Developerská spoločnosť JTRE víta, že sa rozbehla verejná diskusia o takej dôležitej téme, akou je rozvoj mestskej hromadnej dopravy v novom centre Bratislavy. Mrzí nás však, že v debate o navrhovanej električkovej trati zaznievajú aj zavádzajúce a nepravdivé argumenty.
Budovanie električkovej trasy v novom centre hlavného mesta, ktoré vzniká v nadväznosti na historické jadro v lokalite Pribinova – Mlynské nivy s potenciálom rozšírenia na pravý breh Dunaja vo štvrti Nové Lido, nie je rozmarom developera. Ide o potrebný rozvoj nosného dopravného systému, ktorý do najprudšie sa rozvíjajúcej lokality Bratislavy prinesie najkapacitnejší systém verejnej hromadnej dopravy. Pri pohľade na mapu električkových tratí je zrejmé, že v celej východnej časti Bratislavy úplne chýba tento spôsob efektívnej a ekologickej verejnej dopravy.
Navyše, Bratislava získa doteraz chýbajúci centrálny električkový okruh, ktorý zníži súčasnú prevádzkovú zraniteľnosť električkových tratí, zvýši flexibilitu linkovania, prepojí dúbravsko-karloveskú, petržalskú a ružinovskú radiálu a vytvorí možnosť pripojenia budúcej vrakunsko-biskupickej radiály v polohe Mlynské nivy alebo Prístavná.
Navrhovaná trasa umožní denne obojsmerne prepraviť až 50-tisíc osôb. Správne umiestnená električková trasa, ktorá bude čo najviac oddelená od automobilovej dopravy a nebude kolidovať s trasami iných druhov verejnej dopravy, môže byť riešením pre vznikajúce nové centrum Bratislavy a krokom k lepšiemu využitiu električkovej dopravy ako nosného dopravného systému mesta.
Električková trať na Pribinovej ulici nie je v rozpore s Územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy (ÚPN) ani s Územným generelom dopravy Hl. mesta SR Bratislavy (Generel) a bola overená viacerými odbornými štúdiami.
ÚPN z roku 2007 v Záväznej časti nariaďuje v rámci Zásad a regulatívov umiestnenia verejného dopravného vybavenia rezervovať koridory pre výstavbu nosného koľajového systému MHD, vrátane koridoru Petržalka – Pribinova – Kamenné námestie – Hlavná stanica – Trnavské mýto – Ružinov – Letisko.
Generel okrem mnohých iných chýb, na ktoré poukázali dopravní inžinieri, počítal s nulovým nárastom počtu osôb bývajúcich alebo dochádzajúcich v lokalite vznikajúceho nového centra mesta, čo bol úplne nesprávny predpoklad. Po zahrnutí všetkých investičných zámerov v celej zóne – ako Stanica Nivy, Twin City, Sky Park, Portum, Ister, Rezidencia Bottova, Apollo Residence, projekty v rámci Eurovea City, v lokalite Ryba, Klingerka, Krupkova až po Zwirn – už dnes vieme povedať, že v horizonte 10-15 rokov sa tu premelie celkovo zhruba 200-tisíc ľudí denne a koľajová doprava je nevyhnutnosťou.
Generel však odporúča do budúcnosti ďalšie preverovanie trás formou štúdií a konštatuje, že je nutné preveriť aj alternatívne električkové trasy, medzi ktorými vyslovene uvádza aj napojenie cez Pribinovu ulicu a vybudovanie nového spojenia na Ružinovskú radiálu cez Košickú a Dulovo námestie. JTRE na túto situáciu zareagovala overením električkových trás v tejto lokalite v zmysle Generelu a výsledok je jednoznačne v prospech trasy na Pribinovej ulici.
Mesto na základe vlastnej odbornej štúdie a overenia viacerých alternatív vybralo najvhodnejšiu trasu v novom centre Bratislavy. Všetky štúdie ukázali, že trať po Pribinovej ulici je najlepšia alternatíva z hľadiska dopravnej obslužnosti, prepravnej efektivity, rýchlosti, priestorových a technických možností, vplyvu na križovatky a cestné komunikácie, investičných a prevádzkových nákladov a času realizácie.
Výhodou trasy od Šafárikovho námestia a z petržalskej radiály cez Pribinovu, popod Most Apollo, po Košickej a Miletičovej ulici s napojením na ružinovskú radiálu a Trnavské mýto je fakt, že je na 86 percent segregovaná, čo je na už urbanizované prostredie vynikajúce číslo. Trasa po Landererovej je segregovaná len na 62 percent. Segregácia trate znamená, že električková doprava je oddelená od cestnej dopravy. Vďaka tomu nie je závislá na dopravných zápchach, dosahuje vyššiu prepravnú rýchlosť a presne dodržiava grafikon, čo zásadne zvyšuje komfort cestujúcich.
S Pribinovou ulicou sa dlhodobo uvažuje ako s mestským bulvárom a má najlepšie priestorové predpoklady na umiestnenie obojsmernej električkovej trate. Vyžaduje si minimálny zásah do iných konštrukcií, najmenší rozsah potrebných prekládok inžinierskych sietí, nie je v kolízii s trolejbusovým trakčným vedením, ani neobmedzí existujúce autobusové linky.
S Landererovou ulicou sa dlhodobo uvažuje ako s hlavnou tepnou zásobujúcou a vyprázdňujúcou centrum mesta dopravou, zároveň je hlavnou obslužnou komunikáciou územia celej zóny. Jej tranzitný charakter sa ešte posilní po otvorení obchvatu D4-R7, na ktorý je priamo napojená cez Prístavnú ulicu. Električková trať by ubrala dva pruhy z komunikácie, pričom jej rozšíreniu bráni súkromné vlastníctvo časti pozemkov, kde sa už pripravuje výstavba. Výsledkom vybudovania trate na Landererovej by bolo zhoršenie autobusovej aj automobilovej dopravy. Výrazne by tiež obmedzila dopravu na križovatke s Olejkárskou ulicou a na najfrekventovanejšej križovatke pri Moste Apollo, ktorú by križovala v dvoch líniách a v zakrivení, kým trasa pokračujúca z Pribinovej popod Most Apollo v smere Košická ju križuje len v jednej a to priamej línii.
Trasa na Pribinovej ulici rozširuje sieť MHD v novom centre Bratislavy o nový koridor verejnej dopravy, trasa na Landererovej by nahrádzala časť autobusovej dopravy. Pribinova ulica je v rámci výstavby pokračovania Eurovea priestorovo pripravená na zavedenie električkovej trate, vrátane výšky podjazdu pod Mostom Apollo. Vybudovanie trasy na Pribinovej je podľa všetkých štúdií po zohľadnení kompletných nákladov, vrátane nutného výkupu pozemkov, lacnejšie a nižšie budú aj jej prevádzkové náklady.
Navrhované vedenie električkovej trasy centrom mesta bez významných asanácií či zásahov do existujúcich stavieb a infraštruktúry považujeme v podstate za „malý technický zázrak“.
Názory na vplyv električkovej trate pred novou budovou Slovenského národného divadla sa rôznia. Správne technické riešenie a stavebná realizácia trate s dôrazom na akustiku a vibrácie zaručia bezproblémové fungovanie divadla so zachovaním súčasných podmienok prevádzky, vrátane podzemnej garáže so súčasnou kapacitou.
Nástupný verejný priestor SND s fontánou Tanečnica nebude výstavbou električkovej trate dotknutý. Trať nebude mať vplyv na kultúrne, spoločenské alebo športové podujatia v priestore medzi SND a nábrežím. Podujatia SND sa konajú na polkruhovom námestíčku pred budovou divadla, iba výnimočne zasahujú do priestoru Pribinovej ulice, ktorý v súčasnosti využívajú len tranzitujúci peší, cyklisti alebo kolobežkári. Podujatia Eurovey, rôzne trhy a koncerty sa konajú na Námestí M. R. Štefánika a športové, najmä bežecké podujatia majú štart a cieľ v časti Pribinovej medzi Dostojevského radom a Olejkárskou ulicou. V prípade niekoľkých podujatí ročne je možné zastaviť električkovú dopravu, podobne ako je to bežné napríklad pri zhromaždeniach na Námestí SNP.
Nejde teda o jednotný ucelený verejný priestor, ale o tri prepojené, avšak výškou terénu oddelené verejné priestory. Pôvodný zámer autorov s „príbehom vody“ podľa nich narazil na nesprávnu výškovú realizáciu námestia M. R. Štefánika, zároveň široká verejnosť úplne neprijala alebo nepochopila nadčasové myšlienky autorov návrhu sústavy fontán a kaskády.
Pribinova ulica je ideálny dopravný koridor pre segregované vedenie električkovej trate. Plánované pretvorenie na mestský bulvár zvýši pobytové kvality a vytvorí lepšie podmienky na bezpečný pohyb chodcov aj cyklistov po Pribinovej. Električková doprava je mnohými architektmi a urbanistami vo svete považovaná za mestotvorný prvok a verejný priestor nedegraduje, naopak, môže ho pozdvihnúť. Samotnému divadlu privezie návštevníkov ekologickou dopravou do bezprostrednej blízkosti divadla. Umiestnenie technickej infraštruktúry električkovej trate je možné riešiť tak, aby vizuálne nenarúšala verejný priestor.
Zdroj: JTRE
