Na prvý pohľad to vyzerá ako protirečenie. Slovensko má nízku nezamestnanosť a rekordne veľa voľných pracovných miest, no čoraz viac ľudí má pocit, že nájsť si prácu je ťažšie než pred pár rokmi. Podľa odborníkov z Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) nejde o nedostatok práce ako takej. No trh sa mení tak rýchlo, že firmy a kandidáti sa zmenám nie vždy stíhajú prispôsobiť.
Slovenský trh práce vyzerá na prvý pohľad pre kandidátov priaznivo. Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v apríli 2026 klesol na 3,96 percenta a počet voľných pracovných miest prekročil hranicu 130-tisíc, čo rezort práce označil za najvyššiu hodnotu od roku 2000 a pravdepodobne aj v modernej histórii Slovenska. Zároveň však pribúda uchádzačov, ktorí popisujú opačnú skúsenosť: vhodných ponúk je menej, na spätnú väzbu na poslaný životopis čakajú dlhšie, absolvujú viac výberových kôl a pracovná ponuka nakoniec často nepríde.
Pracovný trh sa dnes už totiž nedá čítať len cez jednoduchú rovnicu: koľko je nezamestnaných a koľko voľných pracovných miest. „Tento zdanlivý paradox je v skutočnosti výsledkom výrazného nesúladu medzi tým, aké pozície potrebujú firmy obsadiť, a aké skúsenosti či zručnosti majú kandidáti, ktorí sú reálne k dispozícii,“ hovorí Zuzana Rumiz, prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska.
Aj podľa Kataríny Novákovej Rudinskej, regionálnej manažérky z členskej personálnej agentúry Lugera, sa na Slovensku prehlbuje nesúlad medzi ponukou pracovných miest a dostupnosťou vhodných kandidátov. Firmy investujú do automatizácie, robotizácie a umelej inteligencie, čo mení štruktúru pracovných pozícií aj požiadavky na kvalifikáciu. „Zamestnávatelia hľadajú najmä špecifické profily v technických a IT oblastiach, zatiaľ čo voľní uchádzači na trhu práce často disponujú úplne inou kvalifikáciou,“ upozorňuje.
Ilustračné foto: Vitaly Gariev / Unsplash.com
Situácia s „nedostatkom ľudí“ je dnes teda zložitejšia. Nejde totiž len o počet, ale najmä o zhodu, respektíve nezhodu medzi potrebami firiem a ponukou trhu. Kým v technických, výrobných, remeselných, IT či zdravotníckych profesiách nevedia firmy nájsť vhodných pracovníkov celé mesiace, v administratíve, marketingu alebo pri juniorných kancelárskych pozíciách sa na jedno voľné miesto hlásia desiatky kandidátov. Uchádzač teda môže byť motivovaný a skúsený, no ak mieri do segmentu, kde je dopyt slabší alebo kde firmy šetria, prácu si nájde ťažšie. V profesiách s vysokým dopytom sa zas zamestnávatelia často bijú o pomerne úzku skupinu ľudí.
Druhým dôležitý faktorom je opatrnosť. Slovenská ekonomika síce v prvom štvrťroku 2026 rástla, no len miernym tempom 0,9 percenta. Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý firmy pri nábore viac zvažujú náklady aj riziko nesprávneho výberu. Výsledkom sú dlhšie a prísnejšie výberové procesy. „Firmy v období ekonomickej neistoty nábor viac selektujú. V snahe nájsť ideálneho kandidáta často porovnávajú viacero uchádzačov a konečné rozhodnutie odkladajú, čím sa rozhodovacie procesy predlžujú. Pre uchádzačov to znamená viac výberových kôl a vyššie nároky, ktoré musia splniť, čo môže vytvárať pocit, že prácu je ťažšie získať, aj keď dopyt po zamestnancoch pretrváva,“ vysvetľuje Zuzana Rumiz.
Opatrnejší sú však aj kandidáti. Ľudia, ktorí prácu majú, dnes zmenu dôkladnejšie zvažujú. Nestačí im iba o niečo vyššia mzda. Viac sledujú pracovné podmienky, dochádzanie, flexibilitu a ďalšie benefity, ale aj reputáciu zamestnávateľa a stabilitu firmy. V neistom období časť kandidátov radšej ostane tam, kde už prostredie pozná, než aby pri zmene podstúpili riziko.
K dojmu paradoxu prispievajú taktiež veľké rozdiely medzi regiónmi v rámci Slovenska. V apríli 2026 bolo podľa rezortu práce najviac voľných miest v Bratislavskom kraji, takmer 60-tisíc, zatiaľ čo v Prešovskom ich bolo len niečo vyše 3-tisíc. Z pohľadu štatistiky ide o jeden trh práce, no pre konkrétneho človeka je to každodenná realita dochádzania, bývania, fungovania rodiny a nákladov. Ak je vhodná práca v inom regióne než kandidát, obvykle nejde o skutočne dostupnú príležitosť. A ak je kandidát v regióne, kde je menej relevantných ponúk, môže mať naozaj pocit, že práce je málo, aj keď celonárodné čísla hovoria o rekordnom počte voľných miest.
Z pohľadu odborníčok z personálnych agentúr sa dnes výrazne ukazuje rozdiel medzi firmami, ktoré sa trhu prispôsobili, a tými, ktoré stále nábor vnímajú po starom. Úspešnejšie sú podľa ich slov tie, ktoré majú realistické požiadavky a vedia reagovať rýchlo. „Firmy, ktorým sa dnes darí obsadzovať voľné pozície, sa odlišujú najmä schopnosťou prispôsobiť sa aktuálnej situácii na trhu práce. Pristupujú k náboru flexibilnejšie a netrvajú na predstave ‚ideálneho kandidáta′ s presnou kombináciou zručností, skúseností a mzdových očakávaní,“ hovorí Katarína Nováková Rudinská. Podľa nej sa firmám čoraz viac oplatí zohľadňovať skôr potenciál, motiváciu a schopnosť kandidátov učiť sa, a to vrátane skúsených pracovníkov vo vyššom veku.
Dôležitá je aj rýchlosť reakcií. Pretože kvalitní kandidáti neostávajú na trhu dlho. Firma, ktorá si nechá medzi jednotlivými kolami niekoľkotýždňové prestávky, neposkytuje spätnú väzbu alebo nevie včas rozhodnúť, často prehrá s konkurenciou. Nie pre mzdu, ale preto, že kandidát medzitým dostane konkrétnu a dôveryhodnú ponuku. „V dnešnom prostredí už totiž nestačí kandidátov len hľadať – firmy ich musia vedieť aj presvedčiť,“ zdôrazňuje Zuzana Rumiz.
Súčasná situácia nie je dôkazom, že slovenský trh práce je v kríze v tradičnom zmysle slova. Skôr ukazuje, že staré mechanizmy prestávajú fungovať, a že nízka nezamestnanosť a rekordný počet voľných miest už automaticky neznamenajú, že každý uchádzač si rýchlo nájde prácu zodpovedajúcu jeho predstavám.
Vyššiu dôležitosť pritom nadobúda nielen kvalifikácia či adaptabilita na strane uchádzačov, ale aj schopnosť firiem pomenovať, čo od kandidátov reálne potrebujú, rýchlosť ich rozhodovania a ochota školiť ľudí. Pretože kto bude čakať na hotového ideálneho zamestnanca, môže čakať veľmi dlho. Kto bude ochotný pracovať s potenciálom ľudí, nastaví férové podmienky a zjednoduší výberový proces, bude mať na dnešnom trhu práce podstatne väčšie šance.
„Celková nezamestnanosť výraznejšie nestúpa a dlhodobo sa u nás drží na relatívne nízkej úrovni pod 6 %, čo potvrdzuje, že nejde o problém nedostatku pracovných miest ako takých,“ dodáva Nováková Rudinská. Problém je, že ľudia, pracovné miesta, zručnosti a regióny sa čoraz častejšie míňajú. A práve to je dôvod, prečo môžu mať pravdu obe strany: aj firmy, ktoré tvrdia, že nevedia nájsť zamestnancov, aj uchádzači, ktorí hovoria, že prácu si dnes hľadajú ťažšie.
Zdroj: APAS
