„Nedostatok leteckej kapacity už na jar 2020 zapríčinil presun tovaru na vlakovú a námornú cestu. Lenže aj tá sa zakrátko vyčerpala, začala kolabovať a prejavil sa aj nedostatok voľných kontajnerových jednotiek. Tento trend pokračoval aj v jesenných a zimných mesiacoch a prakticky s touto situáciou bojujeme dodnes. V dôsledku toho vzrástla cenová hladina na historické maximá, kde sa v súčasnosti stále drží“, popisuje David Knobloch s tým, že firma bola zahltená neustálym hľadaním nových možností prepravy a rekalkulácie cien. „Nehoda v Sueze to ešte umocnila a dá sa očakávať, že situácia s nedostatkom kapacít na jednej strane a rastúce ceny na druhej strane bude naďalej pretrvávať“, dodáva Knobloch.
Zdroj: Geis
V kritických časoch firma vyskúšala projekt priameho spojenia kamiónom z Ázie do Európy po ceste dlhej takmer 10 tisíc kilometrov. „Tento produkt priameho ťahača z Číny si celkom iste ponecháme, veľmi sa nám osvedčil“, pripomína prokurista.
Pribudlo B2C príjemcov
Počas pandémie sa zároveň v pozemných prepravách zmenila skladba príjemcov. Klesli počty zásielok do retailu a pribudlo doručovanie na súkromné adresy. „Podiel B2C príjemcov kontinuálne rástol, zatiaľ čo objemy zásielok do retailu sa menili so sprísňovaním a uvoľňovaním protiepidemických opatrení“, vysvetľuje Marian Vaculčiak, prevádzkový riaditeľ Geis SK, a dodáva, že kvôli väčšiemu podielu zásielok na súkromné adresy sa zmenili ukazovatele produktivity a výkonov vozidiel. „Taktiež narástol rozsah poskytovaných pridaných služieb, ako napríklad telefonické avízo, dvojčlenné posádky a realizácia vynášky na poschodie“, pripomína Vaculčiak, ktorý predpokladá, že časť objemov zásielok presunutých do e-shopového prostredia už zostane natrvalo. „Preto aj my už trvale ponecháme niektorých vodičov, ktorí prešli potrebným preškolením, oddelene len v oblasti doručovania na súkromné adresy“, dodáva Vaculčiak.
Aj Geis SK sa však musel vyrovnať s vládou nariadenými opatreniami proti šíreniu koronavírusu. „Ako veľmi prínosné sa ukázalo oddelenie jednotlivých pracovných zmien tak, aby nedochádzalo k ich stretávaniu. Aj v prípade výpadkov zamestnancov na jednej zmene bola zaistená zastupiteľnosť zamestnancami z ostatných zmien“, uvádza Monika Švecová, HR manažérka spoločnosti.
Nestretávanie sa
Všetky spomínané faktory umocnené ešte nedostatkom pracovníkov, ktorí ochoreli alebo zostávali doma s deťmi, kládli významné nároky na riadenie firmy. „Štandardným nástrojom riadenia u nás vo firme sú pravidelné meetingy manažmentu na najrôznejších úrovniach a zameraniach. Taktiež vlastné odborné tímy majú svoje pravidelné osobné stretnutia. V čase covidu sme tieto platformy presunuli do on-linu“, opisuje Jan Tafat, riaditeľ IT Geis.
„Používame MS Teams a pre videokonferencie s rozsiahlejším počtom účastníkov používame Zoom. Tieto nástroje boli vo firme štandardom, takže sme nemuseli narýchlo nič špeciálne implementovať. Všetok náš hardvér je dimenzovaný tak, že bez problémov zvládne videokonferenčné systémy ako výkonovo, tak aj z hľadiska periférií. Webkamera a ďalšie potrebné vybavenie sú štandardom“, pripomína Jan Tafat. Jediný rozdiel bol podľa neho v tom, že zamestnanci firmy sa pripájali nie z kancelárií, ale z domova. „Všetky systémy sme schopní spravovať a rozvíjať aj vzdialene, technológie VPN pripojenia sú na to pripravené. Avšak servis hardvéru si vyžiadal osobnú prítomnosť technikov vo firme, ktorí sa pravidelne striedali. V čase pandémie sme udržiavali dostatočnú pohotovostnú zásobu notebookov, ktorá bola k dispozícii zamestnancom na home office“, dodáva Tafat.
„Aj v budúcnosti zostane vo väčšej miere ako v minulosti časť komunikácie on-line. Dokáže ušetriť veľa času, ale musí sa využívať v rozumnej miere tak, aby sme mohli rozvíjať sociálne väzby vo firme“, uzatvára Jan Tafat.
Zdroj: Geis