Štruktúru rastu HDP zverejní Štatistický úrad až začiatkom septembra (3.9.), na základe mesačných údajov však predpokladáme, že štruktúra rastu sa v porovnaní s poslednými dvoma štvrťrokmi nezmenila. Ekonomika bola pravdepodobne aj v druhom štvrťroku ťahaná najmä domácim dopytom, príspevok čistého exportu by sa mal podobne ako v prvom štvrťroku pohybovať blízko nuly, keď rast vývozov (v stálych cenách) kompenzoval silnejší rast dovozov v dôsledku prebúdzajúceho sa domáceho dopytu. Z hľadiska štruktúry rastu domáceho dopytu sa na základe mesačných údajov zdá, že ťahúňom stále ostávala najmä spotreba domácnosti, zatiaľ čo investície naďalej nezaznamenali výraznejšie oživenie. Naznačovali by to čísla stavebníctva, ktoré pokračovalo v klesajúcom trende, ale aj úvery bankového sektora poskytnuté nefinančným podnikom, ktoré medziročne v Q2 viac menej stagnovali, po zohľadnení sezóny v porovnaní s prvým štvrťrokom dokonca opäť mierne klesali.
Rast ekonomiky bol opäť sprevádzaný aj pomerne silným rastom zamestnanosti. Zamestnanosť v domácom koncepte metodiky ESA95 v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom vzrástla o 0,5% (sezónne očistene), pričom dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 0,6% už na 1,4%. Zamestnanosť tak rástla najrýchlejšie od Q3 2011, pričom rast zamestnanosti v kombinácií s pokračujúcim rastom miezd a chýbajúcou infláciou bol pravdepodobne jedným z hlavných ťahúňov rastu spotreby domácnosti. Na druhej strane, rýchlejší rast zamestnanosti ubral z dynamiky rastu produktivity práce, ktorej medziročný rast sa v stálych cenách spomalil z 1,9% na 1,1%, resp. nominálny rast z 1,4% len na 0,5%. S veľkou pravdepodobnosťou tak rast miezd opäť prevýšil rast produktivity práce a postupne sa tak zatvárajú nožnice, ktoré sa otvorili v minulých rokoch, kedy rast miezd dlhodobo zaostával za rastom produktivity práce. Rýchlejší rast zamestnanosti ako by naznačovali pri aktuálnom raste ekonomiky modely založené na historických pozorovaniach môže byť výsledkom opatrnosti podnikov v minulých rokoch a poddimenzovanému stavu zamestnancov, ktoré sa prejavilo v čase oživenia nevyhnutnosťou náboru novej pracovnej sily alebo sa jedná o predstihový nábor zamestnancov pri očakávanom nábehu novej výroby. Predpokladáme, že pravdepodobne sa jedná o kombináciu oboch faktorov.
Výhľad
Oživenie ekonomiky, ktoré sme pozorovali v prvej polovici roka by v treťom štvrťroku mohla negatívne ovplyvniť ukrajinská kríza. Hoci priamy dopad sankcií na slovenskú ekonomiku by nemal byť významný, nepriamo cez obchodných partnerov, ale najmä cez zhoršenie podnikateľských a spotrebiteľských nálad naprieč Európou v dôsledku rastúcej neistoty, by eskaláciu napätia mala pocítiť aj slovenská ekonomika. V prípade, že nenastane ďalšia eskalácia napätia, ktorá by vyústila v ďalšie sankcie, šokové zhoršenie nálad v Európy by sa mohlo postupne upokojiť a spomalenie ekonomického rastu by mohlo byť len krátkodobé, v prípade ďalšej eskalácie napätie však nie je vylúčené, že rast slovenskej ekonomiky by sa mohol postupne až zastaviť. Akokoľvek, v nasledujúcom štvrťroku na rozdiel od našich pôvodných očakávaní v dôsledku aktuálneho vývoja Rusko-európskych vzťahov už neočakávame ďalšie zrýchľovanie rastu slovenskej ekonomiky, pričom jej rast by sa mal pohybovať blízko úrovni z prvej polovice roka.
autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu,
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
ilustračné foto: Freeimages.com