Najvýraznejší nárast aktivovaných kariet v posledných rokoch zaznamenalo Lotyšsko, kde sa ich počet v porovnaní s rokom 2009 viac ako zdvojnásobil, pravdepodobne aj vďaka rozvoju mobilných dátových služieb. Z krajiny s podpriemernou penetráciou sa tak behom pár rokov stal jednoznačný líder EÚ. V EÚ sa však našli aj krajiny, kde počet aktivovaných SIM kariet v porovnaní s rokom 2009 mierne poklesol, najvýraznejšie v Holandsku (o 7 kariet na 100 obyvateľov) a Nemecku (o 5 kariet na 100 obyvateľov), ale aj v Rumunsku a Grécku. Slovensko sa s rastom penetrácie o 21 kariet na 100 obyvateľov zaradilo medzi najrýchlejšie rastúce krajiny. Podobne rýchlo rástla penetrácia aj v susednom Poľsku (o 23) a Rakúsku (o 27).
ilustračné foto: Freeimages.com
Výzmané udalosti týždňa 44/2014
Česká republika (o 2) a Maďarsko (7) zaznamenali v tomto období podpriemerný nárast penetrácie. V priemere v EÚ sa oproti roku 2009 počet SIM kariet zvýšil o necelých 10 kariet na 100 obyvateľov. Slovensko pritom zaznamenalo v priemere aspoň jednu kartu na obyvateľa ako predposledná krajina EÚ, a to v roku 2010, poslednou bolo Francúzsko v roku 2011. Na základe údajov Eurostatu, mobilní operátori dosahujú naprieč krajinami EÚ rôznu výnosnosť na jednu SIM kartu. V priemere vykážu na jednej karte ročné výnosy 187 EUR. Najvyššie výnosy na jednu kartu majú operátori v Luxembursku – až 280 EUR, vysoko nadpriemerné výnosy však vykazujú aj operátori v Írsku (271 EUR) a Francúzsku (260 EUR). Relatívne nižšie výnosy na jednu SIM kartu vykazujú operátori v krajinách strednej a východnej Európy, najnižšie v Lotyšsku (42 EUR), Rumunsku (53 EUR) a Litve (55 EUR). Na Slovensku vykazujú podľa údajov Eurostatu mobilní operátori priemerné výnosy na jednu SIM kartu vo výške 164 EUR, najviac spomedzi krajín V4, avšak len mierne viac ako v Česku (163 EUR).
Priemerný výnos na jednu SIM kartu ovplyvňuje hneď viacero faktorov – od jednotkovej ceny služieb (na ktoré vplýva okrem iného aj všeobecná cenová hladina), cez druh služby, na ktoré sú SIM karty v krajine prevažne využívané (hlasové, dátové) až po intenzitu využívania služieb spotrebiteľmi (ktorú ovplyvňuje cena služieb a kúpyschopnosť domáceho obyvateľstva). Z pohľadu spotrebiteľa môže byť zaujímavé porovnanie, koľko utratia za mobilné služby občania rôznych krajín s ohľadom na ceny ostatných služieb a tovarov v danej krajine. Ak použijeme zjednodušenie, že občania majú aktivované SIM karty len vo vlastnej krajine, môžeme považovať výnosy operátorov zároveň za náklady občanov v jednotlivých krajinách. Po zohľadnení parity kúpnej sily najviac za mobilné služby zaplatí obyvateľ Cypru (148% priemeru EÚ), Luxemburska (139%), Českej republiky (123%), Írska a Malty (zhodne 122%). Obyvateľ Slovenska, podobne ako Dánska minie za služby operátorom po zohľadnení cenovej hladiny v krajine v priemere o 15% viac ako priemer EÚ. Naopak, najmenej minie na služby mobilných operátorov obyvateľ Lotyšska (50% priemeru EÚ), Rumunska (51%), Litvy (62%). Treba však pripomenúť, že toto porovnanie nehovorí nič o cenách mobilných operátorov v jednotlivých krajinách, keďže spotrebitelia môžu využívať rôzne druhy služieb a tieto služby môžu využívať v rôznej intenzite.
Ekonomika
Ceny výrobcov
Ceny výrobcov pre tuzemsko podľa údajov Štatistického úradu SR klesali aj v septembri (o -0,1%), pričom dynamika ich medziročného poklesu sa opäť prehĺbila z -3,6% na -3,9%. Na rozdiel od augusta, v septembri už ceny výrobcov netlačila smerom nadol cena ropy. Aj napriek tomu, že pokles cien ropy na svetových trhoch pokračoval, ceny rafinérskych produktov v septembri medzimesačne mierne rástli. Septembrový pokles cien tak ide na vrub najmä jadrovým cenám v priemysle (ceny výrobcov v priemyselnej výrobe očistené o rast cien ropy a potravín – prepočet UniCredit Bank), ktoré medzimesačne poklesli o -0,1% a dynamika ich medziročného poklesu sa prehĺbila z -1,2% na -1,7%. Naďalej platí, že ceny klesajú naprieč odvetviami priemyselnej výroby, medziročný pokles zaznamenalo stále 10 z 13 odvetví. Exportné ceny výrobcov v septembri takisto klesali, medzimesačne o -0,3%, dynamika ich medziročného poklesu sa prehĺbila z -3,6% na -3,9%. Ceny výrobcov v septembri ďalej klesali v Európe naďalej tlačí na marže výrobcov a urýchľuje prenos klesajúcich cien energií do cien ostatných tovarov.
Ceny poľnohospodárskych komodít v septembri opäť klesali, pokles cien bol pritom viditeľný najmä v rastlinnej výrobe. Po zohľadnení sezóny (prepočet UniCredit Bank), ceny v poľnohospodárstve medzimesačne poklesli o -1,2%, pri 2,6% poklese cien v rastlinnej výrobe a 0,5% náraste cien v živočíšnej výrobe. Dynamika medziročného poklesu cien sa zvýraznila z -5,5% na -5,8%, a to najmä v dôsledku prehĺbenia medziročného poklesu pri cenách v rastlinnej výrobe. Trend postupného zmierňovania medziročného poklesu cien v rastlinnej výrobe, ktorý sme mohli pozorovať od februára tohto roka, sa totiž v septembri zastavil a naopak dynamika medziročného poklesu sa zvýraznila z -7,9% na -9,7%. Naopak medziročná zmena cien v živočíšnej výrobe naďalej osciluje okolo nuly – po jeden mesiac trvajúcom medziročnom poklese (o -0,2% v auguste) sa rast cien opäť vrátil do pozitívneho teritória (o 0,8%). Stále klesajúce ceny poľnohospodárskych komodít naznačujú, že ceny potravín by mali klesať aj v nasledujúcich mesiacoch, opätovné zvýraznenie poklesu cien v rastlinnej výrobe vytvára riziko aj pre ceny potravín, ktoré by si mohli udržať klesajúcu trajektóriu dlhšie ako sme pôvodne očakávali.
Výhľad
V závere roka by mala cenám výrobcov aspoň čiastočne pomôcť nižšia minuloročná porovnávacia báza, na druhej strane rastúca neistota na európskych trhoch v súvislosti s konfliktom na Ukrajine by mala naďalej vytvárať tlak na marže výrobcov.
Zdroj. UniCredit Bank