Respondenti označili za najdôležitejšie zručnosti budúcnosti predovšetkým analytické a kritické myslenie (približne 80 %) a schopnosť prispôsobiť sa zmene (takmer 77 %). Významnú úlohu zohrávajú aj AI a dátová gramotnosť, technologické zručnosti či schopnosť spolupráce a kreatívne myslenie. Naopak, špecializované oblasti ako programovanie, design thinking či koučing sú vnímané ako menej kritické. Zaujímavosťou je, že sa na spodku rebríčka ocitli aj udržateľnosť a cirkulárna ekonomika, čo môže nasvedčovať, že ESG zatiaľ nie je vnímané ako kľúčová kompetenčná priorita, ale skôr ako širší kontext alebo externý rámec podnikania.
Zároveň sa však potvrdzuje výrazný rozpor medzi dôležitosťou týchto zručností a ich aktuálnou dostupnosťou. Firmy najčastejšie pociťujú nedostatok AI a dátovej gramotnosti (50 %), ako aj medzery v adaptabilite, kritickom a kreatívnom myslení či technologických zručnostiach. Ide pritom presne o tie oblasti, ktoré organizácie označujú ako rozhodujúce pre svoju budúcu konkurencieschopnosť.
"Nové technológie, ich rýchle rozširovanie a masová dostupnosť nevídane menia charakter práce. Organizácie si čoraz viac uvedomujú, že ich budúcnosť nebude stáť len na technológiách, ale najmä na schopnosti zamestnancov analyticky myslieť, pracovať s dátami a prispôsobovať sa neustálym zmenám. Práve v týchto oblastiach dnes firmy pociťujú najväčšie kompetenčné medzery, čo zvyšuje tlak na systematické a prakticky orientované vzdelávanie," uvádza Tatiana Hargašová, Riaditeľka KPMG Business Institute, KPMG na Slovensku.
Zručnosti, ktoré zamestnancom na Slovensku najčastejšie chýbajú
Zdroj: KPMG Future Skills 2026
AI ako motor zmien
Respondenti očakávajú, že umelá inteligencia bude mať v najbližších rokoch výrazný vplyv na fungovanie firiem. Tento vývoj je spájaný najmä s rýchlym nástupom generatívnej AI, jej rastúcou mediálnou viditeľnosťou a čoraz širším využitím v praxi. Spolu s AI budú organizácie výrazne ovplyvnené aj digitálnou transformáciou, inteligentnými systémami riadenia, RPA (automatizáciou procesov pomocou robotov) a dátovou analytikou.
Dopad automatizácie a AI vnímajú účastníci prieskumu prevažne pozitívne. Medzi najčastejšie očakávané prínosy patrí úspora času, zvýšenie efektivity a zjednodušenie opakujúcich sa manuálnych činností. Súčasne však rastie potreba rozvoja nových kompetencií a systematického vzdelávania, čo naznačuje, že firmy nevnímajú AI len ako technický nástroj, ale ako zásadnú transformáciu spôsobu práce.
Firmy chcú investovať do vzdelávania v AI a technológiách
V horizonte najbližších dvoch rokov plánujú organizácie prioritne rozvíjať znalosti v oblasti umelej inteligencie a tzv. „veľkých dát“ (takmer 58 %). Nasledujú technologické zručnosti, kybernetická bezpečnosť a kľúčové kognitívne schopnosti, ako kritické myslenie a adaptabilita. Zvýšený dôraz na kybernetickú bezpečnosť odráža rastúce digitálne hrozby a potrebu vyššej pripravenosti naprieč organizáciami.
Ako sa firmy vzdelávajú
Firmy dnes najčastejšie využívajú interné školenia, online platformy a konferencie – teda formy, ktoré sú rýchlo dostupné a finančne výhodné. Hoci online vzdelávanie dominuje, za najúčinnejšie považujú respondenti prezenčné workshopy, interné tímové školenia a mentoring. Najväčšími bariérami rozvoja zostávajú nedostatok času, finančné obmedzenia a nižšia motivácia zamestnancov.
"Výsledky prieskumu jasne ukazujú, že budúcnosť firiem nestojí len na technológiách, ale predovšetkým na ľuďoch a ich schopnosti učiť sa, adaptovať sa a pracovať s dátami v prostredí rýchlych zmien," hovorí T. Hargašová.
Zdroj: KPMG