Silné teoretické vedomosti, no chýbajúce praktické zručnosti sú jedným z dôvodov, prečo sa absolventi v súčasnosti nedokážu zamestnať vo svojom odbore. Na trhu práce tiež narážajú na nesúlad medzi svojím sebavedomím a nárokmi firiem. Aké sú ďalšie príčiny nezamestnanosti absolventov? Čo odporúčajú personalisti končiacim študentom stredných a vysokých škôl? A v ktorých zamestnaniach momentálne nájdu absolventi najlepšie uplatnenie?
Zdroj: Alexas_Fotos z Pixabay.com
Študenti vychádzajúci zo školy sú dnes sebavedomejší, no pri hľadaní práce často narazia na silnú konkurenciu, prudko sa rozvíjajúci trh a tiež na vyššie nároky zamestnávateľov. Väčšina firiem očakáva od absolventov, aby pri vstupe na pracovný trh už mali istú prax, ktorú môžu získať ešte počas štúdia na rôznych stážach alebo brigádach, hoci aj za symbolickú odmenu. Takto nadobudnuté praktické skúsenosti pomáhajú neskôr otvárať cestu k potenciálnemu zamestnávateľovi. To si však absolventi zväčša neuvedomujú. Firmy však v postpandemickom období potrebujú rýchlo dohnať zameškané, znížiť straty a nemajú čas venovať sa absolventom. Naopak, očakávajú od nich samostatnosť, iniciatívu, akčnosť pri plnení úloh a samovzdelávanie.
„Absolventi majú šancu nájsť si dobre platenú prácu aj v iných odboroch, ako je IT alebo medicína, no predpokladom je snaha učiť sa a pracovať na sebe,“ hovorí Adam Pribylinec za Asociáciu personálnych agentúr Slovenska (APAS), ktorá združuje najsilnejšie firmy na slovenskom trhu venujúce sa zamestnávaniu, a dodáva: „Mali by sa tiež vyzbrojiť trpezlivosťou, nemať hneď veľké očakávania. Je potrebné, aby boli aktívni, robili veci aj nad rámec daných povinností. Zamestnávateľ, prípadne headhunter či recruiter si ich potom rýchlo všimne a následne sa už môžu posúvať vyššie kariérne aj platovo v akejkoľvek profesii. Všetko však chce svoj čas. K dlhodobému úspechu sa prichádza malými krokmi. Absolventom odporúčame viac pokory, úsilia niečo odovzdať aj na dobrovoľnej báze, nielen vtedy, keď im za to zaplatia. Ďalej viac práce na sebe a nižšie očakávania. Trpezlivosť ruže prináša.“
V súčasnosti je veľký dopyt po pracovnej sile, a to najmä vo výrobnom sektore, kde sa môžu uplatniť práve absolventi. Tí však majú často príliš vysoké platové očakávania, čím sa sami zaradia medzi nie úplne vhodných kandidátov na danú pracovnú pozíciu. V praxi sledujeme, že firmy siahnu radšej po skúsených pracovníkoch - po nich je dnes aj väčší dopyt. Absolventi sa môžu uplatniť na nižších, tzv. rozbiehajúcich sa pozíciách, ktoré nie sú platovo až také atraktívne. Nováčikovia na trhu práce však práve takémuto uplatneniu často ani nedajú šancu.
„Všeobecne platí, že absolventi sú si vedomí svojej hodnoty, čo však v mnohých prípadoch vedie k nadhodnoteniu vyplývajúcemu z nereálnej predstavy o pracovnom trhu a podmienkach, najmä platových,“ potvrdzuje odborníčka APAS Viera Bobáková.
Šance na uplatnenie napriek absentujúcim skúsenostiam zvyšuje absolventom znalosť jazykov. Online vyučovanie počas uplynulých dvoch rokov však malo negatívny dopad na úroveň vzdelávania aj v tomto smere. No vo všeobecnosti sú končiaci študenti dobre jazykovo vybavení a len veľmi malé percento neovláda aktívne minimálne jeden jazyk. Sú to práve jazykové znalosti, ktoré do veľkej miery otvárajú absolventom dvere k dobre platovo ohodnoteným pracovným príležitostiam a mladí ľudia si to veľmi dobre uvedomujú.
Absolventi stredných škôl nachádzajú najlepšie uplatnenie skôr v manuálnych zamestnaniach, napríklad v automobilovom alebo potravinárskom priemysle, ale aj v gastronómii, zdravotníctve a predaji. Vysokoškoláci sa zasa uplatnia v administratíve, na zákazníckych servisoch, v IT sektore, zdravotníctve a technicko-ekonomických odboroch.
Uplatnenie majú končiaci študenti často sťažené nesprávne zvoleným študijným odborom. Mnohí mladí ľudia pred výberom školy nevedia, ktorým smerom sa budú chcieť neskôr uberať a vyberajú si neperspektívne študijné odbory. Veľký vplyv tu má rodina aj kamaráti.
„Všetkým študentom by som poradila, aby sa nad výberom strednej či vysokej školy poriadne zamysleli. Treba zobrať do úvahy región, v ktorom sa chcú uplatniť po doštudovaní, platové možnosti v daných odboroch a všetky ostatné aspekty. Študenti by tiež mali viac myslieť na prax, ktorú môžu nadobudnúť počas štúdia. V minulosti dominovali prírodné vedy, dnes skôr technológie,“ radí Viera Bobáková a dodáva, že v prvom rade by mali ísť mladí ľudia študovať taký odbor, v ktorom si vedia predstaviť svoje budúce fungovanie.
Skúsenosti personálnych agentúr ukazujú, že absolventi prichádzajú na trh práce so silnými teoretickými vedomosťami, no absentujúcimi praktickými skúsenosťami. Len málo študentov počas školy brigáduje alebo stážuje a keď aj áno, väčšinou nie vo firmách, kde by mohli rozvíjať svoje znalosti z odboru, ktorý študujú. Podľa personalistov by mali školy poskytovať viac praktických znalostí. Veľkou pomocou by bolo, keby mohli študenti už počas štúdia aktívne pracovať.
„Určite by prospelo zahrnúť viac praxe do vzdelávania, otvoriť rôzne formy spoluprác škôl s firmami, bez prílišnej byrokracie. Pomohla by aj odmena firmám, prípadne jednotlivcom, ktorí sa do adaptačného procesu absolventov zapoja a venujú im svoj čas nad rámec svojho pracovného výkonu,“ uzatvára odborník Adam Pribylinec.
Zdroj: APAS
