Výsledky výskumu však dokázali, že upozornenia týkajúce sa sedenia pri práci sú prehnané a pracovné stoly na státie sú - ako spôsob zlepšenia zdravia - preceňované.
Dr. David Rempel, profesor medicíny na Kalifornskej univerzite v San Franciscu, ktorý o tejto problematike napísal, raz povedal: “Známi a dôležití odborníci zaoberajúci sa bezpečnosťou a niektorí výrobcovia kancelárskych výrobkov presadzujú pracovné stoly na státie ako spôsob zlepšenia kardiovaskulárneho systému – ale toto odporúčanie nie je podložené žiadnym vedeckým dôkazom.”
Kvôli úžitku a pohodliu je prospešné mať na výber, ak vás niečo pobolieva — “Striedanie sedenia a státia pri používaní počítača môže byť užitočné pre ľudí náchylnými na bolesti krku a chrbta,” povedal — ale ľudia by nemali žiť v ilúzii, že cvičia.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Začnime tým, čo vieme o výskume, ktorý sa týka sedenia v práci a potom vysvetlíme, prečo to môže byť zavádzajúce, keď sa to týka práce. V mnohých štúdiách zistili významnú súvislosť medzi príliš dlhým časom sedenia počas 24 hodín a zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Tak napríklad v štúdii z roku 2015, ktorej sa zúčastnilo viac než 150 000 starších dospelých — všetci boli na začiatku štúdie zdraví — v priemere na takmer sedem rokov. Výskumníci zistili, že tí, ktorí sedeli 12 a viac hodín denne, mali podstatne vyššiu úmrtnosť než tí, ktorí sedeli menej než 5 hodín denne.
Štúdia v internej medicíne JAMA z roku 2012 sledovala v priemere viac než 220 000 ľudí po dobu asi 2,8 roka a zistila podobné výsledky. Dlhodobé sedenie v priebehu dňa bolo spojené so zvýšenou úmrtnosťou - bez ohľadu na pohlavie, vek a index telesnej hmotnosti. Rovnako dopadlo testovanie na menšej vzorke ľudí ale v dlhšom časovom období (v priemere 8,6 roka) v štúdii uverejnenej v roku 2015 v časopise Journal of Physical Activity & Health.
Iná štúdia z roku 2015, ktorá skúmala viac než 50 000 dospelých po dobu viac ako tri roky, tiež objavila túto súvislosť. Ale tá zistila, že záleží aj na súvislostiach. Príliš dlhá doba sedenia v istých situáciách — vrátane času, keď ľudia sedeli v práci — nemala ten istý účinok.
Čím by to tak mohlo byť spôsobené? Samotné sedenie nemusí byť problém; môže to byť ukazovateľ iného rizikového faktora spojeného s vyššou úmrtnosťou. Nezamestnaní ľudia a ľudia z chudobnejších vrstiev, ktorí by s väčšou pravdepodobnosťou mali mať aj vyššiu úmrtnosť, pravdepodobne trávia doma drvivú väčšinu svojho času sedením. Pre niektorých je teda sedavý spôsob života životným štýlom.
Štúdie, ktoré sa zameriavajú na ľudí v práci nenašli ako príčinu žiaden opakujúci sa vzor. Jeden výskum z roku 2015 bol zameraný na pracovníkov vo veku 50 až 74 rokov v Japonsku, v priemere po dobu dlhšiu než 10 rokov na jedného účastníka. Zistilo sa, že u zamestnancov, odborníkov a tých, ktorí si založili svoje vlastné firmy neexistuje žiadna súvislosť medzi sedením v práci a kardiovaskulárnym rizikom. Štúdia z roku 2016, ktorá skúmala dánskych pracovníkov tiež nedokázala nájsť žiadnu súvislosť.
Prehľad, publikovaný v časopise American Journal of Preventive Medicine uvádza, že existuje veľa štúdií, ktoré identifikovali spojitosť medzi sedavou prácou a nepriaznivými zdravotnými výsledkami. Keď sa však detailne sústredili na ich štúdie – sledovali určitý čas tieto skupiny ľudí – zistili, že nie je veľa dôkazov o tom, ktoré by túto teóriu potvrdili.
Naviac sa tieto štúdie zameriavajú len na pozitívne účinky státia v práci a negatívne účinky sedenia. Podrobná správa by preskúmala aj opak. V dlhodobej štúdii, v ktorej sa zúčastnilo viac než 38 000 ľudí v časopise Occupational and Environmental Medicine sa zistilo, že státie a chodenie viac než šesť hodín denne v práci je spojené s dvoj až trojnásobným rizikom chirurgického zákroku kŕčových žíl. Kŕčové žily sú spojené aj so zvýšeným rizikom ochorenia tepien a so zlyhaním srdca.
Hoci je možné, že státie v práci – rovnako ako prílišné sedenie doma – by mohli byť ukazovateľom iných nezdravých demografických faktorov alebo návykov, vrátane nižšieho sociálnoekonomického postavenia. Je veľký rozdiel medzi tými, ktorí musia stáť alebo chodiť väčšinu pracovného dňa a tými, ktorí si môžu kedykoľvek sadnúť. Ale obzvlášť dôležitá informácia pre tých, ktorí nemajú možnosť znížiť si svoj pracovný stôl je, že v tejto a iných štúdiách existujú aspoň nejaké dôkazy, že stáť väčšinu pracovného dňa nie je zdravé.
Niekoľko krajín vyzvalo svojich občanov k tomu, aby v práci viac stáli a menej sedeli. Niektoré z nich zašli až tak ďaleko, že vyhlásili, že “sedenie je nové fajčenie.” V roku 2013 povedal člen americkej lekárskej asociácie, “Dlhodobé sedenie, obzvlášť v pracovnom prostredí, môže spôsobiť zdravotné problémy a tak pracoviská, ktoré zamestnancom poskytujú rôzne alternatívy pracovného prostredia tak, aby sa vyhli celodennému sedeniu, pomáhajú vytvárať zdravšiu pracovnú silu,” a zároveň odporúčal, aby pracovné miesta na státie boli jednou z ponúkaných možností.
Príliš veľa sedenia počas dňa nie je zdravé – to je jasné. A ako som už predtým napísal, cvičenie sa najviac približuje ku zázračnému lieku. Len málo vecí má taký prínos k nášmu zdraviu. Ale státie nie je cvičenie. Mnohí zdravotníci odporúčajú, aby ľudia v práci často absolvovali krátke prestávky a išli sa prejsť. Ak nahradíme sedenie státím, nesplníme toto odporúčanie a môžeme dokonca zavádzať ľudí k tomu, aby si mysleli, že majú dostatok fyzickej aktivity.
Pracovné stoly, ktoré umožňujú kombináciu sedenia a státia, nie sú úplne lacné, ale ako mnoho vecí, ktoré sme si kúpili, sú v poriadku, ak sa vám páčia. A ak vám ešte okrem toho pomôžu zmierniť bolesti krku a chrbta, tým lepšie. Chcem tým len povedať, že väčšina ľudí ich pravdepodobne ani nepotrebuje.
Autor: redakcia, Pôvodný autor: Aaron E. Carroll (profesor pediatrie na Lekárskej fakulte na univerzite v Indiane), Zdroj: NYtimes.com