Do 31.marca 2016 sú spoločnosti povinné podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. Túto lehotu na podanie je možné predĺžiť najviac o 3 alebo v určitých prípadoch až o 6 kalendárnych mesiacov na základe oznámenia, ktoré je potrebné podať najneskôr do uplynutia základnej lehoty na podanie daňového priznania príslušnému správcovi dane. V oznámení daňovník uvedie novú lehotu, v ktorej podáva priznanie a zaplatí daň, pričom táto lehota by mala pripadať na posledný deň kalendárneho mesiaca. Platitelia DPH podávajú oznámenie už len elektronicky.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Zmeny účinné od 1.1.2015 - načo nezabudnúť pri uplatňovaní daňových výdavkov?
Novela Zákona o dani z príjmov účinná od začiatku roka 2015 priniesla rozsiahle zmeny. Niektoré z týchto zmien boli v priebehu uplynulého roka opätovne pozmenené, resp. spresnené. Na tieto zmeny je potrebné prihliadnuť pri aktuálnej príprave daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015. Nižšie prinášame prehľad najvýznamnejších zmien, na ktoré by ste nemali zabudnúť pri príprave daňových priznaní.
1. Zúženie zoznamu daňovo uznateľných rezerv
Daňovým subjektom sa zvýši daňový základ, a to najmä v dôsledku zúženia zoznamu daňovo uznateľných rezerv. Po novom súčasťou nedaňových rezerv sú aj rezervy na nevyfakturované dodávky a služby, rezervy na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy ako aj rezervy na zostavenie daňového priznania.
2. Testovanie podmienky zaplatenia
Pri určitých službách sa zaviedla podmienka zaplatenia, t.j. náklady na nasledujúce služby je možné považovať za daňové až momentom ich zaplatenia:
- kompenzačné platby podľa osobitného predpisu,
- náklady na nájomné za prenájom hmotného aj nehmotného majetku,
- náklady na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu (súčasne platí, že u veriteľa sa takéto výnosy zdania až po prijatí úhrady),
- náklady na odplaty (provízie) za sprostredkovanie (za daňový výdavok sa považujú najviac do výšky 20% z hodnoty sprostredkovaného obchodu, s výnimkou určitých subjektov, na ktoré sa toto percentuálne obmedzenie nevzťahuje),
- náklady vzťahujúce sa k príjmom daňovníkov z nezmluvných štátov zo zdroja v SR,
- náklady na poradenské a právne služby (kód klasifikácie produkcie 69.1, 69.2),
- náklady na získanie noriem a certifikátov - v prípade, ak ich obstarávacia cena je vyššia ako 2 400 eur, uplatňujú sa v daňových výdavkoch rovnomerne počas doby ich platnosti (najviac počas 36 mesiacov), a to počnúc mesiacom, v ktorom boli zaplatené. V opačnom prípade sa uplatnia jednorázovo, avšak až po splnení podmienky zaplatenia.
3. Pravidlo nízkej kapitalizácie
Počnúc rokom 2015 daňovými výdavkami nie sú úroky platené z úverov a pôžičiek od závislých osôb a súvisiace výdavky (náklady) na tieto prijaté pôžičky a úvery (napr. znalecké posudky, poplatky za bankové záruky, provízie za sprostredkovanie pôžičky, poplatky za predčasné splatenie úveru), ktoré presahujú 25% hodnoty ukazovateľa EBITDA. Do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny majetku. Pravidlá nízkej kapitalizácie sa neuplatnia u daňovníka, ktorý je bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, subjektom kolektívneho investovania, lízingovou spoločnosťou, ktorá lízing vykonáva ako svoju rozhodujúcu alebo podstatnú činnosť.
4. Zmeny pri uplatňovaní daňových odpisov
Od 1. januára 2015 sa zvýšil počet odpisových skupín na 6 a zároveň sa zamedzila možnosť využiť zrýchlený spôsob odpisovania len pri hmotnom majetku zaradenom do druhej a tretej odpisovej skupiny. Hmotný majetok obstaraný na finančný lízing sa odpisuje rovnako ako hmotný majetok obstaraný iným spôsobom. Zmeny v zaradení do odpisovej skupiny a metóde odpisovania je daňovník povinný vykonať aj pri majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31.12.2014, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú. „Tiež je potrebné poznamenať, že pri hmotnom majetku poskytnutom na prenájom je zahrňovanie odpisov do daňových výdavkov limitované podľa výšky príjmu z prenájmu,“ upozorňuje Katarína Balogová, Tax Manager spoločnosti Accace. Súčasne sa rozšíril okruh hmotných majetkov, pri ktorých je daňová zostatková cena pri predaji daňovým výdavkom len do výšky príjmu z predaja (napr. osobné automobily, budovy a stavby zaradené do 6. odpisovej skupiny). Táto povinnosť krátenia zostatkovej ceny sa nevzťahuje na technické zhodnotenie vykonané nájomcom na prenajatej nehnuteľnosti zaradenej do odpisovej skupiny 6.
5. Limitácia výdavkov na luxusné autá (odpisy a nájomné)
Od 1. januára 2015 platí obmedzenie pri zahŕňaní daňových odpisov do základu dane pri osobných automobiloch so vstupnou cenou vyššou ako 48 000 eur. „Rovnako aj v prípade používania osobného automobilu so vstupnou cennou vyššou ako 48 000 eur prenajatého na operatívny prenájom platí obmedzenie pri zahrňovaní nájomného do daňových výdavkov (limitované ročné nájomné je vo výške 14 400 eur),“ dopĺňa K. Balogová.
6. Majetok využívaný aj na súkromné účely – možnosť uplatniť paušálny koeficient 80%
Pri majetku používanom aj na súkromné účely si daňovník môže uplatniť v daňových výdavkoch len časť výdavkov na takýto majetok (týka sa výdavkov na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie takéhoto majetku). Pre účely krátenia výdavkov v daňových výdavkoch môže daňovník pre tieto účely aplikovať paušálny koeficient 80%, t.j. uplatní si v daňových výdavkoch len 80% hodnoty výdavkov na majetok využívaný na podnikateľské i súkromné účely. Daňovník má však možnosť aplikovať i iný (preukázateľný) pomer, a to podľa skutočného využívania majetku na dosahovanie zdaniteľného príjmu. Vyššie uvedené pravidlo krátenia sa neuplatní pri výdavkoch na nehnuteľnosti a u zamestnávateľa, ktorý poskytuje motorové vozidlo zamestnancovi aj na súkromné účely, pričom zamestnávateľ uplatňuje postup podľa § 5/3/a zákona o dani z príjmov (t.j. zdaňuje takýto nepeňažný príjem zamestnanca daňou z príjmov zo závislej činnosti). „Pokiaľ je majetok používaný výlučne na osobnú potrebu, potom sú súvisiace výdavky nedaňové,“ vysvetľuje K.Balogová.
7. Zmluvné pokuty a úroky z omeškania
Od roku 2015 sú zmluvné pokuty, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, poplatky z omeškania a úroky z omeškania považované u dlžníka za nedaňový výdavok, u veriteľa za zdaniteľný príjem v súlade s účtovníctvom.
8. Úľavy pre poskytovateľov praktického vyučovania v rámci duálneho vzdelávania
Daňovník, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu, si môže počnúc rokom 2015 znížiť základ dane o 3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania, resp. o 1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.
9. Super odpočet nákladov na výskum a vývoj
Od roku 2015 sa zaviedol nový typ daňového zvýhodnenia pre firmy, ktorý umožňuje podnikateľom po splnení určitých podmienok zahrnúť daňové výdavky na výskum a vývoj do základu dane v hodnote 125% príp. viac. Uplatneniu odpočtu nepredchádza žiadny schvaľovací proces.
10. Iné zmeny
Zmeny nastali i v nasledovných oblastiach:
- Novelizovali sa i podmienky pre daňový odpis pohľadávok a daňovú tvorbu opravných položiek k pohľadávkam;
- Obmedzila sa daňová uznateľnosť provízií za vymáhanie pohľadávok (najviac do výšky 50% vymoženej pohľadávky);
- Rozšírili sa obmedzenia pri zahrnovaní výdavkov na reklamné predmety do daňových výdavkov (výdavky na alkoholické nápoje a tabakové výrobky podliehajú prísnejším kritériám pre daňovú uznateľnosť);
- Vymedzili sa prípady a podmienky, kedy vyradenie tovaru likvidáciou možno považovať za daňový výdavok;
- Pre náklady z dôvodu zmarených investícií (z iného dôvodu ako škody) sa zaviedlo pravidlo, že sa zahŕňajú do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom bolo rozhodnuté o zrušení prác na obstarávaní majetku;
- Zaviedlo sa jednorazové zdanenie zisku z predaja majetku pri spätnom finančnom prenájme;
- Sprísnili sa kritéria pre daňovú uznateľnosť výdavkov na členské z titulu nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov daňovníka.
Zdroj: Accace