Najnovšie štatistiky ukazujú, že aj v tomto roku pokračujú v nastolenom trende. V nasledujúcom texte sa teda bližšie pozrieme na to, ako sa ceny nehnuteľností určených na bývanie zmenili v úvodnom kvartáli tohto roka aj vo vybraných európskych krajinách.
Ilustračné foto: Pixabay.com
V eurozóne medziročne vzrástli v prvom kvartáli tohto roka ceny rezidnčných nehnuteľností o 3 %. V celej Európskej únii bol rast mierne výraznejší, a to na úrovni štyroch percent. Slovensko sa v tomto prípade umiestnilo nad európskym priemerom, keď podľa štatistík Eurostatu ceny rezidenčných nehnuteľností vykázali medziročne rast o 5 %. To je však viac než ukázali údaje Národnej banky Slovenska [NBS]. Aj podľa jej výpočtov ceny nehnuteľností na Slovensku v 1. kvartáli 2016 síce medziročne rástli, ale len mierne, o rovné percento. Nesúlad medzi štatistikami Eurostatu a NBS vyplýva z odlišnej metodiky. Hoci medzi týmito údajmi existujú určité rozdiely, trendy vývoja sú podľa výpočtov oboch inštitúcii podobné. V prepočte sú slovenské nehnuteľnosti aj naďalej až o takmer pätinu lacnejšie ako v čase realitného boomu v roku 2008.
Z údajov zverejnených NBS vyplýva, že priemerná cena nehnuteľností bola v prvom tohtoročnom štvrťroku na úrovni 1 238 eur za 1 m2. Najdrahšie nehnuteľnosti boli štandardne v Bratislavskom kraji s priemernou cenou 1 725 eur za 1 m2, teda až o zhruba dve pätiny vyššou ako bol slovenský priemer. Naopak, najlacnejšie, za 551 eur, sme si meter štvorcový mohli kúpiť v Nitrianskom kraji. Slováci žijúci v prihraničných oblastiach si často zvyknú zaobstarať nehnuteľnosť na druhej strane hraníc. Najmä tí, žijúci v hlavnom meste. Veľakrát sa totiž dostanú do situácie, kedy si za tú istú sumu, ktorú by ich stál byt, môžu dovoliť rodinný dom u našich susedov a v relatívnej blízkosti Slovenska. Aktuálne im však nehrá do karát situácia v susednom Maďarsku, kde ceny bytov a domov v prvom kvartáli 2016 medziročne vzrástli až o vyše 15 %, čo je najvyšší rast spomedzi všetkých krajín únie. Veľmi podobne je na tom aj Rakúsko, ktoré vykázalo druhý najvyšší rast, na úrovni 13,4 %. Drahšie ako v úvode roka 2015 ale boli, spomedzi našich susedov, aj nehnuteľnosti v Českej republike a Poľsku, a to o 4,5 % resp. o 1,0 %. Tempo rastu cien rezidenčných nehnuteľností ale bolo v týchto dvoch susedných krajinách nižšie ako na Slovensku.
Nielen v našom regióne, ale aj naprieč Európou pokračuje realitný trh v oživovaní. Rast cien nehnuteľností určených na bývanie totiž zaznamenalo celkovo až 25 krajín spomedzi 27 členov Európskej únie, za ktoré boli údaje dostupné. Dvojciferný rast však, okrem Maďarska a Rakúska, nastal už len vo Švédsku. Z nepatrného rastu cien nehnuteľností, do 1 %, sa môžu tešiť v Chorvátsku, Slovinsku, ale aj vo Francúzsku a Fínsku. Najväčší dôvod na radosť, v prípade, že uvažujú o kúpe vlastnej nehnuteľnosti, majú Taliani a Cyperčania. Práve Taliansko a Cyprus sú jediné krajiny EÚ, v ktorých ceny rezidenčných nehnuteľností medziročne poklesli, v 1. kvartáli 2016 zhodne o – 1,2 %.
Aj naďalej platí to, čo doteraz. Rekordne nízke úrokové sadzby na úveroch na bývanie, priaznivý vývoj v našej ekonomike, klesajúca nezamestnanosť či rastúce mzdy zamestnancov. To sú hlavné faktory, ktoré budú ovplyvňovať situáciu na našom realitnom trhu aj v nadchádzajúcom období. Preto predpokladáme, že ceny nehnuteľností budú ďalej mieriť nahor. Extrémne zvyšovanie cien nehnuteľností však neočakávame. Napriek zlepšujúcej sa situácii na trhu práce je totiž miera nezamestnanosti u nás stále pomerne vysoká, čo bude aj naďalej brzdiť rast cien bytov a domov. Vývoj sa ale samozrejme bude líšiť aj v závislosti od jednotlivých regiónov.
autor: Dominika Ondrová, analytička Poštovej banky