Súčasná kríza spojená so šírením vírusu Covid-19 a následný hospodársky prepad v dôsledku protipandemických opatrení viedli k bezprecedentnému zníženiu pracovných miest a okresávaniu platov. Podľa najnovších odhadov Európskeho štatistického úradu Eurostat je v rámci únie odhadované zníženie mediánového príjmu v roku 2020 až na úrovni piatich percent v porovnaní s rokom 2019. Na Slovensku je to na úrovni zhruba 2 %. Najviac poškodené sú v tomto prípade nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.
Ilustračné foto: Pixabay.com
„Nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, kde sa zaraďujú ľudia s minimálnou mzdou na úrovni 580 eur v hrubom a ľudia so životným minimom vo výške 215 eur mesačne najviac pocítili dopady koronakrízy. Mnohí totiž vykonávali sezónne práce v reštauračných a hotelových zariadeniach a v priemysle, kde sa za ostatné mesiace znižovala výroba. Tým pádom mnohí buď prišli o prácu alebo sa im znižovali platy. Podľa prepočtov sa práve tejto skupine zamestnancov znížili od začiatku pandémie platy v priemere o takmer 10 %,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Vplyv krízy je veľmi nerovnomerne rozložený medzi členskými štátmi únie a je zvlášť silný pre najzraniteľnejšie podskupiny pracujúceho obyvateľstva, pričom osoby s nízkymi príjmami majú straty 3 až 6-krát väčšie ako osoby s vysokými mzdami v polovici členských štátov EÚ, vrátane Slovenska. „Kým nízkopríjmovým skupinám sa znížili platy najvýraznejšie, napríklad ľuďom s priemernou hrubou mzdou 1113 eur v hrubom klesli v posledných mesiacoch mzdy o približne o šesť percent. Ľudia s nadštandardnými príjmami si pohoršili len o necelé štyri percentá,“ doplnila Buchláková.
V tomto smere sme si pohoršili najviac v rámci krajín V4. Najmenej platovo utrpeli Maďari, v priemere sa im znížili platy len o tri percentá, nízkopríjmoví si pohoršili o štyri percentá.
Slovenskí zamestnanci majú celkovo mzdy na úrovni 41 % priemeru únie. Najvyššie hodinové mzdy majú Dáni, kde platy dosahujú úroveň 176 % priemeru únie. V Írsku je to 155 %, v Luxembursku 148 % a vo Švédsku 136 %. Medzi krajiny s výrazne vyššími platmi ako vo zvyšku únie sú aj Nemecko (118 %), Francúzsko (110 %), Taliansko (94 %) či Španielsko (73 %). Najhoršie sú na tom Bulhari, kde platy dosahujú len pätinu priemeru EÚ. Najrýchlejšie sa za posledné roky mzdy zvyšovali v krajinách, kde dosahovali v posledných rokoch nízke úrovne. Je pravidlom, že nominálne nárasty miezd sú vyššie v tzv. chudobnejších krajinách, pričom úroveň platov sa v únii tým pádom zbližuje. Príkladom je Rumunsko, kde sa hodinová mzda zvýšila z 2,79 eur v roku 2014 na 6,23 eur v roku 2019. Ide o vyše 120 percentný nárast v priebehu piatich rokov.
Na Slovensku sa v posledných rokoch výrazne zvyšovala minimálna mzda. Slovensko sa s výškou 580 eur zaradilo tento rok na 15-ste miesto v rámci únie. Už spomínané Bulharsko má najnižšiu minimálnu mzdu, kde človek za minimálku dostáva 312 eur. Medzi krajiny, ktoré minimálnu mzdu zavedenú nemajú, patrí Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko.
Zaujímavosťou je, že rozdiely v minimálnych mzdách v členských štátoch EÚ sú po zohľadnení rozdielov v cenovej hladine podstatne menšie ako vlani. Minimálna mzda v členských štátoch s nižšou cenovou hladinou sa pri vyjadrení parity kúpnej sily (PPS) relatívne zvýšila a naopak, je relatívne nižšia v členských štátoch s vyššími cenovými hladinami.
Zdroj: Fingo
