Podľa odborníkov na pracovný trh združených v Asociácii personálnych agentúr Slovenska (APAS) by mal rok 2026 priniesť skôr pozvoľné ochladenie než dramatický zvrat. Nezamestnanosť by sa mala držať na relatívne nízkej úrovni a obsadzovanie voľných miest ostane pre firmy náročné aj pre štrukturálny nesúlad zručností, slabšiu mobilitu a demografický vývoj. Mzdový rast bude pokračovať, avšak diferencovane, pri celkovom tlaku firiem na produktivitu, stabilitu a rozumné náklady.
Väčšina odborníkov vidí rok 2026 ako obdobie mierneho spomalenia dynamiky trhu práce, nepočíta však s dramatickým prepadom. „Miera nezamestnanosti sa síce môže oproti roku 2025 nepatrne zvýšiť, no mala by ostať na relatívne nízkej úrovni – predpoklady sa pohybujú v rozmedzí 5,5 až 6,5 %. Dôvodom je predovšetkým oslabený hospodársky rast, opatrnosť firiem pri tvorbe nových pracovných pozícií a útlm v niektorých odvetviach, najmä v priemysle a logistike,“ hovorí Zuzana Rumiz, prezidentka APAS a riaditeľka agentúry ManpowerGroup Slovensko. Veľmi podobne vníma situáciu aj Branislav Jančuška zo Synergie, ktorý rovnako očakáva skôr pokračovanie status quo, teda nízku nezamestnanosť bez prudkých výkyvov, s pretrvávajúcim nedostatkom pracovnej sily a ťažkosťami pri obsadzovaní voľných miest. Katarína Nováková Rudinská z Lugera & Maklér k tomu dodáva, že firmy budú prijímať aj naďalej, avšak opatrnejšie, a to najmä tam, kde je nedostatok pracovníkov dlhodobý.
Ilustračné foto: red, AI generated
„Hoci existuje reálna možnosť ďalšieho, i keď nie dramatického nárastu miery nezamestnanosti, pre zamestnávateľov to nebude znamenať zjednodušenie náboru zamestnancov. Tí sa budú v roku 2026 hľadať ešte zložitejšie a to predovšetkým z dôvodu demografického vývoja a starnutia populácie, ale aj pre odliv aktívnych zamestnancov do zahraničia,“ predpokladá Martin Malo, riaditeľ Grafton Slovakia a Gi Group. Aj pri možnom náraste počtu kandidátov sa teda podľa predstaviteľov personálnych agentúr situácia na pracovnom trhu zásadne neuvoľní. „Obsadzovanie voľných pracovných pozícií zostane výzvou. Hoci množstvo uchádzačov o zamestnanie môže mierne stúpnuť, v praxi budú zamestnávatelia aj naďalej zápasiť s kvalifikačným nesúladom, slabou mobilitou a nedostatkom kandidátov vo viacerých, najmä technických odboroch,“ dopĺňa Zuzana Rumiz, ktorá zároveň predpokladá, že firmy sa budú viac sústreďovať na udržanie ľudí a modernizáciu než na masový nábor.
Nováková Rudinská tento obraz spresňuje cez segmenty, kde sa budú pozície obsadzovať najťažšie – od zdravotníctva a sociálnych služieb cez logistiku a skladové hospodárstvo až po hotelierstvo a gastronómiu. Dôvodom je podľa nej aj neefektívne vzdelávanie, ktoré neodráža potreby zamestnávateľov. „Systém duálneho vzdelávania a rekvalifikácií síce existuje, no nestíha pokryť aktuálne potreby trhu práce v potrebnom čase ani kvalite,“ konštatuje. Aj podľa Jaroslava Pavliska z agentúry Proplusco síce ostane realitou stále pomerne nízka nezamestnanosť, bude však ešte viac štrukturálna: „To znamená, že ľudia bez práce nebudú spĺňať požiadavky trhu, čo bude nútiť firmy investovať do rekvalifikácií alebo do náboru zo zahraničia. Väčší význam nadobudne taktiež digitalizácia HR, ktorá môže zamestnávateľom pomôcť v zrýchlení a zefektívnení výberových procesov.“
Mzdový vývoj nebude podľa odborníkov plošný. „Pokiaľ ide o vývoj miezd, očakáva sa ich ďalší, avšak už miernejší rast. Zamestnávatelia budú pritom čoraz viac zohľadňovať produktivitu práce, výkonnosť a trhovú konkurencieschopnosť. Reálne mzdy by sa mali udržať na úrovni predchádzajúceho roka, prípadne mierne stúpnuť, avšak len za podmienky, že inflácia ostane pod kontrolou,“ hovorí prezidentka APAS. Nováková Rudinská pripomína, že mzdy síce môže tlačiť nahor dobiehanie inflácie z predchádzajúcich rokov aj konkurenčný boj o kvalitných ľudí, zároveň však ostáva otázkou schopnosť firiem zvládnuť rast s tým spojených nákladov bez obmedzenia investícií. „Zamestnávatelia tak budú zrejme klásť väčší dôraz na nefinančné benefity, flexibilitu práce a možnosti zamestnancov na rozvoj,“ dopĺňa jej slová Branislav Jančuška.
Zahraničná pracovná sila zaznieva naprieč názormi ako nevyhnutná súčasť riešenia nedostatku ľudí na našom trhu práce. Rumiz aj Rudinská hovoria o pokračujúcej potrebe zamestnávať cudzincov, Pavlisko zároveň zdôrazňuje význam ich integrácie a férového nastavenia legálnych procesov. Odborníci pritom upozorňujú na praktickú brzdu: „Negatívom je spomaľujúca sa administratíva. V praxi to znamená dlhšie čakanie na pracovníkov, vyššie riziko prestojov a nižšiu flexibilitu v období, keď je práve rýchlosť rozhodujúca. Zároveň vidíme, že Slovensko sa postupne približuje európskemu trendu: pracovná sila sa stáva strategickou komoditou. Kto ju vie plánovať, integrovať a udržať, ten má náskok. Aj uplynulý rok pritom potvrdil, že stabilná kapacita už nie je benefit. Je to základná podmienka konkurencieschopnosti,“ zdôrazňuje Vladimír Jančo z personálnej agentúry Transfer.
V tejto súvislosti upozorňuje Zuzana Rumiz aj na riziko nelegálnych sprostredkovateľov práce a potrebu účinnejšej regulácie. Podľa nej čím komplikovanejšie sú legislatívne a administratívne podmienky pri legálnom zamestnávaní (najmä zo zahraničia), tým väčší priestor vzniká pre netransparentné praktiky pokútnych pracovných agentúr. „Na slovenskom trhu sa vyskytujú subjekty, ktoré obchádzajú zákonné pravidlá, zneužívajú zraniteľné skupiny pracovníkov – najmä cudzincov – a podkopávajú dôveru vo férové zamestnávanie. Výsledkom sú potom vážne komplikácie pre firmy, ktoré môžu čeliť právnej zodpovednosti, strate reputácie aj riziku finančných postihov zo strany inšpekcie práce,“ konštatuje. APAS sa preto bude intenzívne zasadzovať nielen o zavedenie prísnejších kontrol, ale aj o verejne dostupný register spoľahlivých agentúr a jasnejšie pravidlá, aby firmy vedeli reagovať na nedostatok ľudí legálne a bezpečne.
Celkovo znie prognóza odborníkov z personálnych agentúr na rok 2026 pragmaticky: trh práce ostane napätý, len s mierne nižšou dynamikou, a firmy sa budú viac sústrediť na udržanie ľudí, produktivitu a modernizáciu, než na masový rast stavov. Prezidentka APAS tento posun pomenúva ako fázu postupnej racionalizácie – s dôrazom na kvalitu a udržateľnosť pracovných miest.
Zdroj: Apas
