Prečo na tom záleží: Pracovníci v znalostnej ekonomike Wells Fargo sú poslednou obeťou v desaťročia trvajúcom boji manažérov o meranie produktivity zamestnancov – v boji o ukazovatele, ktorý často prehrávajú.
Celkový obraz: V niektorých odvetviach hospodárstva je meranie produktivity jednoduché. Výrobcovia automobilov sledujú, koľko áut sa vyrobí za hodinu práce. Poľnohospodári môžu vyčísliť výnosy plodín.
Ale znalostní pracovníci (knowledge workers)? Ľudia v strojárstve, financiách, marketingu (dokonca aj v žurnalistike!) vykonávajú zložité, kreatívne, interdisciplinárne úlohy, ktorých meranie je zložitejšie.
Zdroj: Milad Fakurian / Unsplash.com
Pochopenie dopadu projektu a vyčíslenie príspevku zamestnanca k nemu je ťažšie ako len počítať čas strávený pri stole alebo pohybmi myši za hodinu. Napríklad: Akademik môže publikovať viacero článkov za rok, niekto nevydá za rok ani jeden článok. Marketér vytvorí nezabudnuteľnú reklamnú kampaň, ale nápad dostane skoro ráno – zatiaľ čo iný kreatívec nikdy neopustil svoj pracovný stôl. Kto z nich bol „produktívnejší“? Stlačenie klávesov a pohyby myšou vám to neprezradia.
Bližší pohľad: Manažéri by mali hodnotiť výsledky – nie „merať aktivitu,“ hovorí Brian Elliott, poradca pre vedenie. Tá druhá je „slabšia forma riadenia“. Ak hodnotíte pracovníkov na základe určitej metriky – ich prítomnosti v kancelárii alebo času stráveného na počítači – pravdepodobne získate len viac informácií o ich správaní, ktoré meriate, hovorí Elliott, bývalý výkonný riaditeľ spoločnosti Slack.
Zamestnanci, ktorým manažment dôveruje, sú podľa prieskumu konzultačnej firmy v oblasti ľudských zdrojov i4cp ochotnejší odvádzať kvalitnú prácu.
Flashback: Vzdialený dohľad je len najnovšou verziou šéfa, ktorý sa pozerá na podlahu kancelárie, aby skontroloval, či tam sú „zadky v stoličkách“. Tieto typy hrubých opatrení a kontroly sú súčasťou kultúry „pseudoproduktivity“, ktorá sa začala v 50. rokoch 20. storočia s príchodom kancelárskej práce, ako píše napríklad Cal Newport.
Zrátané a podčiarknuté: Keď technológia umožnila 24-hodinové pripojenie k pracovisku, pseudoproduktivita sa vyvinula spôsobmi, ktoré viedli k vyhoreniu. Ľubí ubíja napríklad odpovedanie na e-maily každú hodinu alebo pripomienkovanie každej správy cez Slack.
A s nárastom práce na diaľku sa tento tlak na zamestnancov, aby vyzerali zaneprázdnení – a aby manažéri vedeli, kto vlastne pracuje – ešte zhoršil. Opatrania na kontrolu ľudí sa úplne vymkli spod kontroly.
Zdroj: Why employers get "mouse jigglers" that fake working (axios.com)