Stagnujúca ekonomika eurozóny a pokračujúce podliezanie inflačného cieľa Európskej centrálnej banky (ECB) mali v priebehu roka 2014 za následok ďalšie znižovanie základnej úrokovej sadzby v eurozóne. Podobne ako v roku 2013 pristúpila ECB k dvom zníženiam základnej úrokovej sadzby a to na 0,15 % v júni a technické minimum 0,05 % v septembri. O rozruch sa centrálni bankári postarali hlavne svojím rozhodnutím stiahnuť depozitnú úrokovú sadzbu do záporného teritória s cieľom odradiť komerčné banky od ukladania si prebytočnej likvidity v ECB a naštartovať úverovanie. Úrokové sadzby v eurozóne sa tak dostali na nevídane nízke úrovne. Keďže ide o spojené nádoby, nižšia základná sadzba ECB sa premietla aj do nižších úrokových sadzieb na medzibankovom trhu.
Ilustračné foto: Freeimages.com
Za menej si požičiavali nielen banky medzi sebou, ale aj vlády európskych krajín vrátane Slovenska. Napríklad výnos do splatnosti v prípade 5 – ročného slovenského štátneho dlhopisu poklesol na sekundárnom trhu začiatkom novembra na neuveriteľných 0,27 % ročne. Nízke úročenie štátneho dlhu je dobrou správou predovšetkým pre požičiavajúci si štát, ale nepriamo môže tešiť aj dlžníkov z radov bežných ľudí. Úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch sa totiž odvíjajú popri iných faktoroch aj od úročenia štátnych dlhopisov. Aj to je dôvod, prečo si niektorí z nás mohli v roku 2014 na bývanie požičať za rekordne nízke úrokové sadzby.
Kurzy
Kurz eura voči doláru sa v priebehu roka 2014 pohyboval v pomerne širokom rozpätí 1,2100 EUR/USD až 1,4000 EURUSD. Pre porovnanie, v roku 2013 bolo toto pásmo o polovicu užšie. Zatiaľ čo prvá tretina roka 2014 euru priala, zvyšné mesiace priniesli jeho výpredaj. Od začiatku roka sa euro voči doláru oslabilo o – 12 % a v posledný deň roka 2014 sa dostalo na 30 – mesačné minimum 1,2098 EURUSD.
Pre drahé kovy bol rok 2014 ako na hojdačke
Cena zlata v prvom štvrťroku vzrástla o 15 % z 1 200 dolárov na 1 383 dolárov za trojskú uncu, no následne začala klesať až na 4,5 – ročné minimá na hladine 1 140 USD za uncu. V samom závere roka sa unca zlata na trhu predávala za 1 184 USD. Podobne ako cena zlata sa vyvíjala aj cena striebra. Striebristý kov tiež v úvode roka výrazne zdražel na 22 USD za uncu, aby následne zaznamenal cenový pokles až o takmer tretinu na 15,3 dolára za uncu. Do konca roka striebro časť svojich strát zmazalo a v posledný deň roka sa jedna jeho unca na trhu predávala za 15,7 USD.
A čo čakáme od už prebiehajúceho roka 2015?
Hlavným posolstvom bude rozchádzanie sa menových politík na pobrežiach Atlantického oceánu. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že nožnice medzi úrokovými sadzbami v eurozóne a USA sa budú ďalej roztvárať. Zatiaľ čo ECB bude v tomto roku menovú politiku ďalej uvoľňovať, Fed si pripravuje pôdu na jej sprísnenie. A tak zatiaľ čo úrokové sadzby v USA by sa mohli dostať nad úroveň 1 %, základná sadzba ECB bude na konci roka 2015 takmer určite stále v blízkosti nuly. Novinkou tiež je, že ECB bude o menovej politike rozhodovať už len osemkrát za rok a po rokoch tajomna začne zverejňovať aj podrobné zápisnice zo svojich zasadnutí. V eurozóne teda aj naďalej budeme svedkami nízkych úrokových sadzieb. Výraznejší rast úrokov preto neočakávame ani v prípade bankových produktov, a to či vkladových alebo úverových.
Vývoj na poli menovej politiky by mal naďalej vplývať aj na devízový trh. Klasické poučky hovoria, že vyššie úročná mena má tendenciu posilňovať sa. A to je aj náš prípad, a teda pravdepodobnejšie do ďalších mesiacov sa nám javí posilňovanie sa amerického dolára voči euru než naopak. Očakávame, že kurz eura voči doláru podlezie hladinu 1,2000 EURUSD a mohlo by atakovať aj úroveň 1,1500 EUR/USD. Podpísať by sa pod to mali riziká súvisiace s predčasnými voľbami v Grécku či pokračujúci negatívny vývoj v Ruskej federácii.
Slovenská Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) plánuje v roku 2015 minimálne 9 aukcií štátnych dlhopisov a dve emisie štátnych pokladničných poukážok. V prípade priaznivých podmienok na trhu zrejme ARDAL opäť zaloví aj v zahraničných vodách a ponúkne investorom dlhopisy denominované v menách iných ako euro. Dôvodom takýchto krokov je snaha diverzifikovať portfólio investorov ako z regionálneho a typového, tak i menového hľadiska. A ak to situácia na trhu umožní, mohli by sme sa po prvýkrát v slovenskej histórii dočkať aj dlhopisu so splatnosťou 30 rokov.
Zdroj: Ekonomický týždenník Poštovej banky, 1/2015