Predsedníčka Európskej komisie na včerajšej návšteve odovzdala do rúk premiéra oficiálne schválenie slovenského Plánu obnovy, ktorý je podľa jej slov bohatý čo do kvantity, aj do kvality. Slovensko teda z programu obnovy a odolnosti (RRF) získa viac než 6 miliárd EUR, pričom prvé financie by mohli doraziť už v lete – preddavok vo výške 13 % z celkového balíka. Z Bruselu teda slovenská vláda dostala signál na postupné rozbehnutie procesov a prípravu na najťažšiu časť, ktorá pred nami stojí – implementáciu. Čerpanie eurofondov neukazuje najlepšie skúsenosti, preto sa pri Pláne obnovy uplatňuje iný spôsob – princíp míľnikov a reforiem. Ten nemotivuje k „prejedeniu“ peňazí na diaľnice či budovy, ale snaží sa aj o štrukturálne reformy, ktoré povedú k dlhodobej konkurencieschopnosti a odolnosti.
Zdroj: Mediamodifier / Pixabay.com
Slovensko tak po prijatí plánu Radou EÚ získa prostredníctvom európskych financií na obnovu a odolnosť EUR 6,3 mld. v grantoch. Prvé financie by mohli doraziť už koncom leta vo výške 13 % z celkovej alokácie (EUR 823 mil.). Slovensko splnilo stanovené kritériá, keď na zelené ciele vyčlenilo 43 % (min. limit je 37 %) a na digitalizáciu 21 % (min. limit 20 %). Ciele okrem toho musia mať trvalý vplyv a riešiť výzvy, ktorým krajina čelí. Medzi najvýznamnejšie priority (ako najväčšie položky v Pláne obnovy) patrí zdravotná starostlivosť (EUR 1,2 mld.), udržateľná doprava (EUR 801 mil.) či obnova budov (EUR 741 mil.).
Najväčším pozitívnom Plánu obnovy je jeho previazanie na míľniky a reformy. Tento systém je podľa slov vlády zárukou lepšieho čerpania, keďže núti rezorty dodržiavať termíny kvôli získaniu finančných prostriedkov. Na druhej strane, tento spôsob financovania nemotivuje vlády k čistému investovaniu „do betónu“, ale zároveň núti vytvárať (legislatívne) prostredie pre cielený rozvoj určitých aktivít a oblastí – čo by malo byť práve cieľom pre zvyšovanie odolnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky. Vláda poučená skúsenosťami z čerpania eurofondov prijala na minulotýždňovom zasadnutí zákon o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Jeho významnou súčasťou je možnosť úradu vlády pristúpiť k tzv. „krízovým opatreniam“ – navrhnúť vláde potrebné kroky namiesto zodpovedného rezortu v prípade, že je ohrozená realizácia investície alebo reformy v stanovenom čase a rozsahu.
Najťažšia časť Plánu obnovy je však stále pred nami. Samotná implementácia bude akiste narážať na politické mantinely a bude vyžadovať silné politické vedenie. Okrem toho je dôležité pri tak širokom projekte myslieť na efektívne riadenie a štruktúrovanie procesov, ale aj spôsob komunikácie voči konečným užívateľom.
Európska komisia v minulom týždni predala spoločné európske dlhopisy, prostredníctvom ktorých financuje program Recovery and Resilience Facility (RRF), na Slovenskú známy ako Plán obnovy a odolnosti. Prvá emisia v hodnote EUR 20 mld. priniesla pozitívne prekvapenie, keď záujem investorov o 10-ročné dlhopisy s 0 % kupónom sedemnásobne prevýšil ponuku a výnos tak dosiahol 0,086 %. Do konca roka plánuje EK predať dlhopisy v hodnote EUR 80 – 100 mld., celkovo by hodnota predaja kvôli financovaniu programu RRF mala dosiahnuť EUR 750 až 800 mld.
Miera evidovanej nezamestnanosti v máji klesla o 0,1 percentuálneho bodu na 7,9 %. Tento vývoj je v súlade s očakávaniami, keďže predstihové indikátory, platby našich klientov či samotné uvoľnenie opatrení naznačovali rýchly rozbeh ekonomickej aktivity aj v tých sektoroch, ktoré boli najvýraznejšie zasiahnuté prijatými reštrikciami – predovšetkým služby a niektoré druhy maloobchodných prevádzok.
Zasadnutie amerického FEDu neprinieslo prekvapenie, keď americká centrálna banka nemenila nastavenie svojej menovej politiky. Prieskum medzi členmi výboru však priniesol niekoľko zaujímavostí – neprekvapivo boli výrazne vyššie očakávania inflácie pre tento rok, čo je však FEDom stále považované za dočasné. Čoraz viac členov výboru (7 z 18) očakáva aspoň jedno zvýšenie úrokových sadzieb do konca roka 2022, pričom do konca roka 2023 očakávajú jeho členovia zvýšenie o 0,5 % (medián).
Inštitút finančnej politiky zvýšil prognózu rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku na 4,6 % a znížil odhad rastu na budúci rok na 5,0 % (v oboch prípadoch o 1,3 p.b.). Najvýraznejšie bola pozitívnym smerom upravená prognóza spotreby domácností v roku 2021 a investície v 2022 a 2023. Hrozbou je tretia vlna pandémie, naopak pozitívne môže prispieť rýchlejšie míňanie úspor domácností.
Zdroj: SLSP
