Podnikatelia jasne odmietajú zvýšenie minimálnej mzdy a povinné trináste platy, do veľkej miery aj povinné zverejňovanie platov v ponukách práce. Ostatné plánované opatrenia vládnej koalície pokladajú viac alebo menej za správne, výraznú podporu má vláda v zvýšení nezdaniteľného základu.
Napriek čiastočnému súhlasu si viac ako polovica opýtaných podnikateľov myslí, že ide o populistické opatrenia, ktoré mnohým nepomôžu, politici si chcú nimi najmä zvyšovať popularitu. Viac ako polovica je presvedčená, že je to nebezpečné, lebo sa štát príliš mieša do trhu práce a ekonomike to uškodí.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Rýchly prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska hľadal odpovede na otázky, čo si manažéri firiem a podnikatelia myslia o navrhovaných opatreniach na zlepšenie finančnej situácie zamestnancov. S cieľom „preliať výborné výsledky ekonomiky do peňaženiek zamestnancov“ ohlásil väčšinu z nich premiér Róbert Fico počas prvomájových osláv. Ďalšie navrhli jeho koaliční spojenci SNS a Most-Híd.
Internetového prieskumu sa od 4. do 9. mája 2017 zúčastnilo 150 podnikateľov, ktorí odpovedali na otázky, či jednotlivé z ôsmich ohlásených opatrení považujú za správne, nesprávne alebo čiastočne správne. Uviesť mohli aj inú odpoveď. V deviatej otázke sa mohli stotožniť so siedmimi hodnoteniami pripravovaných opatrení, prípadne uviesť vlastné.
Zvyšovanie minimálnej mzdy k 500 eurám pokladajú za nesprávne zhruba dve tretiny účastníkov prieskumu. Okrem tých, čo označili možnosť nesprávne sa k nim pridala aj obrovská väčšina tých, čo si zvolila možnosť „iné“ a dopísala svoj komentár. Podnikatelia sa sťažujú najmä na nevypočítateľnosť stanovovania minimálnej mzdy a na jeho škodlivosť pre nízko kvalifikovaných zamestnancov.
Ďalším opatrením zo „sociálneho balíčka“ je stanovenie pevných príplatkov za prácu v noci na 50 %, cez víkendy a sviatky na 100 %. Takéto opatrenie schvaľuje takmer 60 percent podnikateľov, aj keď veľká časť z nich iba čiastočne. Dôvodom je najmä to, že sa im príplatky zdajú byť privysoké. Takmer 40 % opýtaných ho pokladá za nesprávne. Nejednotnosť názorov potvrdzuje, že táto téma si ešte vyžaduje odbornú diskusiu, ktorá sa zatiaľ nerozbehla.
Ďalšou otázkou bolo zavedenie 10-dňovej platenej dovolenky pre otcov po narodení dieťaťa. Za rozumný považuje tento návrh viac ako tretina, za čiastočne správny ďalšia tretina podnikateľov. Okrem nich sa za novú otcovskú dovolenku vyslovili zväčša aj tí, čo si vybrali možnosť „iné“, zdôrazňujú však, že by ju mala platiť Sociálna poisťovňa podobne ako nemocenské dávky, nie zamestnávatelia. Štvrtina opýtaných sa vyslovila proti tomuto opatreniu.
S podobným názorom podnikateľov sa stretlo aj štvrté opatrenie vlády - podpora cestovania ľudí za prácou zvýšením príplatkov a zavedenie nového príspevku na presťahovanie. Celkovo s ním súhlasia vyše dve tretiny účastníkov prieskumu. V komentároch však upozorňujú, že sa to týka iba malého počtu zamestnancov a nebude to mať veľký účinok, pretože Slováci sa neradi sťahujú. Problémom je aj úpadok prímestskej a medzimestskej dopravy, ktorú firmy často nahrádzajú vlastnými autobusmi.
Podporu podnikateľov si získal aj zákaz sociálneho dumpingu, teda aby zamestnanci z iných krajín nemohli pracovať na Slovensku najmä cez personálne agentúry pod úrovňou minimálnej mzdy. Celkovo s tým súhlasí vyše 70 % opýtaných podnikateľov. Niektorí však upozorňujú na to, že Zákonník práce už teraz diskrimináciu zakazuje a stačilo by ho dôsledne dodržiavať a kontrolovať. Dumping podľa nich vzniká práve nelegálnym zamestnávaním cudzincov, pretože vrátane odvodov a servisných poplatkov sú drahší, ako slovenskí zamestnanci.
Podľa očakávania vyvolali najväčšiu nevôľu úvahy o povinnom vyplácaní trinásteho platu, hoci oslobodeného od zdanenia, prípadne aj odvodov. Jednoznačne proti sú dve tretiny podnikateľov, za je len desatina. Účastníci argumentujú tým, že by sa stratil motivačný faktor 13. platu a dostali by ho automaticky aj tí, čo sa príliš nesnažia alebo majú absencie. Motívom vyplácania sú najmä dobré ekonomické výsledky.
Pomerne veľký nesúhlas sa zdvihol aj proti povinnému uvádzaniu výšky platu v personálnych inzerátoch – proti je takmer polovica opýtaných, pridali sa k nim aj tí, čo využili možnosť „iné“ na expresívnejšie vyjadrenie svojho nesúhlasu. Na druhej strane prekvapuje, že „za“ alebo „čiastočne za“ je takmer polovica opýtaných podnikateľov. Zvyčajne argumentujú, že by to na trh práce prinieslo viac transparentnosti a konkurencie.
Na záver opatrenie, ktoré si v hitparáde zámerov vládnej koalície získalo najväčšiu popularitu – zvýšenie sumy, ktorá sa pracujúcemu nezdaňuje. Už roky je táto suma na úrovni 3803,33 eur ročne, pričom výška priemernej i minimálnej mzdy každý rok stúpa. Dane preto platí stále viac osôb s nízkymi príjmami, dokonca aj z minimálnej mzdy.
Až tri štvrtiny účastníkov prieskumu sa vyslovili za zvýšenie nezdaniteľného minima, ďalších vyše 20 percent s ním čiastočne súhlasia, zrejme preto, že by si želali výraznejší posun nahor. Ak by dane z príjmu nemali platiť zamestnanci s platom do 500 eur mesačne, nezdaniteľné minimum by sa muselo posunúť na 6000 eur ročne. V Nemecku je tento limit 8800 eur, v Rakúsku 11-tisíc eur, v USA približne 10 000 USD.
V poslednej otázke mohli účastníci označiť viacero výpovedí, ktoré predpovedajú, čo tieto iniciatívy slovenskej ekonomike prinesú. Takmer dve tretiny ľudí sa priklonili k tomu, že ide o populistické riešenia, ktorými si politici zvyšujú popularitu, napokon však pomôžu iba málokomu.
Viac ako polovica súhlasí s tým že to zvýši mzdové náklady a zhorší konkurencieschopnosť slovenských firiem, ako aj s tým, že je nebezpečné, keď sa štát takto mieša do trhu práce. Namiesto toho by mal ísť príkladom pri vlastných zamestnancoch, napríklad v oblasti trinásteho platu, zverejňovania platov, dodržiavania minimálnej mzdy alebo príplatkov za nočnú či víkendovú prácu. Takmer polovica opýtaných si myslí, že sa ľuďom síce platy na papieri zvýšia, štát im však z toho veľkú časť aj tak zoberie.
Podnikateľská aliancia Slovenska pokladá za dôležité zvyšovanie čistých príjmov zamestnancov, cestou k nemu je však najmä znižovanie daňového a odvodového zaťaženia. Ak napríklad pracovník zarába mesačne 500 eur, dostane z toho v čistom iba 411 eur, zamestnávateľ však zaplatí spolu so všetkými odvodmi za neho 676 eur.
Štát a poisťovne teda získajú za nízkopríjmového zamestnanca 265 eur mesačne, viac ako polovicu toho, čo za svoju prácu dostane on sám. Tieto zdroje však nespravujú efektívne, keď služby napríklad v zdravotníctve, školstve, sociálnom zabezpečení, doprave alebo bezpečnosti, ktoré za tieto peniaze ponúkajú, majú pomerne nízku kvalitu. Je úlohou pre štát výrazne zvýšiť kvalitu svojich služieb alebo znížiť cenu za ne a dovoliť občanom, aby si za lepšiu kvalitu priplatili z vyšších čistých príjmov.
Zdroj: PAS
