Obyvatelia Slovenskej republiky ročne vygenerujú približne deväť miliónov ton odpadu. Z tohto objemu sa zrecykluje len 12 %, na skládkach končí až 67 %odpadu. V zhodnocovaní odpadu patrí naša krajina dlhodobo k najhorším v Európskej únii. „Súčasný lineárny spôsob produkcie, ktorý je založený na princípe vyťažiť – vyrobiť – vyhodiť je trvalo neudržateľný. Zmenu predstavuje nový trend, ktorý stavia na uzatváraní materiálových a energetických cyklov na lokálnej úrovni. Tento trend sa nazýva cirkulárna ekonomika alebo obehové hospodárstvo,“ uviedla Petra Cséfalvayová z neziskovej organizácie Inštitút cirkulárnej ekonomiky (INCIEN), ktorej cieľom je implementácia obehového hospodárstva v podmienkach Slovenskej republiky.
Cirkulárna ekonomika je pojem, ktorý už začínajú skloňovať firmy, ale aj vládne inštitúcie. Ide o udržateľný koncept, ktorý môže významnou mierou prispieť k znižovaniu rýchlosti globálneho otepľovania a zároveň tvoriť zisk v dlhodobom meradle. Jej základné princípy sú založené na myšlienke, aby všetky produktové a materiálové toky mohli byť opätovne zapojené do svojho cyklu po ich použití, kde sa stanú opätovne zdrojmi pre nové produkty a služby. To znamená, že odpad ako taký už nebude viac existovať.
Dôraz sa kladie na kvalitu celého výrobného cyklu, využívanie udržateľných zdrojov počas životnosti aj výroby, skladovanie či transport. Cieľom sú produkty s čo najdlhším životným cyklom vyrobené z materiálov, ktoré sú životnému prostrediu čo najmenej škodlivé. Na konci svojej životnosti je možné ich v čo najväčšej miere zrecyklovať, rozobrať a využiť v ďalších výrobných procesoch. Vytvárajú sa tým možnosti nových pracovných miest, ale aj nových možnosti spolupráce medzi firmami.
INCIEN vyhľadáva, podporuje a spolupracuje so slovenskými spoločnosťami, ktorých podnikanie je založené na princípoch obehového hospodárstva. „Práve dobré príklady z praxe sú dôkazom, že cirkulárna ekonomika v lokálnom meradle prináša nové podnikateľské modely, ktoré sú ohľaduplné k životnému prostrediu a generujú zisk,“ dodala Petra Cséfalvayová.
Jednou z takýchto spoločností je SK-Tex, ktorá ročne navráti do obehu približne 4 500 ton textilného odpadu a premení ho na rôzne druhy izolácií, vlákien, či trhanín vhodných pre automobilový, nábytkársky a stavebný priemysel. Na skládkach a v spaľovniach v USA a EÚ ročne končí okolo 20 miliónov ton textílií, na Slovensku sa ročne vyprodukuje okolo 100-tisíc ton takéhoto odpadu. V praxi to znamená 4 až 12,6 kg na každého Slováka. „Možnosti využitia nechceného textilu v priemysle nie sú až tak známe, no sú o to zaujímavejšie. Najnovšie výskumy dokazujú, že sa textilné vlákna dajú recyklovať dookola bez ich oslabenia, no zatiaľ tieto technológie nie sú rozšírené,“ povedala Petra Cséfalvayová.
Zaujímavé je využitie recyklovaného textilu v stavebníctve. „Uvedomili sme si, že textil ani ako odpad nestráca svoju základnú funkciu – ochranu pred mrazom, ale aj horúčavami. V rokoch 2008-2010 sa nám podarilo na základe technológií využívaných hlavne v automobilovom priemysle a v spolupráci s našimi partnermi z tohto priemyslu, vyvinúť z recyklovaného textilu izoláciu Ekosen, určenú pre difúzne otvorené konštrukcie. Má výborné tepelné a akustické vlastnosti a v ich kombinácii je podľa môjho názoru lepšia ako tradične zaužívané izolácie,“ uviedol majiteľ spoločnosti SK-Tex Miroslav Futrikanič. Ako ďalej vysvetlil, textilná izolácia poskytuje výnimočné akustické parametre a dopĺňa ich vysokou tepelnou kapacitou materiálu. Ide o významný parameter, ktorý umožňuje izolovať vnútorné prostredie domu nielen v zime, ale aj v lete. „Využitím rovnakej hrúbky izolácie, teda rovnakého tepelného odporu konštrukcie, dokážeme fázovo posunúť prehriatie konštrukcie tak, aby sme nemuseli používať klimatizáciu, čo následne šetrí energie v lete,“ dodal.
SK-Tex surovinu získava od triedičov textilu ako Textilhouse a Humana, zbiera orezy z textilných podnikov, ale aj od občanov a firiem ktoré sa potrebujú ekologicky zbaviť svojho textilu. Izolácie sa vyrábajú najmodernejšou, ekologicky šetrnou metódou airlaid. Pri tejto výrobe sú upravené textilné vlákna zmiešané s lepivými vláknami a nanášané v pneumatickom rúnotvoriči na výrobný pás, ktorý presúva materiál do pece, kde pôsobením teploty dochádza k roztaveniu povrchu lepivých vlákien a tým k vzájomnému prepojeniu všetkých vlákien. Výsledkom sú ohybné, pružné izolačné dosky z textilných vlákien spojených špeciálnymi lepivými vláknami v požadovaných hrúbkach, plošných hmotnostiach. Využite majú v strešných konštrukciách, montovaných domoch, v častiach stavieb, ľahkých stenách a priečkach, obkladoch stien a stropov, v dopravných zariadeniach či ako odhlučňovací element pri riešení akustiky. Navyše, po ukončení životnosti je opäť recyklovateľný.
Produkty z recyklovaných materiálov v stavebníctve nie sú len výsadou textilu. Napríklad, spoločnosť HMCon nedávno prišla s unikátnymi stavebnými doskami HMC Acoustic a HMC Protect, ktoré sa vyrábajú recykláciou viacvrstvových obalov a papiera. So svojimi nadštandardnými zvukovoizolačnými vlastnosťami a zvýšenou požiarnou odolnosťou nachádzajú využitie v bytoch, rodinných domoch, montovaných drevodomoch, kancelárskych budovách, priemyselných halách, obytných kontajnerových domoch, školách a škôlkach. Vyrábajú sa bez použitia chemikálií a formaldehydu a sú plne recyklovateľné.
Spoločnosti HMCon a SK-Tex skĺbili parametre svojich primárnych produktov a vytvorili spoločný systém suchej výstavby na báze recyklovaných materiálov. „Vzniklo tak niekoľko unikátnych ekologických stavebných systémov, ktorých vybrané parametre v mnohých prípadoch ďaleko prevyšujú klasické stavebné materiály. Jedná sa o akustické priečky, podlahy a dvere, ktoré spĺňajú vysoké požiadavky na vzduchovú nepriezvučnosť alebo pohltivosť. Sú postavené na kombinácii vlastností recyklovaného textilu - zvuková pohltivosť a dosiek z recyklovaného papiera – nepriezvučnosť,“ povedal riaditeľ spoločnosti HMCon Štefan Harangozó.
Cirkulárna ekonomika je na Slovensku zatiaľ ešte v plienkach. Je dôležité, aby nielen rástol počet spoločensky zodpovedných firiem, ale aj dopyt po produktoch, ktoré nevytvárajú žiadny alebo minimálny odpad. „Udržateľnosť nie je dobrovoľná voľba, je to naša povinnosť. Nehľadíme na ňu ako na možnosť voľby, ale na nový spôsob života, novú ekonomiku, ktorá je neodvratná,“ dodala Petra Cséfalvayová.
Zdroj: INCIEN, SK-Tex
