V hlavnom meste chýbajú desiatky tisíc nových bytov, no riešeniu tohto deficitu bráni samotný územný plán Bratislavy. V rozvojových parcelách niektorých mestských častí totiž nepočíta prakticky so žiadnou viacpodlažnou rezidenčnou výstavbou. Naopak, vo veľkom by sa mohli stavať ďalšie nákupné centrá, ktorých je vzhľadom na počet obyvateľov už nadbytok. Je otázne, či sa v najbližších rokoch podarí tento nepomer zvrátiť. A s ním aj rastúce ceny novostavieb, ktoré sa pre čoraz väčší okruh ľudí stávajú cenovo nedostupné.
Ilustračné foto: Lukáš Kulla / Unsplash.com
Na celom území mesta je pre viacpodlažnú bytovú zástavbu v rozvojových územiach určených necelých sto hektárov plôch. Nízkopodlažná bytová výstavba môže počítať s takmer 1 150 hektármi, čo je vyše desaťnásobok. „Tento typ budov je pritom vhodný predovšetkým na predmestia, či pre vzdialenejšie bratislavské štvrte ako sú Devínska Nová Ves, Vajnory alebo Dúbravka. Územný plán Bratislavy ju však presadzuje aj priamo v centre či v takzvanom vnútornom meste,“ upozorňuje výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja Juraj Suchánek.
Najvypuklejšie je to v mestskej časti Nové Mesto. V rozvojových územiach má pre viacpodlažnú rezidenčnú výstavbu nula hektárov pozemkov, no až 133 hektárov je určených na nízkopodlažnú výstavbu. Ďalších takmer 60 hektárov je vyčlenených pre občiansku vybavenosť celomestského a nadmestského významu (kancelárske kompexy a nákupné centrá). No na lokálnu vybavenosť sa ušiel necelý hektár.
Ideálne to však nie je ani v iných „vnútorných“ mestských častiach. Nula hektárov svieti v kolónke viacpodlažná rezidenčná výstavba aj v rozvojových územiach Starého Mesta. V Karlovej Vsi je to necelých 1,4 hektára. V Ružinove 16,76 a v Petržalke 60,56 hektára. V rámci stabilizovaných území, v ktorých je však povoľovanie výrazne zložitejšie, je na tom z pohľadu územného plánu viacpodlažná rezidenčná výstavba lepšie. V Novom Meste je pre ňu vyčlenených takmer sto hektárov, v Ružinove cez dvesto a v Petržalke necelých 280 hektárov. Kým však rozvojové územia počítajú aj s novou výstavbou na doteraz nezastavaných plochách, alebo s projektami väčšieho rozsahu, v stabilizovanom území ide skôr o dostavby, prístavby či nadstavby existujúcich budov. Novostavby sú povolené, len ak nemenia charakter lokality.
Na čom sa v územnom pláne Bratislavy, naopak, nešetrí, je kód 201 - občianska vybavenosť celomestského a nadmestského významu. Pod ňou si môžeme predstaviť najmä veľké nákupné centrá alebo kancelárske komplexy, po ktorých po pandémii už zďaleka nie je tak výrazný dopyt. Celkovo je v Bratislave ako takej pod „dvestojednotku“ začlenených takmer 1 200 hektárov v rozvojových územiach.
„Byty v Bratislave treba a najmä po otvorení posledného mega obchodného domu je saturácia obchodných priestorov tak veľká, že developeri ich proste nevedia stavať, nevedia užívať,“ potvrdil na decembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva aj primátor Bratislavy Matúš Vallo.
„Hlavné mesto skrátka potrebuje významne urýchliť zmeny územného plánu a umožniť skutočný rozvoj rezidenčnej výstavby. Nekonanie len podporí ďalšiu výstavbu v satelitných obciach so všetkými súvisiacimi problémami,“ tvrdí Suchánek. Tým najvypuklejším z pohľadu obyvateľov Bratislavy je doprava. V kolónach totiž stoja hlavne kvôli autám z okolitých sídiel, v ktorých denne dochádzajú desiatky tisíc ľudí za prácou či nákupmi. Výborným príkladom je Račianska ulica, ktorá je tranzitnou zo smeru Svätý Jur/Pezinok. Podľa posledného sčítania vyše 60 percent vozidiel na nej tvoria tie „mimobratislavské“. Denne sa tak prepraví v 35-tisíc automobiloch až 55-tisíc ľudí – na porovnanie v MHD po nej prejde za ten istý čas necelých 40-tisíc pasažierov. A to sú štatistiky zbierané ešte pred pandémiou.
Čo konkrétne môže slovenská metropola urobiť? „Príležitostí na to má mnoho, len sa nesmie báť aktuálne stavebné pozemky preklasifikovať na funkcie, po ktorých je dopyt. Rovnako netreba zabúdať na brownfieldy. Obnovu priemyselnej výroby v nich si nik nepraje. Aj tu je rozumnejšie budovať multifunkčne projekty ponúkajúce vhodný mix bývania a lokálnej občianskej vybavenosti, namiesto monofunkčných kancelárskych komplexov či nákupných centier,“ uzatvára Juraj Suchánek.
Zdroj: IUR
