Ministerstvo životného prostredia SR vyhlásilo novú dekrbonizačnú výzvu z dôvodu nevyčerpania 340 miliónov eur v rámci predchádzajúcej výzvy. Tá je určená podnikom, ktoré sú schopné doručiť výsledok v podobe opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 30 percent. Zariadenie na zachytávanie a skvapalňovanie oxidu uhličitého, heat recovery system či inteligentné batériové úložisko sú inovácie, ktoré môžu prispieť k zníženiu CO2 slovenských podnikov.
Nová dekarbonizačná výzva má umožniť priemyselným podnikom investovať do najmodernejších technológií, zabezpečiť ich konkurencieschopnosť a zároveň znížiť emisie skleníkových plynov. Bude financovaná z Plánu obnovy a odolnosti (POO) SR, pričom prostriedky z nej musia byť vyčerpané do konca júna 2026. Vyzýva je určená pre priemyselné subjekty zapojené do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov EU ETS. „Chceme osloviť priemyselné podniky, ktoré sú schopné doručiť výsledok v podobe opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 30 percent,“ povedal minister životného prostredia SR Tomáš Taraba.
Ilustračné foto: Davide Cantelli / Unsplash.com
Dôvodom novej výzvy je nevyčerpanie až 340 miliónov eur z predchádzajúcej, najmä kvôli plánovanej akvizícií US. Steelu. „Realita je však taká, že U. S. Steel Košice aj kvôli zmene vlastníckych vzťahov momentálne nevie pristúpiť k realizácii svojho dekarbonizačného projektu. Ak chceme zachrániť zhruba nevyčerpaných 340 mil. eur musíme konať, a to aj robíme,“ upozornil Taraba, ktorý navrhuje presunúť finančné prostriedky iným podnikom. Podniky musia v prvom rade predložiť námety pre nastavenie výzvy na základe Schémy štátnej pomoci z POO na dekarbonizáciu priemyslu. Poskytnuté prostriedky podniky následné investujú do modernejších a zelenších technológií, resp. do ekologickejšieho procesu výroby.
O pridelení 300 miliónov eur U.S. Steelu v rámci Plánu obnovy rozhodla minulý rok ešte úradnícka vláda. U.S. Steel mal využiť prostriedky na nové elektrické oblúkové pece, pričom finančné prostriedky uvítal: „Toto je prvý z niekoľkých krokov nutných na dôkladné zváženie potenciálnej investície do dekarbonizácie v USSK," uviedol hovorca hutníckeho podniku Ján Bača. Doposiaľ sa pri procese premeny železa na oceľ používajú 3 vysoké pece, s ktorými súvisia emisie v objeme miliónov ton CO2 ročne. Oceľ je pri súčasných technológiách vyrábaná zo železnej rudy, koksovateľného uhlia a šrotu. Vysoké pece produkujú tekuté železo a kyslíkové konvertory, v ktorých zo železa, šrotu a ďalších pridaných kovov vznikne oceľ. Nové pece mali používať elektrickú energiu na výrobu tepla, čím ponúkali nízkouhlíkovú alternatívu. Zavedením novej technológie mal podnik znížiť emisie CO2 až o 2,6 miliónov ton ročne. Z dôvodu zmeny vlastníckych vzťahov je však inštalácia v nedohľadne.
Investícia skupiny SIAD, vo výške 11 miliónov eur, zníži emisie sklenníkových plynov o 30 % v spoločnosti Enviral Leopoldov. Tá vyrába bioetanol. Spoločnosť dodáva technické, medicinálne a špeciálne plyny a bude distribuovať oxid uhličitý na slovenskom trhu i v susedných krajinách. „V dodávateľskom reťazci oxidu uhličitého, rovnako ako na iných trhoch súvisiacich s energetickou transformáciou, ako je vodík, biometán a životné prostredie, skupina SIAD jedinečným spôsobom spája know-how a riešenia strojárskeho odvetvia s inovatívnymi aplikáciami priemyselných plynov," povedal Bernardo Sestini, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ skupiny SIAD. Využitie oxidu uhličitého je rozsiahle, pretože sa používa ako prísada do sýtených nápojov, na konzervovanie potravín, intenzifikáciu pestovania rastlín v udržateľných skleníkoch a vertikálnych farmách, pri úprave vody, pri chladení, otryskávaní a čistení ako i v chladiarenskej doprave.
V dôsledku novej smernice EÚ budú čoraz viac kľúčovejšie aj inovácie v oblasti šetrenia energie pri vykurovaní budov. Europoslanci totiž minulý mesiac schválili plán na zníženie spotreby energie a emisií skleníkových plynov z budov. Pri rezidenčných budovách budú musieť členské štáty nastaviť opatrenia tak, aby priemerná spotreba primárnej energie klesla do roku 2030 najmenej o 16 % a do roku 2035 aspoň o 20 až 22 %. Pokiaľ ide o ostatné budovy, krajiny EÚ budú musieť do roku 2030 renovovať 16 % tých energeticky najnáročnejších tak, aby spĺňali aspoň minimálne požiadavky energetickej náročnosti.
Systém spätného získavania tepla, alebo heat recovery systém znižuje energiu a emisie CO2. Návratnosť investície sa odhaduje na jeden rok, v závislosti od cien energií. Čím sú ceny energií vyššie, tým sa doba návratnosti znižuje. „Strata energie zo spalín alebo iného tepelného procesu je zvyčajne okolo 15 až 20 percent. So systémom spätného získavania tepla môže byť obnovených až 95 percent tepla. Inými slovami, existuje tu potenciál zníženia spotreby paliva o 12 až 16 percent a redukcia emisií CO2,“ hovorí Pavel Ulrich zo spoločnosti Almeva. Navyše simulačný softvér dokáže vyčísliť, koľko energie môže konkrétna firma ušetriť investovaním do systému spätného získavania tepla a zároveň poskytuje informácie o znížení emisií CO2, ktoré je možné vykázať v ESG reporte.
Inteligentné batériové úložisko predstavuje inovatívne riešenie, ktoré dokáže posúvať spotrebu elektrickej energie v čase, a tým znižovať záťaž na elektrickú sieť. Batéria nahrádza pri vyvažovaní siete tradičných poskytovateľov podporných služieb – zdroje spaľujúce prevažne fosílne palivá ako ropa alebo zemný plyn. Od prevádzkovateľa siete je možné získať presné údaje, koľko fosílnych zdrojov bolo nahradených. Napríklad administratívnej budove Tower 115 v Bratislave ročne ušetrí 400 ton emisií CO2, čo je viac ako 7 násobok uhlíkovej stopy z výroby batérie, zatiaľ čo spoločnosti Hanon System Slovakia až 800 ton. Preukázateľné zníženie emisií CO2 si môže majiteľ vykázať v ESG reporte podobne ako pri HR.
Zdroj: Almeva, SIAD
