Máme tak nejako historicky zafixované, že práca sa delí na mužskú a ženskú. Avšak aj v mužských profesiách sú ženy úspešné. A naopak to platí tiež. Nebudeme sa púšťať do diskusie o pohlaví, ale sú odbory, do ktorých sa nám, či chceme alebo nie, ženy tak nejako „nehodia“. Napríklad v doprave a logistike ich väčšinou veľa nenájdeme. Lenže v skupine 123kuriér/123kurýr, ktorá doručuje balíky v česko-slovenskej sieti, ich naopak pracuje naozaj veľa. Nájdeme ich na infolinkách či v učtárňach, obchode, prekvapivo tu majú aj šéfky pobočiek, ktoré velia prevažne mužskému kolektívu, a dokonca pracujú aj ako kuriérky. Ako si vedú ženy v týchto náročných profesiách?
Podľa Martina Vránka, prevádzkového riaditeľa 123kuriér/123kurýr, je obrovským prínosom žien v logistike ich multitasking. „Dokážu v jednej chvíli riešiť naraz viac úloh a zároveň premýšľať o tom, čo bude treba urobiť v nasledujúcich krokoch. Môžem potvrdiť, že ženská energia je pre logistiku prínosom,“ komentuje Vránek. „Viete, ako perfektne musí mať premyslenú logistiku žena, ktorá zvládne riadiť viacpočetnú rodinu a skĺbiť všetko ešte so zamestnaním? Tak to je okrem iného dôvod, prečo im dôverujeme a prečo sú v našom odbore úspešné.“
Katarína Peciarová pracuje ako vedúca depa v Nitre. „Priznám sa, že do doby, než som dostala ponuku ísť pracovať ako dispečerka, som o niečom takom ani nepočula. Ale to je dávno. Potom som už pôsobila len v dopravných spoločnostiach. Keď prišla ponuka z 123kuriéra ísť robiť vedúcu pobočky, nerozmýšľala som sa ani chvíľu, aj keď obavy tu boli. Doteraz som nepracovala na takej vysokej pozícii, a tým pádom som nemala potrebné skúsenosti. Vedúci depa, okrem toho, že je na ňom celá zodpovednosť za hladký priebeh prepravy a kvalitu doručenia zásielok, je totiž zároveň ekonóm, personalista, prevádzkový šéf aj psychológ. Mám šťastie na skvelých spolupracovníkov, ktorí mi vždy pomôžu, poradia, ako mám ísť na konkrétny problém. Nikdy som sa nestretla s odmietnutím.“
Foto: 123kurýr
Je to ťažká práca? Čo je na nej najťažšie?
Tak práca nie je fyzicky náročná, ale niekedy to dá zabrať po psychickej stránke, pretože komunikácia a práca s ľuďmi náročná je. Hlavne teraz v tomto vypätom období a v neistej ekonomickej situácii je to zložité snáď pre každého.
Ide vaša práca skĺbiť s rodinou? Ako to robíte?
Treba si všetko logisticky poriešiť a potom sa to dá zvládnuť a skĺbiť aj s rodinou. Nesťažujem sa. A navyše v rodine mám veľkú oporu. Fixný pracovný čas nemám a ani nemôžem mať. Väčšinou chodím do práce na šiestu hodinu a zostávam tak, ako je treba. Počas sezóny sa stáva, že som na pobočke do večerných hodín.
Ako akceptuje prevažne mužský kolektív šéfku?
S mužským kolektívom je to niekedy trochu zložitejšie, ale problémy nemám. To, čo potrebujem, vysvetlím, vyargumentujem, takže všetci vedia kedy, čo, ako a prečo majú robiť. Samozrejme, že sa nájdu aj takí, ktorí všetko okomentujú, ale vedia, že aj tak musia urobiť to, čo treba. Akceptovať sa musíme navzájom, inak by sme nemohli spoločne pracovať a fungovať.
123kuriér/123kurýr doručuje balíky na celom česko-slovenskom území obvykle nasledujúci pracovný deň po vyzdvihnutí u odosielateľa. Zdá sa, že to je veľmi krátka doba, ale aj napriek tomu potrebujete niekedy presnejšie časové informácie o zásielke. Keď nechcete sledovať cestu zásielky na internete, alebo sa potrebujete dozvedieť čokoľvek iné, voláte obvykle infolinku. A tu sa presadzuje ženský princíp. V call centre spoločnosti pracujú prevažne ženy. Ako napríklad Zuzana Flašarová, ktorá podáva informácie zákazníkom z Českej republiky. Na otázku, čo je na jej práci najťažšie, odpovedá veľmi lakonicky: Zostať v pokoji.
Čo je pri práci operátorky najdôležitejšie? Je to empatia, rýchla orientácia v probléme, asertivita alebo trpezlivosť?
Všetky tieto veci našu prácu v podstate vystihujú. Len upravím poradie: na prvom mieste je to trpezlivosť. Dôležité je pochopiť čo zákazník vlastne potrebuje, čo si vyžaduje určitú empatiu a samozrejme aj správnu dávku asertivity.
Je to veľmi individuálne. Mladší ľudia, ktorí sa ponáhľajú, kladú väčšinou veľmi konkrétne otázky. To potom znamená krátke, rýchle podanie informácie. U vekovo starších ľudí je ten hovor často dlhší, pretože ho niekedy vnímajú aj ako možnosť sa s niekým porozprávať. Ale na to sme pripravené. Kapacita nášho centra je dostatočná, takže sa nám darí každý deň vybaviť všetky prichádzajúce hovory. Tie sa väčšinou točia okolo upresnenia času doručenia zásielky, alebo termínov doručenia, ako napríklad zmena dátumu, eventuálne zmena miesta dodania.
Tak máme výhodu, že naše pracovisko síce nie je úplne v centre mesta, ale je celkom dobre dostupné, takže netrávime dlhý čas cestovaním do práce. Ale nákup v obedňajšej pauze teda naozaj nezvládneme. Dôležité pre mňa je, že sa vždy dokážeme dohodnúť. Máme tu fajn atmosféru a ústretový prístup zo strany kolegov i vedenia. Napriek tomu práca na linke prináša naozaj častý stres a myslím si, že nie je úplne vhodná pre ženy s malými deťmi. Viete, jediná možnosť, ako si skutočne oddýchnuť a pripraviť sa na ďalšiu smenu je, že keď položím posledný hovor, prepínam do režimu „voľno“ a snažím sa na prácu myslieť len minimálne.
„Dobrý deň, tu 123 kuriér. Veziem vám balíček.“ Ale, ale? Nebol to snáď ženský hlas? Áno, toto nás dokáže prekvapiť. Pre Denisu Rakovskú a Nikolu Seidenglancovú je to bežná každodenná rutina. Obe pracujú ako kuriérky v spoločnosti 123 kurýr.
Denisa, Nikola, čo vás priviedlo k profesii, ktorú sme zvyknutí vnímať ako „mužskú záležitosť“. Nie je to dané už tým, čo vás zaujímalo v detstve?
Denisa: No áno, to je pravda. Už ako malé dievča som mala bližšie skôr k autíčkam než k bábikám. Zaujímala som sa o autá, motorky, rôzne športy ako loptové, tak bojové. Pohybovala som sa naozaj skôr medzi chlapcami. A tiež som sa chcela stať policajtkou.
Nikola: Tak ja som chcela byť pretekárom, a keby to nevyšlo, tak vodičom záchranky.
Denisa: Práca sama o sebe nie je veľmi náročná. Rozvážam na stálych trasách, takže viem, čo ma asi tak čaká. Ráno si naložím tie „moje“ balíky. Dokážem si poskladať zásielky podľa trasy, teda ich nemusím potom počas cesty prekladať, hľadať. A môžem vyraziť. Všetko potrebné mám v termináli, takže sa nezdržujem žiadnym papierovaním. Na spiatočnej ceste vyzdvihujem balíky od odosielateľov. Fyzička je občas potrebná, vozíme aj ťažšie zásielky, ktoré sa „prenesú“, ale dá sa to zvládnuť. Najťažšia je komunikácia s niektorými nepríjemnými zákazníkmi. To chce mnohokrát peknú dávku diplomacie.
Nikola: Ľudí môžu mať rôzne nálady, to je fakt. Niekedy je toho až veľa. Ale k tej otázke. Kuriérčina vie byť náročná aj fyzicky, podľa toho, aké balíky a kam veziem.
Denisa: Chlapci ma berú ako kolegu, ale pokiaľ je to potrebné, radi pomôžu. Práve tak, ako každému inému. Máme fakt dobrú partiu. Hlavne je tu celkovo také príjemné prostredie. Napríklad teplá káva a občasné spoločné raňajky rozhodne nechýbajú.
Nikola: Máš pravdu. Je tu super atmosféra. Jednoducho rodinná firma. A k tým kolegom by som dodala, že mi pomôžu, ako kedy sa im chce. Ale ja to zvládam aj bez nich.
Baví vás práca? Stalo sa vám vôbec niekedy, že ste s ňou chceli skončiť? Čo vás presvedčilo, aby ste zostali?
Denisa: Viete, ja mám túto prácu naozaj rada. Asi by mi chýbala komunikácia s ľuďmi a samozrejme super kolektív na depe. Takže o zmene povolania ani neuvažujem.
Nikola: Ja sa priznám. Uvažovala som o tom, že skončím. Kvôli ľuďom, pretože niekedy je to s nimi náročné. Ale baví ma jazdiť a robiť práve tým istým ľuďom radosť. Takže som tu.
Zdroj: 123kurier.sk
