Stagnujúca ekonomika eurozóny a pokračujúce podliezanie inflačného cieľa Európskej centrálnej banky (ECB) mali v priebehu roka 2014 za následok ďalšie znižovanie základnej úrokovej sadzby v eurozóne. Podobne ako v roku 2013 pristúpila ECB k dvom zníženiam základnej úrokovej sadzby a to na 0,15 % v júni a technické minimum 0,05 % v septembri. O rozruch sa centrálni bankári postarali hlavne svojím rozhodnutím stiahnuť depozitnú úrokovú sadzbu do záporného teritória s cieľom odradiť komerčné banky od ukladania si prebytočnej likvidity v ECB a naštartovať úverovanie. Úrokové sadzby v eurozóne sa tak dostali na nevídane nízke úrovne. Keďže ide o spojené nádoby, nižšia základná sadzba ECB sa premietla aj do nižších úrokových sadzieb na medzibankovom trhu.
ilustračné foto: Freeimages.com
Za menej si požičiavali nielen banky medzi sebou, ale aj vlády európskych krajín vrátane Slovenska. Napríklad výnos do splatnosti v prípade 5 – ročného slovenského štátneho dlhopisu poklesol na sekundárnom trhu začiatkom novembra na neuveriteľných 0,27 % ročne. Nízke úročenie štátneho dlhu je dobrou správou predovšetkým pre požičiavajúci si štát, ale nepriamo môže tešiť aj dlžníkov z radov bežných ľudí. Úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch sa totiž odvíjajú popri iných faktoroch aj od úročenia štátnych dlhopisov. Aj to je dôvod, prečo si niektorí z nás mohli v roku 2014 na bývanie požičať za rekordne nízke úrokové sadzby.
Kurz eura voči doláru sa v priebehu roka 2014 pohyboval v pomerne širokom rozpätí 1,2250 EUR/USD až 1,4000 EUR/USD. Pre porovnanie, v roku 2013 bolo toto pásmo o polovicu užšie. Zatiaľ čo prvá tretina roka 2014 euru priala, zvyšné mesiace priniesli jeho výpredaj. Od začiatku mája sa euro voči doláru oslabilo o – 12 % a v decembri sa dostalo na takmer 30 – mesačné minimum 1,2247 EURUSD.
Pre drahé kovy bol rok 2014 ako na hojdačke. Cena zlata v prvom štvrťroku vzrástla o 15 % z 1 200 dolárov na 1 383 dolárov za trojskú uncu, no následne začala klesať až na 4,5 – ročné minimá na hladine 1 140 USD za uncu. Podobne ako cena zlata sa vyvíjala aj cena striebra. Striebristý kov tiež v úvode roka výrazne zdražel na 22 USD za uncu, aby následne zaznamenal cenový pokles až o takmer tretinu na 15,3 dolára za uncu.
A čo čakáme od blížiaceho sa roka 2015? Hlavným posolstvom bude rozchádzanie sa menových politík na pobrežiach Atlantického oceánu. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že nožnice medzi úrokovými sadzbami v eurozóne a USA sa budú ďalej roztvárať. Zatiaľ čo ECB bude v budúcom roku menovú politiku ďalej uvoľňovať, FED si pripravuje pôdu na jej sprísnenie. A tak zatiaľ čo úrokové sadzby v USA by sa mohli dostať nad úroveň 1 %, základná sadzba ECB bude na konci roka 2015 takmer určite stále v blízkosti nuly. Novinkou tiež je, že ECB bude o menovej politike rozhodovať už len osemkrát za rok a po rokoch tajomna začne zverejňovať aj podrobné zápisnice zo svojich zasadnutí. V eurozóne teda aj naďalej budeme svedkami nízkych úrokových sadzieb. Výraznejší rast úrokov preto neočakávame ani v prípade bankových produktov, a to či vkladových alebo úverových.
Vývoj na poli menovej politiky by mal naďalej vplývať aj na devízový trh. Klasické poučky hovoria, že vyššie úročná mena má tendenciu posilňovať sa. A to je resp. bude aj náš prípad, a teda pravdepodobnejšie do ďalších mesiacov sa nám javí posilňovanie sa amerického dolára voči euru než naopak. Neprekvapilo by nás, ak by kurz eura voči doláru atakoval hladinu 1,2000 EURUSD. Podpísať by sa pod to mohli aj novoročné riziká súvisiace s hroziacimi predčasnými voľbami v Grécku či pokračujúci negatívny vývoj v Ruskej federácii.
Slovenská Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) plánuje v roku 2015 minimálne 9 aukcií štátnych dlhopisov a dve emisie štátnych pokladničných poukážok. V prípade priaznivých podmienok na trhu zrejme ARDAL opäť zaloví aj v zahraničných vodách a ponúkne investorom dlhopisy denominované v menách iných ako euro. Dôvodom takýchto krokov je snaha diverzifikovať portfólio investorov ako z regionálneho a typového, tak i menového hľadiska. A ak to situácia na trhu umožní, mohli by sme sa po prvýkrát v slovenskej histórii dočkať aj dlhopisu so splatnosťou 30 rokov.
Autor: Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky, Zdroj: Poštová banka