O sedení, ktoré sa niekedy označuje za ‘nové fajčenie’, vieme, že stráviť veľa času na stoličke je pre nás zlé. Stoličky sú pre nás nielen nezdravé ale - podobne ako znečistenie ovzdušia pre moderných ľudí - je takmer nemožné sa im vyhnúť.
Keď som začal robiť výskum pre moju knihu o tom, ako svet, ktorý sme si okolo nás vytvorili, mení naše telá, bol som prekvapený zistením, aké bývali kedysi stoličky vzácne. Teraz sú všade – v kanceláriách, vo vlakoch, v kaviarňach, v reštauráciách, v autách, v koncertných sálach, v kinách, v ordináciách a v čakárňach u lekára, v nemocniciach, v divadlách, v školách, v prednáškových miestnostiach a v aulách a vo všetkých našich domácnostiach (Ručím vám za to, že ich máte doma viac, než si myslíte).
Ak by ma požiadali, aby som urobil len konzervatívny odhad počtu stoličiek na svete, bolo by ťažké ísť s odhadom nižšie než 8 až 10 stoličiek na osobu. Podľa tejto logiky by ich na planéte malo byť viac ako 60 miliárd. Samozrejme, že stoličky by mali byť jedným z univerzálnych ukazovateľov, ktoré označujú príchod našej súčasnej geologickej antropocentrickej éry, však? A rovnako ako iné ukazovatele prechodu na nové časové obdobie, aj stoličky sa nachádzajú na každom kontinente.
Foto: BBC.com, Táto maľba Napoleona na zámku vo Versailles v roku 1809 zobrazuje, že vládca Francúzska sedí, zatiaľ čo všetci ostatní zostali stáť.
Pokiaľ ide o to, kde sa zrazu vzalo tak veľa stoličiek, neexistuje žiaden jednoznačný dôvod. Ide tu o zjednotenie vplyvu módy, politiky, meniacich sa pracovných návykov a túžby po pohodlí. Posledná z týchto požiadaviek nepotrebuje žiadne vysvetlenie v kultúre, v ktorej pohodlie a ľahkosť patria medzi najdôležitejšie motívy rozhodovania jej spotrebiteľov.
Zatiaľ čo sa stoličky začali trošku častejšie objavovať v ranom modernom období (1500-1800), zdá sa, že sa stali oveľa populárnejšími počas priemyselnej revolúcie. Pred 18. storočím ste síce stoličku zohnali pomerne ľahko, ale väčšina obyvateľov ich veľmi málo používala. Dokonca ani dnes nie je ľahké sedieť dlhý čas na tvrdej drevenej stoličke a čalúnené stoličky boli neúmerne nákladné. Ale nový kultúrny hit sedadla s možnosťou lôžkovej úpravy, ktorý sa rozšíril z francúzskeho kráľovského dvora v 18. storočí, pomohol ich prvotné používanie popularizovať.
Po celé stáročia sa stoličky spájali s mocou, bohatstvom a vysokým postavením v spoločnosti. Boli rozšírené asi tak ako nosenie kráľovskej koruny roľníkom. Na prvej strane rukopisu diela Kráľ Lear sa v scenári, týkajúcom sa pódia, nachádzajú inštrukcie, v ktorých panovník vstúpi na scénu tak, že ho jeho sluhovia nesú “na stoličke”. Pojem stoličky ako symbolu postavenia v spoločnosti pretrváva až dodnes. Najvyšší dosiahnutý úspech v mojej profesii, v akademickej oblasti, sa v anglickom jazyku nazýva ‘stolička’. (pozn. prekladateľa: katedra – vysokoškolský post) Aj osoba, ktorá vedie obchodné stretnutie sa v anglickom jazyku nazýva ‘stolička’. (pozn. prekladateľa: predseda) Riaditeľ firmy je tiež muž alebo žena na stoličke t.j. prezident spoločnosti (angl. chairman). A je všeobecne uznávanou pravdou, že najlepšie kreslo v každej kancelárii patrí vždy šéfovi / šéfke.
Akonáhle bolo používanie kresiel demokratizované (vo Francúzsku najmä po Francúzskej revolúcii a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie v roku 1832 po Volebnej reforme), súčasne nastávala aj pomalá zmena v spôsobe práce. Väčšina práce vykonávanej vo viktoriánskom období bola vnímaná ako ručná alebo továrenská práca. Ale koncom 19. storočia, keď prišla druhá vlna priemyselnej revolúcie, ktorá svoje tempo zrýchlila s takými vynálezmi ako písací stroj, telegraf a častejším používaním elektriny, sa trh práce začal meniť. V druhej polovici tohto obdobia bola nová pracovná kategória úradníkov najrýchlejšie rastúcou profesijnou skupinou. Sčítanie ľudu v roku 1851 zaznamenáva, že administratívnu prácu vykonávalo menej ako 44 000 ľudí. Len za dve desaťročia sa toto sedavé zamestnanie viac než zdvojnásobilo, na 91 000 ľudí.
Dnes je väčšina ponúkaných pracovných pozícií práve sedavým zamestnaním. A v priebehu 20. storočia sa okolo nás vynorilo množstvo ďalších sedavých činností, ktoré sa hodia k nášmu novému pracovnému štýlu. Počas 19. storočia výrazne vzrástla popularita čítania románov – a ďalšie voľnočasové sedavé aktivity nasledovali aj s príchodom kina, rozhlasu a televízie. V poslednej dobe nás počítačové hry, sledovanie médií a iné aktivity pri počítačovej obrazovke vedú k tomu, aby sme ich neustále sledovali. Antropocentrický ľud potrebuje stoličky na to, aby splnil všetky tieto ‘činnosti’.
Zdroj: Pixabay.com
Ak nám moderný život prináša takýto rozsah sedavého správania, potom sú jeho základom stoličky. Sú také nevyhnutné na to, aby sme viedli náš moderný život, že si väčšinu nášho času bez nich ani len nedokážeme predstaviť. Nadácia British Heart Foundation uskutočnila výskum, ktorý ukázal, že denne sedíme asi 9,5 hodiny. Znamená to, že moderní ľudia sú neaktívni približne 75% svojho času. To spôsobuje niekoľko problémov.
Zdravie našich tvrdých a mäkkých tkanív sa riadi podľa pravidla ‘používaj to, lebo o to prídeš’. Svaly a kosti reagujú buď na zvýšenú záťaž, alebo na zastavenie ich používania. Hustota kostí sa zvyšuje alebo znižuje podľa toho, či sú vaše svaly silnejšie alebo slabšie. Keďže tak veľa sedíme, s väčšou časťou nášho chrbtového svalstva odpočívajúcou na operadle stoličky, niet sa čo čudovať, že oslabená chrbtica a bolesť chrbta sú celosvetovo prvoradou príčinou týchto ochorení.
Pri moderných aktivitách ako sú videohry, vyhľadávanie údajov na internete alebo sledovanie televízie taktiež sedíme. Keďže máme antropocentrické prostredie, môžeme sa v ňom kvalifikovať na antropocentrických ľudí. Ľudia v období paleolitu najčastejšie umierali v ranom detstve. Násilie a zranenia boli zas bežnými príčinami úmrtnosti v ich neskoršom živote. V súčasnosti však ľudia väčšinou zomierajú na následky metabolických porúch, akými sú diabetes typu 2, srdcové ochorenia alebo na niektoré druhy rakoviny – tie všetky sú úzko späté s nečinnosťou: menovite s používaním stoličky.
V štúdii z roku 2012, ktorá skúmala účinky nečinnosti, zhromaždili údaje o dennom režime od 7 813 žien a zistilo sa, že tí, ktorí sedeli desať hodín denne mali kratšie teloméry (indikátory bunkového starnutia). Ich sedavé zlozvyky sa postarali o to, aby boli starší o približne osem rokov. Niektoré štúdie dokonca naznačujú, že dlhodobé účinky sedenia nemôžu byť kompenzované občasným cvičením.
Tieto a mnohé ďalšie štúdie potvrdzujú skutočnosť, že by sme si mali poriadne premyslieť ďalšiu investíciu do našej pomerne novoobjavenej a vášnivej lásky ku stoličke.
Autor: Redakcia, Pôvodný autor: Napísal: Vybarr Cregan-Reid, Zdroj: BBC.com