Ilustračné foto: Pixabay.com
Potom však nastal postupný a po roku 2009 prudký posun v rebríčku na stále horšie úrovne až takmer k 80. priečke v roku 2013. V posledných dvoch rokoch sa vnímanie konkurenčnej schopnosti napokon o niečo zlepšilo, tento rok je Slovensko na 67. mieste.
Ako sa za ten čas darilo jeho susedom? Maďarsko tiež prechádza ťažkými časmi a z najúspešnejšej krajiny Strednej Európy v 90. rokoch sa postupne dostalo takmer na jej chvost v siedmej desiatke globálneho poradia. Podnikatelia sa sťažujú najmä na politickú nestabilitu, korupciu a štátnu byrokraciu.
Poľsko sa počas krízy dostalo do štvrtej desiatky a odvtedy si pozíciu udržiava, na jeden rok sa dokonca stalo lídrom Strednej Európy. Podnikatelia tam pociťujú ako obmedzenia najmä daňové zákony a reguláciu trhu práce.
Česká republika zažila mierny pokles počas krízy, za posledné dva roky sa jej však podarilo vrátiť na predkrízovú pozíciu. Približuje sa dokonca k Rakúsku, ktoré tradične patrilo do prvej svetovej dvadsiatky, posledné roky ho však z nej vytlačili úspešnejšie krajiny. Podnikatelia sa tam sťažujú najmä na vysoké dane, prísne obmedzenia trhu práce a tiež byrokraciu štátu.
Schopnosť konkurovať v celosvetovom meradle ukazuje, prečo si investori často spomedzi viacerých krajín regiónu vyberú jednu z nich, hoci môže mať vyššie mzdy, drahšie pozemky alebo väčšiu vzdialenosť od kľúčových trhov. Najmä v prípade sofistikovanej výroby to nie sú podstatné faktory, investori skôr ocenia kvalitné podnikateľské prostredie, technologickú vyspelosť alebo voči podnikateľom ústretové zákony. To všetko sú faktory, ktoré ovplyvňujú pozíciu Slovenska v takýchto rebríčkoch.
Oproti minulému roku na Slovensku medzi najväčšími problémami, ktoré podnikatelia vnímajú prekvapujúco vzrástlo pociťovanie korupcie. Považuje ju za najväčšiu ťažkosť vyše 18 percent opýtaných. Opäť prenikla na prvé miesto pred štátnu byrokraciu a výšku daní spolu s obmedzeniami pracovného trhu.
Zdroj: PAS