívy v oblasti odpadového a obehového hospodárstva. Počíta zároveň s dosiahnutím stanovenej miery recyklácie komunálneho odpadu (min. 65 %) či obmedzením množstva skládkovaného komunálneho odpadu (max. 10 %). V takomto prípade je možné dosiahnuť mieru recyklácie vybraných prúdov odpadu až na úrovni 57 % a znížiť mieru skládkovania na 14 %. Pri zachovaní miery energetického zhodnocovania na úrovni 29 % je možné v porovnaní s referenčným rokom 2018 zabrániť vzniku takmer až 137 miliónov ton ekvivalentu CO2 ročne.
3. SCENÁR: Posledný, najekologickejší scenár je založený na nulovom skládkovaní (zero waste to landfill) a na zvýšení miery materiálovej recyklácie vybraných prúdov odpadov až na takmer 60 % a miere energetického zhodnocovania na úrovni 40 %. Pri takejto kombinácii nakladania s odpadmi je možné zabrániť vzniku až 283 miliónom ton ekvivalentu CO2 ročne. V tomto prípade sa však musia ciele, ktoré sú dnes zavedené pre sektor komunálnych odpadov rozšíriť aj na ostatné prúdy odpadov z komerčnej a priemyselnej sféry.
Výrazný rozdiel medzi druhým a tretím scenárom je výsledok zabránených emisií, ktoré sa „ušetria“ tým, že odpad sa nebude takmer vôbec skládkovať. K zabráneným emisiám CO2 výrazne prispieva výroba energie v ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu). „Energiou, ktorá je vyrobená z odpadu, sme schopní nahradiť elektrickú energiu resp. teplo vyrobené v elektrárňach alebo teplárňach, ktoré využívajú fosílne zdroje energie ako uhlie alebo plyn“, vysvetľuje Ladislav Halász, viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP) a technický riaditeľ spoločnosti KOSIT. „Priame úspory emisií CO2 predstavujú odklon odpadov s obsahom organickej zložky zo skládok do ZEVO. Zabráni sa tak tvorbe nebezpečného skleníkového plynu metánu CH4, ktorý má 84 - krát silnejší skleníkový efekt ako samotný CO2”, dodáva Halász.
Najväčšie úspory CO2? Premena na energiu namiesto skládkovania
Štúdia ukazuje, že najväčšie úspory emisií oxidu uhličitého sa dosiahnu minimalizáciou skládkovania odpadu s obsahom organických zložiek akými sú napríklad papier, kartón či biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Takto sa môžu úspory vyšplhať až na 120 milión ton CO2 ročne. Analýza zároveň poukazuje aj na to, že využitie energie z odpadu odvráti najmä emisie CO2, ktoré by vznikali pri výrobe tejto energie v elektrárňach resp. teplárňach z fosílnych zdrojov, a to aj pri zohľadnení ambicióznych cieľov dekarbonizácie energetického priemyslu v budúcnosti.
Aký je stav na Slovensku? V recyklácii i v energetickom zhodnocovaní zaostávame
Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale i k rozvoju cirkulárnej ekonomiky. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Belgicko a Dánsko. Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO. Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka až takmer nulová. Práve vďaka vyššie spomenutým krajinám má odpadové hospodárstvo EÚ našliapnuté už dnes k uhlíkovej neutralite.
Slovensko momentálne medzi tieto krajiny nepatrí. V recyklovaní či v energetickom zhodnocovaní odpadu sa mnohým vyspelým ekonomikám pozeráme doslova „na chrbát“. Na Slovensku skončila v roku 2020 takmer polovica komunálneho odpadu na skládkach. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 42 % a na energiu a teplo sa premenilo iba 8 % komunálneho odpadu. Aj napriek postupnému znižovaniu miery skládkovania komunálneho odpadu, celkové množstvo odpadu, ktoré na Slovensku končí na skládkach sa za posledných 20 rokov takmer vôbec nezmenilo. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko spolu s krajinami ako Bulharsko, Rumunsko, Malta či Cyprus patrí aj naďalej medzi skládkové veľmoci.
Zdroj: Eva Sadovská, analytička WOOD & Company