Podnikateľská aliancia Slovenska ponúka na základe svojej štúdie desať odporúčaní, ako bojovať s vysokou nezamestnanosťou a podporiť zamestnanie dlhodobo nezamestna(teľ)ných. Nezamestnanosť na Slovensku v minulých rokoch pomerne rýchlo klesala. Vo februári tohto roka sa miera evidovanej nezamestnanosti dostala podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR) už na 8,39 %. Medziročne klesla o 1,70 p. b.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol 228 665 osôb. Medziročne to je o 45 537 osôb menej. Celkovo bolo na Slovensku 267 219 uchádzačov o zamestnanie, medziročne o 58 856 osôb menej. Na druhej strane eviduje UPSVAR vyše 48 500 voľných pracovných miest, portál profesia.sk inzeruje vyše 14-tisíc pracovných ponúk. Mnohí zamestnávatelia zúfalo hľadajú nových pracovníkov, aby mohli rozširovať výrobu, namiesto stoviek sa im však darí nájsť často len niekoľko jednotlivcov.
Napriek vyše 200-tisíc ľuďom, ktorí môžu teoreticky okamžite nastúpiť do práce, sa tieto miesta nedarí zaplniť. Analýza Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorej autorom je Jozef Hajko našla niekoľko dôvodov, ktoré k tomu vedú. Problémom Slovenska je v prvom rade obrovská dlhodobá nezamestnanosť, slabá rekvalifikácia nezamestnaných, neefektívne vzdelávanie, ale aj nefunkčná podpora rozvoja regiónov a neadresné, nesystémové poskytovanie investičnej pomoci. Voľné pracovné sily sú teda v iných regiónoch, ako ponuky práce, nie sú dosť vzdelané a schopné zvládnuť ponúkanú prácu. Miestni podnikatelia či investori z iných regiónov nie sú navyše efektívne motivovaní priniesť prácu do regiónov, kde sú voľné pracovné sily.
Štatistiky nezamestnanosti sú navyše nepresné, nezahŕňajú napríklad niektoré odlúčené skupiny obyvateľstva, najmä rómske komunity. To by mohlo počet nezamestnaných zvýšiť o ďalších zhruba sto tisíc ľudí. Aj to sú dôvody, prečo je nezamestnanosť v Slovenskej republike stále vyššia ako v susedných štátoch. Vysoký podiel dlhodobej nezamestnanosti Slovensko dokonca zaraďuje medzi najviac postihnuté štáty Európskej únie. Ak k tomu pripočítame nedostatočne zmapovanú situáciu v uzavretých rómskych komunitách, nezamestnanosť môže byť ešte vážnejším problémom, ako ukazujú oficiálne merania. PAS víta opatrenia vlády a jej úsilie ďalej znižovať mieru nezamestnanosti. Na druhej strane však treba konštatovať, že existujú štrukturálne príčiny vysokej a dlhodobej nezamestnanosti, ktoré bránia jej ďalšiemu reálnemu poklesu.
Slovensko má napríklad nevhodnú štruktúru škôl, lebo dosiahnuté vzdelanie absolventov nezodpovedá potrebám trhu práce. Pomer ponuky a dopytu na trhu práce sa v jednotlivých regiónoch výrazne líšia od západu na východ. Osobitný problém je nízka zamestnanosť rómskych obyvateľov, z ktorých mnohí ani nie sú zahrnutí v štatistike nezamestnaných. Zamestnávateľom zväzuje ruky vysoké odvodové zaťaženie, rigidný Zákonník práce a rýchlo rastúca minimálna mzda. Doterajšia aktívna politika trhu práce je málo účinná hlavne pri podpore zamestnávania rizikových skupín a dlhodobo nezamestnaných. Vláda slabo reaguje na potreby trhu práce a nedostatočne pripravuje nezamestnaných na obsadenie pracovných príležitostí. Na znižovanie regionálnej nezamestnanosti sa má zameriavať investičná pomoc pre firmy, no tá tomuto účelu neslúži. Otázny je aj prínos najnovšej formy pomoci najmenej rozvinutým okresom, keďže jej zameranie je odlišné od potrieb podnikov. Po vypracovaní analýzy navrhuje PAS desatoro opatrení na znižovanie nezamestnanosti:
Zdroj: PAS
