Existuje aj situácia, v ktorej vypustíte príliš veľa pary. “Jedna Debbie Downerová (ničiteľka dobrej nálady) dokáže niekedy v kancelárii zmeniť úplne celú atmosféru,” tvrdí firemná psychologička Amy Cooper Hakim, autorka knihy Práca s problémovými ľuďmi, a je náročné odviesť dobrú prácu, keď pri vás kolegynka Zuzka každých 15 minút bedáka o tom, ako ju nikto nerešpektuje. Okrem toho sa sťažnosti tohto typu môžu v kancelárii zmeniť na toxickú negativitu, ktorá poškodzuje váš výkon a kvalitu vášho života, takže sa sústredíte na zlé stránky na vašom pracovisku a zabúdate na tie dobré.
Psychológ Goali Saedi Bocci vraví, že hoci vyžalovanie sa jeden druhému môže byť pre zamestnancov prospešné, nie je až také ťažké to prehnať. “Myslím si, že je to veľmi bežný jav. Začína to ako bežné ponosovanie sa a vyventilovanie — o ktorom si myslím, že môže byť zdravé a skvelé ak funguje ako podpora — ale môže to postupne skĺznuť na neustále sťažovanie sa,” hovorí.
“Nechcete sa predsa stať človekom, ktorý donáša klebety na svojich kolegov.”
Ilustračné foto: Pixabay.com
Ak máte pocit, že niektorí z vašich kolegov vás svojimi sťažnosťami oberajú o príliš veľa energie, tu je niekoľko tipov, ako ich šomranie udržať na uzde.
Rozoznajte moment, ktorý presahuje všetky medze.
K vývoju zo zdravého vyventilovania sa na toxické sťažovanie môže dôjsť pomaly, takže je ťažké povedať, či a kedy k zmene došlo. Saedi Bocci navrhuje, aby ste si odsledovali svoju vlastnú náladu po rokovaniach so spolupracovníkom, ktorého sťažnosti začínate pociťovať ako záťaž. “Ako sa cítite, keď z tej konverzácie odídete preč?” pýta sa. "Je to tak, že zakaždým, keď tento kolega príde do vašej kancelárie, pocítite ťažobu, alebo sa necítite veľmi nadšene, že ich vidíte?" V tomto prípade vás negativita pravdepodobne vyčerpáva a nastal čas konať. To platí najmä v prípade, ak je vyventilovanie sa výslovne zamerané na práve na vás. “Keď človek vyjadrí extrémne emócie — kričí, nadáva, vyhráža sa atď. — je to vždy negatívne. V extrémoch to môže viesť a skutočne aj vedie k toxickému pracovnému prostrediu,” píše vo svojej e-mailovej komunikácii Ronald Riggio, profesor vodcovstva a firemnej psychológie na univerzite Claremont McKenna. “Ak je emocionálne vyventilovanie sa extrémne, opakované a nenasleduje po ňom ospravedlnenie, potom sa dostávame do ‘toxickej’ kategórie.” (Upozorňujeme vás, že ak sa k vám niekto správa urážlivo a ubližuje vám, mali by ste to oznámiť svojmu nadriadenému. “‘Toxické správanie, ktoré prekračuje hranice,” hovorí Riggio, “ nemá v zdravom pracovnom prostredí čo hľadať.”)
Stanovte si hranice.
Je príjemné mať na pracovisku zopár priateľov, ale nemusíte sa kamarátiť so všetkými. Ak k vám ľudia vpadnú len preto, aby sa vyrozprávali, keď si potrebujete dokončiť svoju prácu, je dobré požiadať ich, aby vás nechali osamote. “Keď ste profesionálny, je to úplne v poriadku,” hovorí Hakim. “Nepotrebujeme si vypočuť od každého kolegu jeho najtajnejšie príbehy, nepotrebujeme vidieť všetkých psov na Facebooku a nepotrebujeme si vypočuť ponosy na rôzne oddelenia, ak to priamo nesúvisí s našou prácou.”
Saedi Bocci navrhuje, aby ste si zatvorili dvere na svojej kancelárii alebo, ak nemáte dvere, nahlas oznámili kolegom, že počas pracovnej doby nie ste k dispozícii na rozhovory v kancelárii. “ „Myslím si, že hranice na pracovisku môžu byť užitočné, pretože nie sú osobné,“ hovorí. "Nikto nechce byť asociálny, ale vnímala by som to takto:" Urobím si všetku svoju prácu a až potom, keď skončím, by som mohla tie dvere otvoriť.""
Dodáva: “Niekedy, keď budete pracovať v kabínke v otvorenom priestore to nemusí byť až také jednoduché, ale ak poviete: ‘Hej, rád by som sa s vami pozhováral po práci. Viete, mám veľa e-mailov, ktoré potrebujem vybaviť,’ alebo ‘Momentálne meškám s týmto projektom,’ môže to byť spôsob, ako získať trochu času, kým budete mať viac duševnej energie.” Taktiež si môžete nasadiť slúchadlá, aby ste sa stali menej prístupní, prihlásiť sa na slack.com, alebo vypnúť všetky upozornenia, aby vás nevyrušovali žiadne digitálne zvuky.
Pokúste sa svojho protivníka konfrontovať priamo.
Ak sú vaše signály zostať mimo sťažností nevypočuté, pokúste sa negatívnu situáciu vyriešiť priamo so svojím spolupracovníkom skôr, než do toho zapojíte svojho šéfa. “Nechcete sa predsa stať človekom, ktorý donáša klebety na svojich kolegov,” hovorí Hakim.
Niekedy je možné nadmerné vyventilovanie sa označiť za všeobecný problém v kancelárii, takže to nevyzerá tak, že obviňujete len jednu osobu. “Nechcete to brať na príliš ľahkú váhu, ale namiesto vytvorenia problému sa radšej na tom zasmejte a povedzte: ‘Jasné, vždy sa len sťažujeme, čo keby sme začali myslieť na niečo pozitívne,’” hovorí Saedi Bocci a poznamenáva, že na školách už tento prístup úspešne vyskúšali s podpornou skupinou žien, ktorá sa občas zamiešala do rozhovorov pri vyventilovaní sa.
Niekedy si váš kolega neuvedomuje, že jeho správanie vám odčerpáva energiu. Práve preto je správne im (zdvorilo) povedať, že vám sťažujú váš pracovný výkon na pracovisku a že potrebujete, aby svoje návštevy obmedzili. “Ak to dokážete povedať priamo, je to ideálne,” hovorí Saedi Bocci.
“Ak sa snažíte o to, aby boli všetci spokojní, môžete ľahko skončiť ako taká rohožka pred dvere.”
A nezabúdajte, že sa nemusíte stať najlepším priateľom svojho kolegu. “Z konkrétnej situácie odstráňte emócie, tak, aby vás k tomu jednotlivcovi nezväzoval emocionálny vzťah,” hovorí Hakim. “Buďte milý a profesionálny, zodpovedný a pohotový. Ak k vám však predsa len príde kolega a chce sa sťažovať na niečo, čo sa deje na inom oddelení, povedzte mu: ‘Mám pevne stanovený termín. Musím to dokončiť.’ Vytvorte si svoje hranice tak, aby ste neboli neslušní a očividne dali najavo že: ste v práci preto, aby ste pracovali.”
Ak potrebujete eskalovať, urobte to strategicky.
Ak úprimný rozhovor s kolegom nefunguje a jeho správanie vás v práci stále ovplyvňuje, je načase zapojiť ďalšieho človeka. Ale Saedi Bocci varuje pred urýchlenou návštevou Oddelenia ľudských zdrojov. “Zašla by som za team lídrom alebo inými kolegami, aby som zistila, ako tú situáciu vyriešiť,” vraví. Na to, aby ste sa zbavili dotieravého kolegu niekedy stačí už len to, že o tom niekomu poviete: “Tou citlivou vecou je práve to, že sa pozhovárate s kolegami v práci a poviete, ‘Viem, že Júlia prežíva ťažké obdobie. Vždy ma to odzbrojí a zaženie do ťažkých úvah. Keď ju na budúce uvidíte, ako mieri ku mne do kabínky, mohli by ste sa tu zastaviť a povedať: “Pôjdeme na kávu”?’”
No a ak to všetko zlyhá, potom potrebujete osloviť vášho šéfa a možno aj HR, aby nedošlo k poklesu vašej pracovnej výkonnosti. “Chcete sa správať profesionálne a tak sa snažte minimalizovať akýkoľvek konflikt a buďte si istý, že potom dokážete byť dobrým tímovým hráčom,” hovorí Hakim. “Ale taktiež by ste mali byť schopný povedať: ‘Hej, šéfko, potrebujem Vašu pomoc. S týmto človekom sa mi nepracuje dobre. Viem, že je v záujme firmy, aby som si svoju prácu urobil, ale toto ma veľmi vyrušuje. Čo navrhujete? “Je veľmi dôležité, aby ste boli konštruktívni a neboli vnímaní ako sťažovatelia.“
Nebuďte zdrojom problémov
Ak je toxická negativita problémom na celom vašom pracovisku ako takom, neprispievajte k nej. Ak sa potrebujete posťažovať na svojho šéfa alebo na veľa práce, na nabitý pracovný plán, alebo na negatívneho kolegu, posťažujte sa priateľovi mimo práce alebo si založte denník, ktorému sa môžete zveriť vždy, keď budete frustrovaní. Okrem toho, že vám to zabráni k prispievaniu k negativite v kancelárii, uchráni vás to od dosť pravdepodobnej dynamickej reakcie.
“Väčšina ľudí, s ktorými pracujete, nie sú vaši priatelia,” hovorí Hakim. “Úprimne vás varujem, aby ste sa vyhli akémukoľvek vyventilovaniu, aj keď je to s kolegom po pracovnom čase. To, čo poviete, by mohli použiť proti vám vo vhodnej chvíli, keď im to pomôže napredovať v ich vlastnej kariére.”
Nezabúdajte na to, že aj váš kolega je človek.
Existujú ľudia, ktorí sú negatívni od narodenia; existujú aj ľudia, ktorých osobný a vnútorný život je natoľko negatívny, že si svoju zlosť vylejú na pracovisku. “Negatívny kolega môže byť niekto, kto je v hlbokej depresii. Doslova vidia všetko v príliš čiernych farbách,” hovorí Saedi Bocci. “Pravdepodobne na to úplne zabúdajú.” Ak ste ochotní osloviť ich a ponúknuť im podporu, tak to urobte.
Aj keď nie ste povinní robiť im terapeuta, pomôže vám, ak si zapamätáte, odkiaľ tá toxicita pochádza. “Ak ste schopní si to zapamätať a pochopiť, že ľudia majú svoje vlastné životné skúsenosti, ktoré s vami nemajú nič spoločné, snáď by to vo vás mohlo vyvolať trochu súcitu alebo empatie,” hovorí Hakim, a to by vás mohlo inšpirovať k tomu, aby ste svojmu kolegovi prejavili trochu viac tolerancie. “Mohlo by vám to uľahčiť situáciu, pomôcť vám prestať byť sudcom, vyhnúť sa konfliktu a povedať: ‘Dovoľte mi, aby som od tohto človeka dostal tú informáciu, ktorá potrebujem a ďalej pokračoval vo svojej práci.’”
Neignorujte však toxicitu až do bodu, kým sa ľudia budú do vás navážať a budete mať pocit, že sa musíte zastať samých seba. “Naozaj sa veľmi snažíte. O tú prácu predsa nechcete prísť. Chcete, aby boli všetci spokojní a šťastní, ale ak sa snažíte o to, aby boli všetci spokojní, môžete ľahko skončiť ako taká rohožka pred dvere,” hovorí Saedi Bocci. “To je súčasť rovnováhy.”
Autor: redakcia Kancelarie.sk, Pôvodný autor: Rebecca Fishbein, Zdroj: Medium.com