"Digitálne technológie a internet sú dôležitým pilierom európskej ekonomiky. Počet kybernetických útokov však v Európe rastie každým dňom. Európske krajiny si uvedomujú, že ak budú voči týmto hrozbám postupovať jednotlivo, budú ešte viac zraniteľné. Len spoločným postupom a spoluprácou na európskej úrovni možno účinne bojovať proti negatívnym dopadom počítačovej kriminality", uviedol Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Legislatívne opatrenia EÚ, ktoré sú zamerané na boj proti počítačovej kriminalite, sa venujú takým problémom, akými sú napríklad detská pornografia, útoky na informačné systémy, napadnutie online súkromia, online podvody a falšovanie. V tejto súvislosti zrealizovala Európska komisia prieskum zameraný na zisťovanie názorov európskej verejnosti na kybernetickú bezpečnosť. Do prieskumu, ktorý sa uskutočnil v októbri minulého roku, sa v 28 krajinách EÚ zapojilo celkovo 27 868 respondentov, z toho 1 038 Slovákov. Na Slovensku uskutočnila zber dát agentúra TNS Slovakia.
Využívanie internetu
Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že miera využívania internetu sa v jednotlivých členských štátoch výrazne odlišuje. Viac ako polovica obyvateľov Európskej únie (63%) sa na internet pripája každý deň, 13% sa pripája občas a len štvrtina (24%) tvrdí, že internet vôbec nevyužíva. Najvyššia miera využívanie internetu je vo Švédsku (96%), Holandsku (95%) a Dánsku (94%). Naopak, najnižšia je v Rumunsku (54%), Portugalsku (56%), Grécku (58%) a Bulharsku (60%).
Na Slovensku využívajú internet dve tretiny (69%) ľudí – pričom 55% ho využíva denne a 14% občas. Takmer všetci tí (94%), ktorí internet používajú, sa naň pripájajú cez počítač (či už osobný počítač alebo notebook), tretina (38%) cez smartfón a štvrtina (24%) tablet. Užívatelia internetu sú online hlavne kvôli emailom (84%), viac ako polovica si na internete číta spravodajstvo (55%), používa sociálne siete (54%) alebo internetbanking (51%). Tovar alebo služby nakupujú cez internet dve pätiny (44%) opýtaných.
Obavy z počítačovej kriminality
O rizikách počítačovej kriminality je na Slovensku dobre informovaná necelá polovica občanov (47%). Najlepšie sú v rámci EÚ informovaní obyvatelia Dánska, Holandska (obe krajiny po 67%), Švédska (66%) a Veľkej Británie (65%), najhoršie občania Rumunska (31%), Bulharska (34%) a Talianska (37%).
Aby sa užívatelia internetu vyhli nástrahám počítačovej kriminality, využívajú viaceré bezpečnostné opatrenia. Približne polovica (51%) slovenskej internetovej populácie má nainštalovaný antivírusový softvér a necelá polovica (45%) používa iba svoj vlastný počítač. Tretina užívateľov internetu neotvára emaily od ľudí, ktorých nepozná (35%) a navštevuje len tie internetové stránky, ktoré pozná a dôveruje im (31%). Obavy o online bezpečnosť spôsobili, že poniektorí užívatelia internetu si na Slovensku pravidelne menia heslá (23%), na rôznych stránkach používajú rôzne heslá (20%), prípadne v oveľa menšej miere poskytujú osobné údaje cez internet (18%).
Viedli vás obavy o bezpečnosť k tomu, že ste niektorým z nasledujúcich spôsobov zmenili používanie internetu? (v %)
Jednou z možností, ako sa vyhnúť počítačovej kriminalite, je aj spomínaná pravidelná zmena prístupového hesla. Najviac opýtaných si na Slovensku za ostatných 12 mesiacov menilo prístupové heslo na svoj emailový účet (40%). Aspoň raz za rok si internetová populácia mení heslá aj na svojich sociálnych sieťach (27%) alebo na stránkach online bankovníctva (19%).
Skúsenosti s počítačovou kriminalitou
V porovnaní s väčšinou členských krajín Európskej únie, sú obyvatelia Slovenska vystavení kybernetickým útokom v oveľa menšej miere. S počítačovou kriminalitou sa slovenskí užívatelia internetu stretli hlavne v podobe zisteného škodlivého softvéru (vírusy a pod.) na svojom zariadení (28%). 17% má skúsenosť aj s emailom alebo telefonátom, ktorý ich podvodne žiadal o prístup k počítaču alebo o prihlasovacie či osobné údaje. Približne desatina sa už náhodne stretla s materiálom, ktorý podporoval rasovú nenávisť či náboženský extrémizmus (12%) alebo sa stala obeťou online podvodu, pri ktorom zakúpený tovar nebol dodaný, prípadne bol falšovaný alebo iný ako inzerovaný (9%).
Zdroj: Agentúra TNS Slovakia