Od vypuknutia krízy v roku 2008 bankové úvery nefinančným podnikom dlhodobo klesajú. Po prvej vlne zmrazenia úverového trhu v rokoch 2008-2009 síce nastalo obdobie miernej stabilizácie. V jadre eurozóny sme mohli v rokoch 2010-2012 pozorovať dokonca mierny nárast objemu bankových úverov poskytnutých nefinančným podnikom, krajiny na periférií, ktoré už zápasili so začínajúcou sa dlhou krízou, však pokračovali v zmršťovaní úverového portfólia. Druhá vlna recesie v eurozóne v roku 2012 priniesla so sebou aj ďalší pokles bankového financovania nefinančných podnikov v krajinách eurozóny, viditeľný už však najmä v krajinách na periférií eurozóny. Nožnice medzi jadrom a perifériou eurozóny sa v tomto období výrazne otvorili a istým spôsobom môžeme hovoriť o dvojrýchlostnej eurozóne aj v prípade bankového úverovania nefinančných podnikov.
Významné udalosti týždňa 42/2014
Dôvody takéhoto vývoja môžeme nájsť na oboch stranách, a to ako na ponukovej, keď banky v prostredí rastúcej regulácie a poučené z krízového vývoja pristupovali k sprísňovaniu úverových štandardov, tak aj na dopytovej strane, kedy klesal záujem o nové úvery zo strany nefinančného sektora, ktorý tlmil nové investície. Zmena stavu úverov poskytnutých nefinančným spoločnostiam v posledných 6 rokoch (teda od vypuknutia krízy) sa naprieč krajinami eurozóny výrazne líši. V niektorých krajinách jadra eurozóny pozorujeme dokonca relatívne silný nárast objemu úverov – Fínsko o 22%, Rakúsko o 10%, Francúzsko o 7%. Najvýraznejšie však rástli bankové úvery poskytnuté nefinančným podnikom na Cypre, kde k zmrazeniu trhu došlo až v minulom roku po problémoch cyperského bankového sektora (aj v dôsledku vysokej expozícií voči gréckemu dlhu). Naopak, výrazný pokles bankových úverov poskytnutých nefinančným spoločnostiam zaznamenali najmä Írsko (63%), Španielsko (-40%) a Slovinsko (-35%). Výrazne odlišný vývoj naprieč krajinami eurozóny pretrvával aj v poslednom roku. Kým objem úverov v krajinách jadra eurozóny stagnoval alebo dokonca mierne rástol (jedinou výnimkou bolo Holandsko), v krajinách na periférií eurozóny pokračoval relatívne dynamicky pokles, opäť najmä v Slovinsku, Írsku a Španielsku. Bankové úvery poskytnuté nefinančným spoločnostiam na Slovensku sa v súčasnosti pohybujú blízko predkrízových maxím. Vývoj na Slovensku viac menej kopíroval vývoj v eurozóne. Po prvotnom poklese v rokoch 2008-2009, prišlo obdobie krátkeho zotavenia, keď v rokoch 2010-2011 bankové úvery nefinančným spoločnostiam obnovili relatívne dynamicky rast. Od roku 2012 až do cca polovice minulého roku však aj slovenské banky zaznamenali relatívne výrazný pokles úverov poskytnutých nefinančným spoločnostiam, najmä v dôsledku chýbajúceho dopytu, keď slovenské nefinančné spoločnosti prakticky zastavili nové investície. Od polovice roku 2013 však môže pozorovať postupnú stabilizáciu, počas posledných dvoch letných mesiacov dokonca bankové úvery viditeľnejšie vzrástli. Rast úverov sa v týchto mesiacoch koncentroval najmä do energetiky a obchodu. Pri pohľade na zmenu stavu bankových úverov nefinančným podnikom v porovnaní s predkrízovým obdobím pozorujeme, že rast trhu ťahal najmä sektor energetiky, kde sa objem úverov zvýšil o cca 300%, stále rástol aj objem úverom poskytnutých podnikom v sektore nehnuteľností, dopravy, poľnohospodárstva, ale aj v poslednom období problematického stavebníctva. Naopak, pokles bankového financovania zaznamenali najmä obchod (len čiastočne korigované v posledných mesiacoch) a priemyselná výroba.
Ekonomika
Spotrebiteľské ceny
Podľa údajov Štatistického úradu spotrebiteľské ceny v septembri vzrástli o 0,1 % a dynamika ich medziročného poklesu sa zmiernila z -0,2 % na -0,1 %. V septembri rástli najmä regulované ceny – o 0,5% medzimesačne, a to najmä vďaka rastu cien elektriny (o 1,9%), ale aj tradičnému rastu cien vzdelávania v úvode školského roka (materské školy, kluby detí, jazykové školy, ZUŠ). Aj napriek septembrovému zvýšeniu, ceny elektriny aj regulované ceny celkovo ostávajú medziročne nižšie a sú jedným z hlavných ťahúňov medziročného poklesu spotrebiteľských cien. Rast cien vo vzdelávaní bol v tomto roku menej výrazný ako pred rokom, a tak sa dynamika medziročného rastu cien vo vzdelávaní spomalila. V septembri mierne rástla aj dopytová inflácia (meraná indexom cien trhových služieb (bez imputovaného nájmu) a obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) – prepočet UniCredit Bank) – o 0,1%, pričom dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 0,2% na 0,3%. Aj napriek miernemu zrýchleniu dopytovej inflácie, tá ostáva stále výrazne tlmená v dôsledku len pomaly sa zotavujúceho spotrebného dopytu a sekundárnych efektov klesajúcich cien energií. Na druhej strane, v septembri opäť klesali ceny potravín, ktoré boli v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nižšie o -0,3%. Tento pokles sa dá len čiastočne pripísať na vrub sezóny, po zohľadnení tradičnej sezóny ceny potravín poklesli o - 0,1% (prepočet UniCredit Bank). V septembri klesali najmä ceny olejov a tukov a cukroviniek, v porovnaní s augustom však boli nižšie aj ceny mlieka, syrov a vajec, mäsa, rýb a ovocia. Naopak, korekciu cien smerom nahor (po ich prudkom augustovom znížení) sme mohli pozorovať u cien zeleniny. Dynamika medziročného poklesu cien potravín sa v súlade s očakávaniami ďalej spomaľovala – v septembri z -1,7 na -1,6%. Infláciu smerom nadol v septembri tlačili opäť aj ceny pohonných hmôt, ktoré reagovali na pokračujúci pokles cien ropy na svetových trhoch. Slabšie euro tento pokles len čiastočne zmiernilo. Ceny pohonných hmôt tak v porovnaní s augustom klesli o -0,5% a dynamika ich medziročného poklesu sa opäť prehĺbila. Ceny pohonných látok by pritom mali mierne klesať aj v októbri. UniCredit Bank Cenový Barometer, t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvo často nakupovaných tovarov a služieb, v septembri medzimesačne vzrástla o 0,1%, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa jeho pokles zmiernil z -0,6% na - 0,4%. Aj spotrebiteľský barometer Štatistického úradu v septembri naznačoval, že spotrebitelia vnímajú pokles cien, po prepočte zo saldá odpovedí na úrovni -0,6%, avšak vnímanie poklesu cien sa v porovnaní s augustom zmiernilo. Inflačné očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov v septembri len veľmi mierne vzrástli - na základe prepočtu zo spotrebiteľského barometra z 0,8% na 1,1%.
V harmonizovanej metodike Eurostat-u vzrástli spotrebiteľské ceny na Slovensku rovnako o 0,1% medzimesačne a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka boli nižšie o -0,1%. V krajinách eurozóny rástli v septembri ceny medzimesačne o 0,4%, dynamika ich medziročného rastu sa však spomalila z 0,4% na 0,3%. 5 krajín eurozóny vykázalo v septembri medziročný pokles spotrebiteľských cien – Grécko (o -1,1%), Španielsko (o -0,3%), Taliansko, Slovensko a Slovinsko (zhodne o -0,1%), v ďalších dvoch krajinách ceny medziročne stagnovali (Cyprus, Portugalsko). V 3 krajinách eurozóny medziročný rast cien prevýšil 1% - Fínsko (1,5%), Rakúsko (1,4%) a Lotyšsko (o 1,2%). Spotrebiteľskú infláciu v krajinách eurozóny v priemere tlačili smerom nadol najmä ceny pohonných hmôt, telekomunikačných služieb a plynu. Z krajín EÚ, ktoré nie sú členmi eurozóny, spotrebiteľské ceny medziročne klesali v Bulharsku (o -1,4%), Maďarsku (o -0,5%) a Poľsku (o -0,2%). Naopak, najrýchlejšie rástli v Rumunsku (o 1,8%) a Veľkej Británii (o 1,2%).
Výhľad
Naďalej platí, že v súčasnosti neexistuje žiaden silnejší inflačný ťahúň. V októbri však očakávame, že v dôsledku nižšej minuloročnej porovnávacej bázy by sa medziročná inflácia mala stagnovať, v poslednom štvrťroku tohto roka by ceny mohli obnoviť veľmi mierny medziročný rast. Premiérom ohlásené zníženie cien plynu pre domácnosti v budúcom rokom by malo prispieť k tomu, že výraznejšie zrýchlenie inflácie nebudeme pozorovať ani v budúcom roku. Nízky rast cien by tak mal ďalej zvýrazňovať rast reálnych miezd a naďalej tak stimulovať spotrebu domácnosti.
Zdroj: UniCredi Weekly Notes, Ilustračné foto: Freeimages.com