Každodenne strávime rozhodovaním medzi rovnako atraktívnymi možnosťami príliš veľa času a venujeme mu obrovské množstvo energie. Problém je, že aj keď môžu byť možnosti rovnako príťažlivé, zároveň sú príťažlivé inak, s výhodami, ktoré si vyžadujú kompromis. Platí to dokonca aj pri rozhodovaní medzi kelovým šalátom (zdravý a ľahký), lososom (ťažšie bielkoviny) a cestovinami ravioli (chutné, ale s vysokým obsahom sacharidov).
Ak nás tieto svetské rozhodnutia každodenne oberajú o čas a energiu, ako je to potom s dôležitejšími rozhodnutiami, ktoré musíme zvládnuť počas pracovnej doby? Ktoré výrobky by sme mali presadzovať a ktoré naopak odmietnuť? Koho by sme mali najať a koho vyhodiť? Mali by sme sa z vlastnej iniciatívy pustiť do náročného rozhovoru? Po týchto otázkach nasleduje nekonečné množstvo ďalších otázok. Na kedy by som si mal naplánovať ten náročný rozhovor? A ako by som ho mal začať? Mal by som im zatelefonovať, poslať e-mail, alebo sa s nimi stretnúť osobne? Rozhovor by sa mal konať na verejnosti alebo v súkromí? A ďalšie a ďalšie otázky . . .
Ilustračné foto: Pixabay.com
Tak ako teda môžeme efektívnejšie zvládnuť všetky tieto rozhodnutia? Ja osobne používam tri metódy. O dvoch z nich hovorím vo svojej knihe Štyri sekundy, tú tretiu som objavil minulý týždeň.
Prvá metóda
je využívanie svojich zvykov na zníženie vyčerpania sa pri rozhodovaní. Hlavná myšlienka je, že ak si vybudujete nejaký pravidelný zvyk - napríklad: na obed si vždy objednáte šalát — potom sa úplne vyhnete rozhodovaniu a svoju energiu na rozhodovanie si dokážete ušetriť na dôležitejšie veci. Toto platí pre predvídateľné a každodenné rozhodnutia. Ale čo tie nepredvídateľné situácie?
Druhá metóda
je nastavenie myslenia na pravidlo ak/potom na rozhodovanie sa pri vzniku nepredvídateľných situácií. Povedzme napríklad, že ma niekto neustále prerušuje a nie som si istý, ako reagovať. Moje pravidlo ak/potom môže byť: ak ma osoba počas rozhovoru preruší dvakrát, potom sa k tomu vyjadrím.
Tieto dve techniky — návyky a pravidlo ak/potom — nám dokážu pomôcť zefektívniť mnohé typické, rutinné rozhodnutia, ktorým každodenne čelíme. Ale to, čo sme stále nevyriešili, sú veľké strategické rozhodnutia, ktoré nie sú bežné a nedokážeme ich predvídať. Minulý týždeň som, počas rozhovoru mimo kancelárie s generálnym riaditeľom prosperujúcej spoločnosti, prišiel na jednoduché riešenie ako si efektívnejšie vybrať jedno z náročných riešení. Čelili sme mnohým jedinečným a jednorazovým rozhodnutiam, ktorých výsledky nebolo možné jednoznačne predpovedať.
Išlo tu o rozhodnutia o tom, ako reagovať na konkurenčnú hrozbu, do ktorých produktov je potrebné viac investovať, ako lepšie integrovať práve získanú firmu, kde znížiť rozpočet, ako riešiť pracovné vzťahy pri oznamovacej povinnosti viacerým manažérom, atď. Toto sú presne tie typy rozhodnutí, ktoré môžu trvať celé týždne, mesiace, alebo dokonca roky a tak dokážu zastaviť pokrok celej organizácie. Tieto rozhodnutia nemožno zautomatizovať ako návyky a nedajú sa vyriešiť podľa pravidla ak/potom. A čo je najdôležitejšie, existujú rozhodnutia, pre ktoré nejestvuje žiadna jednoznačná, správna odpoveď.
Vedenie má tendenciu nad takými rozhodnutiami dlho váhať, zhromažďovať viac a viac údajov, znova a znova zvažovať klady a zápory, skúmať dodatočné názory a odkladať finálne rozhodnutie čo najdlhšie – dúfajúc – že bude jednoznačne správne. Ale čo ak by sme sa zamerali na skutočnosť, že neexistuje správna odpoveď na to, ako sa rozhodnúť rýchlejšie? Premýšľali sme o tom na stretnutí mimo kancelárie, zatiaľ čo sme znovu diskutovali o tom, ako ďalej postupovať v podnikaní, keď prehovoril generálny riaditeľ.
“Je 15:15,” povedal. “Musíme sa rozhodnúť do 15 minút.”
“Počkaj,” odpovedal finančný riaditeľ, “toto je ťažké rozhodnutie. Možno by sme v tomto rozhovore mali pokračovať počas večere alebo niekde inde mimo kancelárie.”
“Nie” povedal rozhodne generálny riaditeľ, “Toto rozhodnutie urobíme do 15 minút.”
A viete čo? Zvládli sme to.
A presne tak som prišiel na svoju tretiu metódu rozhodovania:
Použite stopky
Ak máte problémy, ktoré ležia pred vami na stole riadne preskúmané, riešenia sú rovnako zaujímavé a napriek tomu stále nemáte to správne, potom uznajte, že jednoznačne identifikovateľnou správnou odpoveďou je len rozhodnúť sa.
Pomôže, ak by ste dokázali urobiť menšie rozhodnutie s minimálnym investičným vkladom, aby ste si jeho správnosť otestovali. Ale ak to nie je možné, potom sa jednoducho rozhodnite. Čas, ktorý ušetríte tým, že sa nebudete bezcieľne venovať teórii, sa vám vráti v obrovských dividendách v podobe produktivity.
„No tak počkať,“ môžete protestovať. „Ak na tom naozaj strávim viac času, odpoveď sa napokon objaví.“ Určite. Možno. Ale, 1) na objasnenie situácie ste premrhali svoj vzácny čas a 2) objasnenie tohto jediného rozhodnutia vás vedie k ďalšiemu predlžovaniu času na kontraproduktívnu a zbytočnú nádej na zhromažďovanie údajov týkajúcich sa príliš veľa ďalších rozhodnutí. Tak sa už rozhodnite a spravte krok vpred.
Vyskúšajte si to hneď teraz. Vyberte si problém, ktorý už dlho odkladáte, dajte si tri minúty a rozhodnite sa. Ak ste zahltení veľkou kopou problémov, vezmite si hárok papiera a ku každému si napíšte zoznam riešení. Na každý bod si doprajte stanovený čas a potom postupne urobte to najlepšie rozhodnutie, aké dokážete v tejto chvíli urobiť. Tým, že sa rozhodnete – akokoľvek – znížite svoj level úzkosti a konečne sa pohnete vpred. Najlepšia protilátka na pocit preťaženia je posun vpred.
Čo sa týka môjho obeda, objednal som si kelový šalát. Bola to najlepšia voľba? To neviem. Ale aspoň ešte stále nesedím v reštaurácii a nepremýšľam o tom, čo si mám objednať.
Autor: redakcia, Pôvodný autor: Peter Bregman, Zdroj: HBR.org