„Veľmi podstatná a obrovská zmena definície. Mať na Slovensku „bydlisko“, a tým pádom byť považovaný za daňového rezidenta bude ten, kto tu má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie a k územiu SR je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať. Na základe tohto bude prakticky možné „postihnúť“ oveľa väčšiu masu daňovníkov,“ vysvetľuje zmeny Ľubica Dumitrescu, partnerka spoločnosti Deloitte.
Takáto zmena môže výrazne zasiahnuť napríklad niektorých športovcov, ktorí majú svoj pobyt zaregistrovaný mimo Slovenska, ale ich bydlisko je v skutočnosti na Slovensku. Na to, aby sa človek nestal daňovým rezidentom na Slovensku doteraz stačilo, aby tu nestrávil 183 dní v roku a zároveň tu nemal oficiálne zaregistrovaný trvalý pobyt. Nové podmienky budú oveľa prísnejšie. Akonáhle bude mať niekto na Slovensku k dispozícii ubytovanie (napríklad aj prenajatý byt), bude považovaný za daňového rezidenta Slovenskej republiky.
To, kde má fyzická osoba daňovú rezidenciu, je pritom určujúce pre rozsah jej zdanenia. Ak je niekto takýmto rezidentom na Slovensku, znamená to, že tu musí deklarovať svoje celosvetové príjmy. Neznamená to však automaticky, že by všetky tieto príjmy na Slovensku aj boli skutočne zdaňované. Výnimka môže nastať v prípade platnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a inou krajinou. Tá však nie je podpísaná so všetkými štátmi. „Príkladom krajiny, s ktorou Slovensko nemá zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, sú napríklad Spojené arabské emiráty, kde ani neexistuje daň z príjmov. Daňovník si tak musí byť vedomý, že splnením definície daňovej rezidencie podľa slovenského zákona mu vznikajú daňové povinnosti voči Slovensku. Ak občan SR pracuje v SAE, na Slovensku sa nezdržiava a svoj trvalý pobyt si v minulosti odhlásil, ale má na Slovensku byt, veľmi ľahko môže byť považovaný za slovenského daňového rezidenta,“ opisuje komplikovanú situáciu Dumitrescu.
Zdroj: Deloitte