História Schengenskej zmluvy
Schengenskú zmluvu podpísali už v roku 1985 krajiny Beneluxu, Francúzska a Nemecka a neskôr sa k nej pripojili prakticky všetky kontinentálne krajiny Európy na západ od nás vrátane tých, ktoré nie sú členmi EÚ. Z nových členských krajín EÚ sa zatiaľ signatármi nestali len Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko a Rumunsko. Zmluva pôvodne vznikla ako medzivládna iniciatíva, neskôr však bola implementovaní aj do právneho rámca EÚ.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Schengen ovplyvnil ekonomiku v mnohých smeroch
Kľúčovou zmenou po prijatí Schengenskej zmluvy bolo zrušenie kontrol osôb na vnútorných hraniciach schengenského priestoru, čím došlo k naplneniu jedného zo štyroch základných princípov EÚ – voľného pohybu osôb. Sprostredkovane však zmluva pomáha naplniť aj ostatné tri princípy – pohyb tovarov, služieb a kapitálu. Dokazujú to aj empirické pozorovanie, výsledky rôznych ekonomických štúdií aj prieskumov verejnej mienky.
Mnoho očividných zmien sa udialo aj na Slovensku. Veľa cezhraničných spoločností vzniklo alebo bolo posilnených až po vstupu krajiny do schengenského priestoru. Otvorené hranice vytvorili vhodné podmienky pre vznik rôznych výrobných závodov v prihraničných oblastiach, z ktorých môžu každodenne prekračovať hranice aj dodávky takých polotovarov a výrobkov, ktoré sa rýchlo kazia alebo vyžadujú vo výrobnom reťazci časovú presnosť. Jedným z príkladov môžu byť napríklad just-in-time dodávky v automobilovom priemysle, kedy slovenskí subdodávatelia nezásobujú len slovenské závody automobiliek, ale aj blízke závody v okolitých krajinách a naopak. Schengenská zmluva má nepochybne pozitívny vplyv aj na rozvoj turistiky v prihraničných regiónoch. Otvoreným hraniciam sa rovnako prispôsobila aj maloobchodná sieť na oboch stranách pôvodných hraníc, keď sa nákupy v blízkych zahraničných destináciách stali pre mnoho ľudí bežnou súčasťou ich životného štýlu.
Ekonomický výskum navyše ukazuje, že vznik Schengenu viedol aj nárastu cezhraničných finančných transakcií, a to nielen bežných platieb ako sú zárobky osôb, ale takisto aj investícií. To sa okrem iného vysvetľuje aj tesnejšími osobnými väzbami medzi obchodnými partnermi, ktoré zvyšujú ich vzájomnú dôveru. Pozitívne vnímanie Schengenu obyvateľstvom potvrdzujú aj prieskumy verejnej mienky - sloboda pohybu bola napríklad jednou z najčastejšie vyberaných odpovedí na otázku čo si najviac ceníte na existencii EÚ v európskom prieskume Eurobarometer v roku 2015.
Voľný pohyb osôb v schengenskom priestore značne zvýšil aj prihraničnú zamestnanosť. Podľa prieskumu Európskej komisie pravidelne prekračuje hranice za prácou až 1,7 milióna obyvateľov krajín Schengenu. Napríklad do Luxemburska dochádza pracovať zo zahraničia takmer polovica jeho pracovnej sily, rovnako Švajčiarsko pritiahlo stovky tisíc pracovníkov z blízkeho zahraničia. Aj hranice Slovenska prekračujú za prácou pravidelne desiatky tisíc pracovníkov, väčšinou Slovákov pracujúcich v blízkom prihraniční (vo Viedni, ale aj na Morave, či severe Maďarska). Intenzita pohybu pracovnej sily cez slovenské hranice je však v porovnaní s krajinami Beneluxu, či Švajčiarskom stále relatívne nižšia.
Slovensko sa naopak spolu so susednou Českou republikou vyznačuje zo všetkých krajín EÚ najvyššou intenzitou pohybu tovaru cez hranice, meranou objemom exportu k HDP. Zároveň obe krajiny patria medzi šesticu krajín EÚ, v ktorých sa schengenský priestor podieľa na celkovom zahraničnom obchode viac ako 70 percentami. Aj existencia Schengenu prispela k tomu, že objem zahraničného obchodu Slovenska sa za posledných 10 rokov (2005-2014) takmer zdvojnásobil a vývoz po očistení o dovozy sa podieľal na celkovom raste slovenskej ekonomiky viac ako tretinou.
Dôsledky rozpadu Schengenu na pracovný trh Slovenska by boli limitované,…
Obnovenie kontroly na hraniciach by so sebou nepochybne nieslo aj ekonomické dopady, ktoré je možné rozdeliť do troch základných kategórií. Po prvé, na strane štátu by vznikla nutnosť pri nemalých nákladoch znovu vybudovať a udržovať hraničnú infraštruktúru na súčasných vnútorných hraniciach Schengenu. Tá bola totiž pred rokmi opustená a predaná. Za druhé, hraničné kontroly by spomalili pohyb osôb. Skúsenosti z Dánska a Švédska z kontrol na hraničnom moste u Öresundu naznačujú, že čakacia doba na prejazd jedným smerom sa v čase špičky pohybuje so značným rozptylom okolo pol hodiny. Predĺženie časovej náročnosti ciest do zamestnania a späť o hodinu by pritom nemalú časť denne dochádzajúcich pracovníkov odradilo od pravidelného prekračovania hraníc za prácou. Na druhej strane, pri menej častých cestách (pri „týždňovkároch“) by tento faktor nehral významnú rolu. Nová situácia by tak mohla spôsobiť mierny nárast nezamestnanosti v prihraničných regiónoch, napríklad na Kysuciach, či juhu Slovenska, zásadným makroekonomickým problémom by sa ale vzhľadom na obmedzený počet dotknutých pracovníkov nestala.
… vážnejším problémom pre slovenskú ekonomiku by bolo spomalenie pohybu tovarov
Tretím a zároveň najvážnejším dopadom pre slovenskú ekonomiku by bolo spomalenie pohybu tovaru, a tým aj exportnej konkurencieschopnosti. Slovensko by spolu s Českou republikou jednoznačne patrilo k najviac postihnutým krajinám. Celkové straty by záviseli od rozsahu, o ktorý by sa kvôli nižšej plynulosti dopravy znížil objem prepraveného tovaru. Naša úvaha je založená na rozdelení exportovaného tovaru do dvoch kategórií podľa citlivosti na prípadne zdržanie na hraniciach. Do kategórie málo citlivých položiek radíme napríklad dopravné prostriedky, či stroje. Citlivé položky naproti tomu zahrňujú základné potraviny a spotrebné tovary krátkodobej spotreby (tým sme priradili váhu 100%), ako aj polotovary, spracované potraviny a spotrebné tovary strednodobej spotreby (ktorým priradzujeme váhu 50%). Vývoz takto definovaných citlivých položiek je pritom na Slovensku, ale aj v Českej republike, takmer trojnásobný oproti priemeru EÚ.
Pokles exportu citlivých položiek o 5% by (na základe historický väzieb) pripravil slovenskú ekonomiku o 0,3% HDP, teda v dnešných cenách o približne 200 mil. EUR vytvorených hodnôt ročne. V extrémnom prípade, ak by sme uvažovali s prepadom exportu citlivých položiek až o 10%, by boli straty na HDP dvojnásobné.
Do úvah sme zahrnuli aj možnú situáciu (hoci málo pravdepodobnú), že by krajiny Vyšehradskej štvorky spoločne reagovali na rozpad Schengenu vytvorením akéhosi „malého Schengenu“ krajín V4 so zachovaním voľného prechodu hraníc medzi sebou. Naša analýza ukazuje, že najväčší záujem na realizácií takéhoto kompenzačného kroku by malo Slovensko, ktoré smeruje do okolitých krajín V4 (najmä Českej republiky) relatívne najviac tovarov, naopak takmer nemerateľný prínos by takáto iniciatíva mala pre Poľsko. Akokoľvek, „malý Schengen“ krajín V4 by tlmil negatívne dopady rozpadu Schengenu len relatívne slabo a z hľadiska exportov by bol len slabou náplasťou. Zníženie HDP by v prípade obmedzenia vývozu citlivých položiek cez kontrolované hranice o 5% dosiahlo namiesto 0,3% „len“ 0,2%, resp. v nominálnom vyjadrení by sa výkon ekonomiky pri súčasných cenách nespomalil o 200 mil. EUR, ale „len“ o 150 mil. EUR.
Znížením exportov však úvahy o dôsledkoch prekážok vo voľnom pohybe tovaru nekončia. Zakomponovať by bolo potrebné aj ďalšie faktory, ako napríklad straty kamiónových prepravcov. Európska komisia odhadla, že v prípade zavedenia hraníc v celom schengenskom priestore by ročné náklady na jeden kamión stúpli v prepočet o približne 50 tis. EUR, čo by sa samozrejme týkalo aj slovenských špeditérov.
Rizikom rozpadu Schengenu je pokračovanie dezintegrácie EÚ
Najvážnejším rizikom rozpadu Schengenu však nie sú ani tak priame ekonomické straty, ktoré by zrejme ustáli aj najviac postihnuté krajiny ako Slovensko a Česká republika. Riziková sa zdá najmä skutočnosť, že by koniec Schengenu nemusel byť izolovaným krokom, ale len začiatkom procesu postupnej dezintegrácie Európskej únie. Z nedávno zverejnenej analýzy našich kolegov z UniCredit k tzv. Brexitu, t.j. k otázke vystúpenia Veľkej Británie z EÚ vyplýva, že Veľká Británia, ktorej ekonomika je podstatne menej exportne orientovaná a podstatne menej exponovaná voči ďalším krajinám EÚ ako Slovensko a Česko, by stratila 6% výkonu svojej ekonomiky. Dá sa preto domnievať, že straty, ktoré by v prípade rozpadu EÚ, či vystúpenia z tohto bloku hrozili Slovensku a Česku, by boli mnohonásobne vyššie.
Zdroj: UniCredit Bank