Energetická kríza reprezentovaná hlavne zvyšovaním cien energie zasiahne naše rodinné rozpočty. Približne 19 % ľudí má už dnes problém platiť účty za energie a ďalších 45% percent ľudí tvrdí, že zvýšené účty za energie „dosť pocítia a obávajú sa, že môžu mať problém s platením účtov.“ Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Slovenskú klimatickú iniciatívu na konci mája (25.5. – 31.5. 2022) zrealizovala na reprezentatívnej vzorke 1 008 respondentov agentúra Focus.
„Výsledky prieskumu nás prekvapili. Na jednej strane totiž 19% respondentov už dnes priznáva problém s platením za energie a ďalších 45 %respondentov si myslí, že sa ich zvyšovanie cien energií významne dotkne. Ale druhej strane až 42% opýtaných neplánuje v tejto kritickej situácii urobiť žiadne opatrenia na to, aby platili menej za účty na elektrinu a teplo. Namiesto efektívnych opatrení z oblasti úspor energie, zvyšovania energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov sa ľudia stále skôr spoliehajú na finančné príspevky od štátu. Až 49 % respondentov totiž uvádza, že by mali ľudia dostať finančné príspevky na zníženie účtov za energie alebo pohonné hmoty,“ konštatovala Kateřina Chajdiaková, koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy.
To, že až 49 % respondentov preferuje finančné kompenzácie pred efektívnym riešením problému formou podpory a využitia OZE (36%) a úsporami energií (26%) podľa Slovenskej klimatickej iniciatívy ukazuje na vážnejší problém, ktorému čelíme.
„Sme pasívni a namiesto vlastnej iniciatívy sa často spoliehame na pomoc od štátu. Finančné príspevky na zníženie účtov za energie alebo pohonné hmoty pritom z dlhodobého hľadiska nič neriešia, skôr naopak – pomáhajú len a len udržiavať status quo a odďaľovať skutočné riešenia energetických problémov, ktorým čelíme. Pritom máme k dispozícií celý rad efektívnych riešení. Investície do efektívnej obnovy budov môžu do budúcna významne obmedziť dopad zvyšovania cien energií na naše rodinné rozpočty či verejné financie,“ dodala riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť Katarína Nikodemová.
Výsledky prieskumu verejnej mienky nám podľa Slovenskej klimatickej iniciatívy jasne ukazujú, že do budúcnosti musíme výrazne zlepšiť základnú energetickú gramotnosť nášho obyvateľstva. Je aj v záujme štátu, aby sme ako spoločnosť lepšie pochopili, prečo dlhodobé a systematické opatrenia treba podporovať namiesto krátkozrakých riešení akými sú napríklad jednorazové finančné príspevky.
„Problém klimatickej, ale aj energetickej krízy vieme začať efektívne riešiť jedine za predpokladu, že preberieme zodpovednosť za svoje životné náklady a financie, dokážeme vyhodnotiť podstatu problémov a začneme realizovať skutočné systémové zmeny. Čakať pasívne v kritickej situácií, že sa niečo vyrieši ničnerobením, prípadne finančným príspevkom od štátu je tak v prípade klímy, ako aj aj energetiky, cesta do pekla. Ak chceme uspieť a energetické, či klimatické výzvy zvládnuť – budeme musieť zásadne zmeniť prístup,“ konštatovala Kateřina Chajdiaková zo Slovenskej klimatickej iniciatívy.
Foto: schropferoval / Pixabay.com
Výsledky prieskumu verejnej mienky:
Q1. Čo by malo Slovensko predovšetkým urobiť, aby sa vyhlo prípadnému nedostatku zemného plynu a ropy z Ruska? Vyberte najviac 2 odpovede! Možnosť viacerých odpovedí.
- Až polovica opýtaných je názoru, že obyvatelia by mali dostať finančné príspevky na zníženie účtov za energie alebo pohonné hmoty (49%).
- Viac ako tretina opýtaných sa tiež stotožňuje s výraznejšou podporou rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (slnečná, veterná energia) (36%).
- Viac ako štvrtinovú podporu má tiež výraznejšia podpora opatrení na zníženie spotreby energie v budovách, napr. formou zateplenia budov (26%).
- Približne pätina opýtaných je tiež za využitie fosílnych palív z iných krajín (zemný plyn, ropa (21%).
- K otázke čo by malo Slovensko predovšetkým urobiť, aby sa vyhlo prípadnému nedostatku zemného plynu a ropy z Ruska, sa nevedelo vyjadriť 5% opýtaných.
Q2. Na budúci rok sa očakáva, že domácnostiam stúpnu účty za elektrinu, plyn a teplo o niekoľko desiatok percent. Aký vplyv by malo takéto zvýšenie cien týchto energií na Vašu domácnosť?
V súvislosti s budúcoročným očakávaným zvýšením účtov za elektrinu, plyn a teplo, tretina opýtaných nepredpokladá žiadne alebo len minimálne dôsledky na financie domácnosti.
- Konkrétne, 32% respondentov sa vyjadrilo, že trochu to pocítime, ale účty za energie budeme schopní platiť” a 1% respondentov predpokladá, že zvýšenie „vôbec alebo takmer vôbec nepocíti”.
- Naopak, takmer polovica respondentov hovorí, že zvýšené účty za energie „dosť pocítia a obávajú sa, že z času na čas môžu mať problém s platením účtov na čas“ (45%).
- Ďalši až pätina opýtaných deklaruje, že „už teraz má problém s platením účtov za energie a
- nevedia, ako to zvládnu po zvýšení cien“ (19%).
- K otázke sa nevedeli vyjadriť 3% opýtaných.
Q3. Plánujete urobiť nejaké opatrenia, aby ste neplatili tak vysoké účty za energie (plyn, elektrinu, teplo)? Ak áno, aké konkrétne opatrenia plánujete urobiť? Možnosť viacerých odpovedí.
- Až 42% respondentov NEPLÁNUJE urobiť nejaké opatrenia, aby ste neplatili tak vysoké účty za energie (plyn, elektrinu, teplo).
- Naopak, viac ako polovica opýtaných – až 58% chce urobiť nejaké opatrenia, aby neplatili tak vysoké účty za energie – plyn, elektrinu a teplo.
- Konkrétne, najčastejšie deklarovanou je zmena správania v domácnosti – napr. zníženie teploty vykurovania, skrátenie doby sprchovanie a pod. Zmenu správania deklaruje takmer tretina opýtaných (31%).
- Menej často sú predpokladané opatrenia ako výmena okien v byte, dome (9%), zateplenie fasády (8%), vykonanie údržby vykurovacej sústavy (8%), zateplenie strechy (6%), inštalácia termostatických ventilov na radiátoroch (6%), výmena plynového kotla za tepelné čerpadlo (6%), výmena plynového kotla za kotol na biomasu (5%) či inštalácia fotovoltických panelov na výrobu elektriny (5%).
Zdroj: SKI