Z pohľadu Európy v roku 2013 rástol objem prepravných výkonov najmä v krajinách strednej a východnej Európy, naopak neprekvapí, že výraznejšie klesal najmä v krajinách juhu Európy, ktorých ekonomiky sa stále nezotavili z dlhovej krízy. Vyššia flexibilita cestnej nákladnej dopravy pri rýchlych just-in-time dodávkach, resp. trend smerom k menším a častejším zákazkám, často na relatívne kratšiu vzdialenosť vedie k dlhodobému presunu tovarov od železnice smerom k cestnej nákladnej doprave. Tento trend sa nezastavil ani v súčasnosti a podľa predbežných údajov sa podiel železničnej dopravy na preprave tovarov znížil už pod 20%.
Ekonomika
Nezamestnanosť
Nezamestnanosť v metodike Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny aj v júli opäť klesla - o -0,11 pb na 12,67%. Tento pokles môžeme pripísať takmer výlučne na vrub tradičným sezónnym vplyvom (sezónne práce). Po ich zohľadnení (prepočet UniCredit Bank) nezamestnanosť v júli viac menej stagnovala, keď zaznamenala pokles len o -0,01 pb. na 12,85%. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa nezamestnanosť znížila o 1,32 pb. Medziročný pokles nezamestnanosti zvýraznila aj zmena metodiky v júni minulého roka, kedy sa do disponibilného počtu nezamestnaných prestali započítavať nezamestnaní na obecných a dobrovoľníckych prácach. Ich počet sa pritom medziročne viac ako zdvojnásobil, dosiahol 16,7 tisíc nezamestnaných a bol zodpovedný za približne štvrtinu medziročného poklesu nezamestnanosti. Po očistení o tento efekt (teda v pôvodnej metodike uplatňovanej do júna minulého roka) nezamestnanosť medziročne poklesla o 0,97 pb. Tento pokles už môžeme z veľkej časti pripísať oživeniu ekonomického rastu, ktorý pomohol stabilizovať prílev nových nezamestnaných do evidencie a v posledných mesiacoch aj zvýrazniť počet nezamestnaných, ktorí sa uplatnili na trhu práce.
V júli klesala nezamestnanosť (sezónne očistená) s výnimkou Prešovského a Bratislavského kraja vo všetkých ostatných krajoch Slovenska, najvýraznejšie v Banskobystrickom a Žilinskom kraji. Z hľadiska okresov klesala nezamestnanosť v júli najvýraznejšie v okresoch Rimavská Sobota, Levoča, Bytča a Krupina, naopak najrýchlejšie rástla v okresoch východného Slovenska - Vranov nad Topľou, Sabinov, Stropkov a Medzilaborce. Najvyššia nezamestnanosť ostáva stále v okresoch na juhu stredného Slovenska - Rimavská Sobota (30,2%), Revúca (28,3%), a Poltár (24,1%), ktorým v negatívnom slova zmysle konkurujú okresy Kežmarok (25,6%) a Rožňava (24,5%). Najmenšiu nezamestnanosť nájdeme stále v okolí hlavného mesta Bratislava – Bratislava (5,9%), Senec (6,1%), Galanta (6,1%), Trnava (6,7%), Malacky (7,5%) a Pezinok (7,5%), ktorým sa priblížili už aj Myjava (7,2%), Púchov (7,9%) a Piešťany (7,9%)
Výhľad
Sezónne práce by mali tlačiť nezamestnanosť smerom nadol aj v auguste. V septembri by mal prílev absolventov stredných škôl pokles nezamestnanosti dočasne zastaviť. Rastúca ekonomika by stále mohla vytvárať priestor pre pokračovanie mierneho poklesu nezamestnanosti po očistení o sezónneho vplyvy, avšak neistota prichádzajúca z Ukrajinského konfliktu môže viesť k nárastu opatrnosti zo strany podnikateľského sektora a k opätovnému zmrazeniu trhu práce. Z tohto dôvodu očakávame, že na jeseň sa súčasne trendy na trhu práce (pokles nezamestnanosti) môžu zmeniť a sezónne očistená nezamestnanosť by mohla stagnovať, resp. veľmi mierne rásť.
Zdroj: UniCredit Bank Weekly Notes. Ilustračné foto: Freeimages.com