6. Je pravda, že káva škodí tehotným ženám?
Počas tehotenstva a v období dojčenia je treba s kávou narábať veľmi opartne. Týka sa to najmä celkovej dennej dávky prijatého kofeínu. Určité množstvo kofeínu sa totiž dostáva do pupočníkovej krvi alebo aj do materského mlieka. Preto je tu rozhodujúca forma a dávka kofeínu. Ak je dávka malá do 100 – 120 mg kofeínu denne (2 zdravé espressá), tak to plodu neškodí. Väčšinou však ženy prijímajú silnejšie dávky instantnej kávy a nesprávne pripraveného espressa, kde sa kofeín rapídne znásobuje, a to už vie byť problémom.
7. Sú pozitívne účinky kávy aj pri instantnej káve, zalievanej káve, či espresse?
Absolútne nie. V podstate si musíme uvedomiť, že pravé espresso je tým najlepším štandardom kvality a využitia zdraviu prospešných látok z kávy. Vhodné môžu byť aj správne prevedené alternatívne prípravy, no tu sa dostávame k problému nadmernej extrakcie kofeínu a ďalších drevnatých látok, ktoré môžu prevážiť nad antioxidantami. Z kávy chcem totiž dostať maximum éterických olejov a tukov a minimálne množstvo organicky viazaného kofeínu (10-20 %). Keď kávu extrahujem alebo vyluhujem dlhšie dostávam sa k uvoľneniu až (80 – 90%) kofeínu, a to je už väčší problém.
Instantná káva nie je káva, ale instantný nápoj a tu sa dostávame k problematike ohľadne spracovania potravín, pridávania aromatických a iných látok, ktoré vytvárajú závislosť a vedú k nadmernej konzumácii, prekysleniu organizmu, a pod.
8. Je pravda, že pridaním mlieka do kávy sa znižuje účinok antioxidantov?
Nie je to úplne tak. Pridanie mlieka do kávy v skutočnosti neznižuje množstvo antioxidantov v káve. Z pohľadu výživy sa však práve káva s mliekom a ešte aj s obľúbeným cukrom môže stať spúšťačom prekyslenia organizmu. Tu sa treba zamyslieť nad príčinou a efektom, pričom vieme, že práve takéto sladené kávy zvyšujú chuť na sladké, a práve to prekysľuje náš organizmus asi najviac. Mlieko v tomto zmysle skôr spomaľuje vstrebávanie účinných látok z kávy do krvného obehu. Je to cítiť hlavne na spomalenom stimulačnom účinku kofeínu. Máme preto pocit, že káva s mliekom je svojimi účinkami slabšia než samotná čierna káva. Pridanie mlieka do kávy, prípadne pitie kávy typu capuccino alebo latte možno cielene využívať pre získanie lepšej fyziologickej tolerancie kávy samotnej v porovnaní s čiernou kávou. Finta je najmä vo vstrebávaní kofeínu, ktoré je pri čistej čiernej káve oveľa rýchlejšie a taktiež fyziologické reakcie môžu byť nápadnejšie. Mlieko nám však z obsahu antioxidantov neuberie.
9. Čo sú najlepšie látky na káve?
Káva, ak je braná ako čisto prírodný produkt, tak je výborným zdrojom antioxidantov. Organická zdravá káva má dokonca vyššie percento antioxidantov než zelený čaj a niektoré druhy ovocia, obsahuje najmä jednu skupinu antioxidantov – polyfenoly. Tým naj polyfenolom v káve je kyselina chlorogénová, ktorá je kombináciou kyseliny kávovej a chinovej. Tá predstavuje dôležitú časť antioxidantov kávy bojujúcich proti voľným radikálom v tele, ktoré sa do nášho tela dostávajú predovšetkým vzduchom, potravou a tekutinami. Polyfenoly sú skvelé najmä preto, že pomáhajú tlmiť kardiovaskulárne a nádorové ochorenia, Parkinsonovú a Alzheimerovú chorobu. Skutočne plnia funkciu antioxidantov a zlepšujú kvalitu nášho života prevenciou alebo oddialením príchodu degeneratívnych chorôb a ochorení. Z výživového hľadiska je dôležitý aj relatívne vysoký obsah draslíka a horčíka. Vedci zatiaľ odhadujú, že káva môže skutočne dodávať až 70 % antioxidantov, ktoré by sme mali prijať v potrave. Vieme, že práve príjem antioxidantov z bežnej stravy sa vzhľadom na nízku biologickú hodnotu potravín stáva čím ďalej tým viac náročnejším. Preto môže byť organická káva v súčasnej dobe výborným prírodným antioxidantom s adekvátnym povzbudivým účinkom nášho organizmu.
10. Môžem kávou skutočne zlepšiť funkcie mozgu?
Áno, avšak musím zabezpečiť kvalitu kávy a jej poctivú prípravu. Káva vplýva na náš mozog niekoľkými spôsobmi. Je veľmi dôležité pochopiť, že nervové bunky navzájom komunikujú prostredníctvom chemických látok, ktoré vylučujú. Týmto látkam hovoríme neurotransmitery. Tie sú prijímané vedľajšími bunkami, v ktorých následne dochádza ku požadovanej zmene. Finta je v tom, že niektoré neurotransmitery spôsobujú stimuláciu, iné útlum. Z tohto pohľadu vie byť kofeín veľmi nápomocný, pretože ovplyvňuje hladinu dvoch neurotransmiterov – acetylcholínu a adenozínu. Kofeín má zároveň vplyv na pamäť, zlepšuje výkonnú časť centrálnej nervovej sústavy, čo sa vie prejaviť v zlepšenej rýchlosti a presnosti pri riešení logických úloh. Výsledky odborníkov zaoberajúcich sa sémantickou pamäťou ukazujú, že kofeín zlepšuje aj rýchlosť vybavovania sémantických informácií. Pre maximálnu podporu funkcií mozgu je však ideálne kombinovať kávu so zdravými tukmi, ako je maslo a kokosový tuk. Vďaka týmto tukom získate perfektné zasýtenie a nastavenie tela pre maximálne spaľovanie tukov. Navyše zlepšíte absorbciu prírodného kofeínu a priamo tak stimulujete neurotransmitery a nervové bunky k vysokému výkonu.
Prvá časť článku: Optimálny kávový režim v kancelárii VII
Zdroj:
(1) Neuhäuser-Berthold, Beine S, Verwied SC, Lührmann PM.: Coffee consumption and total body water homeostasis as measured by fluid balance and bioelectrical impedance analysis. Ann Nutr Metab. 1997;41(1):29-36
(2) Ganio MS, Casa DJ, Armstrong LE, Maresh CM.: Evidence-based approach to lingering hydration questions. Clin Sports Med. 2007 Jan;26(1):1-16.
Foto: Stock.xchng.com
