Vetranie a alergie
Hygienické minimum pre výmenu vzduchu na osobu za hodinu je približne 30 m3 pre bežnú činnosť a pohyb. Tam, kde nie je možné vetrať prirodzeným spôsobom, nastupuje nútené vetranie - klimatizácia mobilná alebo zabudovaná, či technickejšie pomenovanie vzduchotechnika. Mala by regulovať kvalitu vzduchu, v lete ochladzovať, v zime ohrievať a zároveň filtrovať, zvlhčovať resp. odvlhčovať a usmerňovať prúdenie vzduchu. Kto v klimatizovanej kancelárii pracuje vie, že to má aj niekoľko háčikov. Ako prvé spomeňme kvalitu vzduchu. Človek by nemal mať pocit vydýchané vzduchu, zápachu alebo dráždenia dýchacích ciest. Potrebné je uvedomiť si, že zo všetkých druhov alergií sú najčastejším typom alergie respiračné, ktoré postihujú 20-30 % európskych obyvateľov (údaj Európskej federácie asociácií pacientov s alergiami a ochoreniami dýchacích ciest, EFA). Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) uvádza, že na Slovensku je evidovaných 436 131 pacientov s alergickou nádchou. Slovenské ambulancie evidovali 207 804 pacientov s astmou. Hoci kontrolu, výmenu či čistenie filtrov vo vzduchotechnike odporúčajú výrobcovia, neprikazuje to žiaden zákon. Pritom vo vzduchotechnike sa môžu usádzať mykoplazmy, chlamýdie či legionely, ktoré u citlivejších jedincov a alergikov spôsobujú zápaly dýchacích ciest a slizníc a náhle nádchy.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Diskomfort a prítomnizmus
Ďalším neuralgickým bodom je osobný komfort. Čo človek, to názor. Stačí ak sú v miestnosti rôzne citliví jedinci a už vzniká pocit nepohodlia a diskomfortu. Nastavenie klimatizácie sa často mení na otvorený boj o ovládač, osočovanie a konflikty na pracovisku. Týka sa to najmä kancelárií typu open space. Jednému je zima, inému „ťahá“ na krk a ďalší sa potí a požaduje osobný ventilátor. Najmä ženy sú citlivejšie na zmeny teplôt. Muž napríklad za hodinu vypotí vyše 250 mililitrov potu, žena iba 180 mililitrov potu. Sústrediť sa na prácu v kancelárii, kde je chladno alebo kde fúka klíma celý deň na kríže, je samozrejme ťažké ak nie priam nemožné. Svetová rada pre zelené budovy uvádza, že v Austrálii sú náklady na tzv. „prítomnizmus“, teda zamestnanec je síce v kancelárii, ale nevykonáva ju z dôvodu zdravotných problémov dostatočne, odhadované na úrovni 26 miliárd dolárov! Ak sa ak sa u viac ako 20 % užívateľov budovy prejavia podobné symptómy súvisiace s momentálnou nepohodou a trvajú dlhšie ako 2 týždne, môžeme hovoriť o syndróme chorých budov.
K tepelnému diskomfortu sa navyše pridávajú zdravotné problémy, často chronického, vleklého charakteru. Spomeňme len bolesti hrdla, stuhnutie krku, lopatiek a trapézových svalov, sčervenanie a pálenie očí alebo migrénu. Nevetrať alebo nespúšťať klímu je takisto nevhodné. Prísun vzduchu je dôležitý aj z hľadiska psychohygieny, keďže redukuje únavu a bolesti hlavy. Naopak vysoký obsah CO2, teda vydýchaného vzduchu, spôsobuje podráždenosť, nesústredenosť a únavu. Odporúčaná hodnota koncentrácie CO2 je do 1 500 ppm, ale v kanceláriách bývá bežne nameraná aj desaťnásobná hodnota.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Tepelné optimum a pitný režim
Ako to už býva, zákony a vyhlášky sú pri nastavení klimatizácie v pracovnom prostredí obvykle orientačné. Navyše citlivejším jedincom môže prekážať i prostredie, ktoré do bodky spĺňa všetky normy, napr. Vyhláška MZ SR č. 259/2008 Z. z. Úrad verejného zdravotníctva uvádza, že relatívna vlhkosť nad 70 % vplýva na zvýšené množenie mikroorganizmov, rast plesní, vyšší počet roztočov a naopak nízka vlhkosť, pod 20 % spôsobuje vysušovanie slizníc. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci nepracovali v prievane. Teplota prostredia v kancelárii počas teplých letných mesiacov by mala byť 23-27 stupňov (ale prípustná je medzi 20 a 28 stupňov), pri relatívnej vlhkosti vzduchu 30-70 % a rýchlosti prúdenia vzhduchu 0,1-0,3 m.s. Odporúčaný rozdiel teplôt vonkajších a vnútorných by nemal presahovať 5-7 stupňov. V odbornej literatúra nájdeme tiež tip, aby sa zamestnanec pred vstupom z vonkajšieho prostredia do kancelárie aklimatizoval, napríklad vo vestibule, vo foyer. Dôležité je dodržiavať pitný režim a nemali by to byť len chladené kolové nápoje s ľadom, ale aj iontové nápoje, minerálky a vlažný čaj.
Zdroj: Schueco, SKGBC, ÚVZ SR, Ilustračné foto: Pixabay.com