Slovensko potrebuje posilniť svoju konkurencieschopnosť v meniacom sa globálnom a európskom priestore. Ak však neinvestuje do modernizácie energetiky, obnoviteľných zdrojov, a technológií a inovácií v priemysle a službách, hrozí mu zaostávanie. Vyplýva to z novej štúdie „Riziká zaostávania“, ktorú vydala Slovenská klimatická iniciatíva.
Napriek politickým turbulenciám sa cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 nemení. Európa prechádza štrukturálnymi zmenami, pričom zelená transformácia bude vyžadovať silný inštitucionálny rámec a štrukturálne reformy, ktoré riadia presun zdrojov z vysokouhlíkových na nízkouhlíkové aktivity, stimulujú zelené inovácie a nové obchodné modely a vytvárajú priaznivé prostredie pre zavádzanie a šírenie nízkouhlíkových technológií.
Foto: Riziká zaostávania, Slovenská klimatická iniciatíva
Rýchlosť tejto transformácie bude ovplyvňovať náklady. Ceny elektriny v EÚ sú v roku 2024 až o 158 % vyššie ako v USA, pričom Slovensko sa nachádza v strednom pásme. Prudký nárast cien energií v posledných rokoch bol ale spôsobený predovšetkým dynamikou trhu s fosílnymi palivami, najmä nedostatkom zemného plynu a globálnymi cenovými výkyvmi.
„Politiky Európskej zelenej dohody – ako napríklad stanovovanie cien uhlíka a investície do obnoviteľných zdrojov energie – ovplyvňujú energetické trhy, ale nie sú hlavnou príčinou cenových skokov. Z dlhodobého hľadiska má dohoda za cieľ znížiť závislosť Európy od nestabilných trhov s fosílnymi palivami a vytvárať domáce pracovné miesta namiesto enormných platieb do zahraničia“ uvádza autor štúdie Richard Filčák, riaditeľ Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Kým Nemecko v roku 2023 pritiahlo zelené investície vo výške 90,3 miliardy USD a Poľsko viac než 14 miliárd, na Slovensko smerovalo len 0,13 miliardy USD. Z pohľadu priemyslu je najväčšou hrozbou pomalá dekarbonizácia, ktorá nás môže pripraviť o schopnosť konkurovať na jednotnom európskom trhu ktorý prechádza rýchlou premenou.
„Slovenský priemysel nebude schopný obstáť, ak sa transformácia nezrýchli. Potrebujeme podporiť energetickú efektívnosť, zelené technológie, obnoviteľné zdroje a aj technológie na zachytávanie uhlíka,“ upozorňuje Richard Filčák.
Dopyt po elektrine bude na Slovensku rásť najmä kvôli elektrifikácii priemyslu a dopravy. Transformácia regiónov ako Horná Nitra, kde sa ukončila ťažba uhlia, či Košické železiarne, ktoré by mohli do roku 2030 znížiť emisie až o 55 %, sú dôkazom, že zmena je možná – ale len vtedy, ak je podložená investíciami a jasnou stratégiou.
Prechod na elektromobilitu je ďalšou zásadnou výzvou – najmä pre krajinu, kde 16 % priemyselnej výroby tvorí automobilový sektor. Podpora tejto transformácie bude kľúčová aj pre prežitie malých a stredných podnikov v dodávateľskom reťazci.
„Budúcnosť Slovenska nebude určovať len objem dostupných prostriedkov z EÚ, ale najmä to, ako sa rozhodneme tieto investície využiť. Podľa štúdie je kľúčové, aby mala krajina jasnú, strategickú a medzirezortnú víziu, ktorá presahuje volebné obdobia a mení sa len evolučne – nie náhodne podľa vládnych cyklov. Dnes je vývoj v oblasti zelenej transformácie najmä otázkou politického rozhodnutia: kam nasmerujeme Modernizačný fond, eurofondy či výnosy z ETS2, a či sa Slovensko postaví do pozície krajiny, ktorá transformáciu cielene riadi a premyslel využíva európske a domáce zdroje – nielen dobieha. Ak nevieme, kam ideme, nedostaneme sa nikam. Vízia je základ pre dôveru občanov aj investorov,“ uzatvára Kateřina Chajdiaková, riaditeľka Slovenskej klimatickej iniciatívy.
Zdroj: Slovenská klimatická iniciatíva
