Verejný dlh ostáva stále extrémne vysoký najmä v krajinách južnej Európy, ale aj Belgicku a Írsku. Dlh prekračujúci veľkosť ekonomiky (HDP) vykazuje 6 krajín EÚ (všetko zároveň krajiny eurozóny), v porovnaní s rokom 2012 sa tento nelichotivý klubu rozrástol o jednu krajinu – Cyprus, pričom stále mu kraľuje Grécko s verejným dlhom 174,9% HDP. Relatívne nižší verejný dlh nájdeme naopak vo väčšine krajín regiónu SVE a Škandinávie, najnižší vykazujú stále Estónsko (10,1% HDP) a Bulharsko (18,3% HDP). Verejný dlh v roku 2013 prepočítaný už v novej metodike ESA2010 vzrástol v EÚ o 1,9 pb. na 85,4% z HDP (v eurozóne rovnako o 1,9 pb. na 90,9% HDP), najvýraznejší nárast verejného dlhu zaznamenali Cyprus (o 22,7 pb)
ilustračná vizualizácia: Freeimages.com
Významné udalosti týždňa 43/2014
Verejný dlh v roku 2013 klesol v 6 krajinách EÚ (3 eurozóny), najvýraznejšie v Lotyšsku (o -2,7 pb.) a Nemecku (o -2,1 pb.). Deficit verejných financií v roku 2013 ďalej klesal a poklesom o 1 pb. sa v priemere v krajinách EÚ už priblížil k magickej hranici 3% HDP (dosiahol úroveň 3,2% HDP), v krajinách eurozóny sa ho pri medziročnom poklese o 0,7 pb. už dokonca podarilo v priemere stlačil pod túto úroveň (-2,9% HDP). Hoci v priemere deficit verejných financií v krajinách EÚ v roku 2013 klesal, 9 z 28 krajín zaznamenalo nárast deficitu, nárast deficitu však zaznamenali väčšinou krajiny s relatívne menej problémovými verejnými financiami - až 6 z týchto krajín vykazuje verejný dlh pod 60% HDP. V minulom roku stále len 2 krajiny EÚ vykázali mierny prebytok verejných financií - Nemecko 0,1% HDP a Luxembursko 0,6% HDP, naopak 10 z 28 krajín EÚ vykazovalo deficit verejných financií nad maastrichtskými 3% HDP (v roku 2012 ich ešte bolo 17), deficit nad 10% HDP vykázali v roku 2013 dve krajiny – Slovinsko - 14,6% HDP (bankový sektor) a Grécko -12,2% HDP.
Po zavedení novej metodiky ESA2010 klesol verejný dlh Slovenska o 0,8 pb. na 54,6% HDP a dostal sa tak pod 55% hranicu dlhovej brzdy, čím vláde uvoľnil zviazané ruky v oblastí verejných výdavkov. V porovnaní s aprílovom notifikáciou navýšilo dlh najvýznamnejšie zahrnutie NDS do okruhu verejných financií (o 0,5% HDP), naopak zvýšenie HDP prispelo k zníženiu pomeru verejného dlhu k HDP o 1,1 pb. Aj v novej metodike verejný dlh v porovnaní s rokom 2012 rástol - o 2,5 pb. (oproti 1,9% v priemere v EÚ a eurozóne). Deficit verejných financií na Slovensku aj v metodike ESA2010 klesol pod maastrichtských 3% HDP, konkrétne sa medziročne znížil o 1,6 pb. na -2,6% HDP. Aj tu sme zaznamenali v porovnaní s prvou notifikáciou zverejnenou ešte v metodike ESA95 zlepšenie, konkrétne o 0,1 p.b. Na jednej strane metodické zmeny v oblasti zahrnutia 2. dôchodkového piliera navýšili deficit o 0,3 pb., naopak ostatné metodické zmeny ho znížili o 0,4 pb. a vyššie HDP o ďalšieho 0,1 pb. Po krízovom nafúknutí deficitu verejných financií až k 8% HDP v roku 2009, si Slovensko relatívne úspešne plnilo domáce úlohy a v období rokov 2009-2013 sa zaradilo medzi krajiny s najvýraznejším poklesom deficitu verejných financií v EÚ (o 5,3 pb) – viac v danom období deficit poklesol len v Rumunsku, Litve, Lotyšsku a Írsku. Tento rok však vláda konsolidáciu verejných financií úplne zastavila a očakáva opätovný nárast deficitu na -2,9% HDP, pričom rásť by mal aj štrukturálny deficit. Ďalšia konsolidácia sa tak odsunula na najbližšie roky, v predvolebných rokoch pritom zvyčajne konsolidácia politicky viac bolí a ochota vlád pristupovať k radikálnym škrtom v tomto období zvyčajne klesá. Vládou schválený návrh rozpočtu na budúci rok síce počíta s deficitom tesne pod -2% HDP, neobsahuje však niektoré kľúčové opatrenia vlády. Po odblokovaní dlhovej brzdy navyše predpokladáme, že sa do rozpočtu dostanú aj niektoré ďalšie návrhy na výdavkovej strane a jeho deficit by sa v parlamente mohol navýšiť až k úrovni blízko -2,5% HDP.
Nezamestnanosť
Nezamestnanosť v metodike Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny klesala prekvapivo aj v septembri - o -0,12 pb na 12,44%. Prílev absolventov stredných škôl pritom zvyčajne ťahá nezamestnanosť v tomto mesiaci smerom nahor. Septembrový pokles nezamestnanosti je skôr raritou a posledný krát bol zaznamenaný ešte v roku 2006. Po zohľadnení tradičných sezónnych vplyvov tak nezamestnanosť výrazne poklesla – o -0,31 pb. na 12,50%, keď zaznamenala najvýraznejší medzimesačný pokles od augusta 2006. Silný prílev absolventov do evidencie úradov práce bol v súlade s očakávaniami zaznamenaný aj v septembri tohto roka, na úrady sa ich prihlásilo 12,8 tis., t.j. len o 555 menej ako v septembri minulého roka. Veľká časť absolventov však z evidencie ešte v priebehu mesiaca aj odišla. Počet absolventov v evidencii ku koncu mesiaca sa v porovnaní s augustom zvýšil len o 4,0 tis. na 30,8 tis., pre porovnanie napríklad v minulom roku sa pri porovnateľnom počte nových absolventov počet absolventov v evidencii úradov zvýšil až o 8,3 tis. na 33,6 tis. Okrem efektu úspešnejšieho umiestnenia absolventov, nezamestnanosť ťahal v septembri nadol najmä výrazne nižší prílev ostatných nezamestnaných (iných ako absolventov) do evidencie úradov práce. Ten dosiahol len necelých 16 tisíc, čo bolo po zohľadnení tradičnej sezóny o takmer 2,5 tis menej ako priemer prvých ôsmych mesiacov roka, v porovnaní so septembrom minulého roka dokonca až takmer o 5 tisíc menej. Pri pohľade na odlev nezamestnaných z evidencie pozorujeme, že počet nezamestnaných, ktorí sa umiestnili na trhu práce je viac menej stabilný (po zohľadnení sezóny bol v septembri na úrovni priemeru prvých ôsmych mesiacov tohto roka), v septembri však narástol (po zohľadnení sezóny) počet vyradených nezamestnaných. Disponibilnú nezamestnanosť v septembri medzimesačne znižovala aj rastúca dočasná práceneschopnosť a OČR nezamestnaných - v septembri narástla o 918 osôb, t.j. miera práceneschopností vzrástla z 6,0% na 6,3% (resp. z 6,1 na 6,3% po zohľadnení sezóny).
V septembri nezamestnanosť (sezónne očistená) klesala vo všetkých krajoch, najvýraznejšie v Košickom, Žilinskom a Prešovskom kraji. Z hľadiska okresov nezamestnanosť po zohľadnení sezóny medzimesačne rástla v 11 okresoch, stagnovala v dvoch bratislavských okresoch a klesala v 66 okresoch. Najvýraznejší nárast nezamestnanosti zaznamenal okres Lučenec, najviac nezamestnanosť klesala v okresoch Námestovo, Čadca, Prievidza, Komárno, Snina a Svidník. Najvyššia nezamestnanosť ostáva stále v okresoch na juhu stredného Slovenska - Rimavská Sobota (30,2%), Revúca (27,5%), a Poltár (23,8%), ktorým v negatívnom slova zmysle konkurujú okresy Kežmarok (25,0%) a Rožňava (23,9%). Nezamestnanosť vyššiu ako 20% vykazuje 12 z 79 okresov Slovenska. Najmenšiu nezamestnanosť nájdeme stále v okolí hlavného mesta Bratislava – Galanta (5,8%), Bratislava (5,9%), Senec (6,8%), Trnava (6,8%), Malacky (7,5%) a Pezinok (8,0%), ktorým sa približujú niektoré okresy na Považí - Púchov (7,6%), Piešťany (7,6%) a Nové Mesto nad Váhom (7,8%) a okres Myjava (7,9%). Nezamestnanosť pod 10% vykázalo v septembri 26 z 79 okresov Slovenska.
Výhľad
Rastúca ekonomika by stále mohla vytvárať priestor pre pokračovanie mierneho poklesu nezamestnanosti po očistení o sezónne vplyvy, avšak neistota prichádzajúca z ukrajinského konfliktu môže viesť k nárastu opatrnosti zo strany podnikateľského sektora. Z tohto dôvodu očakávame, že v závere roka by mala sezónne očistená nezamestnanosť skôr stagnovať.
Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov Eurostatu