Najviditeľnejšie škody na majetku podnikateľov spôsobujú - podobne ako v prípade fyzických osôb - prírodné živly. V skutočnosti sú však najvyššími rizikami tie prevádzkové, ktoré vedú k stratám odberateľov a dokážu ohroziť podstatu firiem. Ktoré základné riziká by mal mať ošetrené každý podnikateľ a ako riešiť špecifické problémy niektorých sektorov, radí Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.
Prerušenie prevádzky je najväčším rizikom – príčiny môžu byť rôzne Poisťovacia skupina Allianz vydáva už osem rokov globálny prieskum Allianz Risk Barometer, v ktorom sa risk manažérov vo vyše 40 krajinách sveta pýta na najvýznamnejšie podnikateľské riziká. Výsledok je posledných sedem rokov identický: najväčším rizikom je prerušenie prevádzky, a tým ohrozenie biznis pozície podnikateľa na trhu.
Dôvody, vedúce k ohrozeniu schopnosti dodávať zazmluvnené výkony svojim odberateľom, môžu byť rôznorodé. Výrobný sektor na Slovensku sa stále najviac obáva fyzických škôd. Tie najväčšie spôsobujú podľa poistného sektora ešte stále požiare a explózie. „Požiare a explózie sú najväčšími strašiakmi najmä veľkých výrobných závodov. V najhorších prípadoch sa môžu škody ľahkovyšplhať na desiatky miliónov eur. Živelné riziká a riziká vyplývajúce z technológie sú pri výrobných prevádzkach úplným základom, ktoré by spoločnosti mali mať poistne kryté,“ hovorí Marián Búlik z OVB. Pri nevýrobných spoločnostiach platí to isté, no zo živelných rizík sú popri požiari najväčšou hrozbou škody spôsobené vodou. A to najmä na firemných dátach, ktoré pre nevýrobné firmy predstavujú najcennejší majetok.
Škody spôsobené prírodnými živlami podľa štatistík na Slovensku jednoznačne rastú. Poisťovňa Generali napríklad minulý rok reportovala 3,5-násobný nárast poistných udalostí spôsobených víchricami, v prípade rodinných domov bol rast dokonca 5-násobný. Posledná veterná smršť z marca tohto roka spôsobila zase stovky poistných udalostí, z čoho sa štvrtina vyskytla na majetku firiem.
V celosvetových prieskumoch sa v minulom roku prvýkrát do rebríčka najväčších podnikateľských rizík dostali nevyspytateľné vrtochy počasia spôsobené zmenami klímy. Na Slovensku sa prírodné živly v dôsledku klimatických zmien takisto stávajú čoraz extrémnejšími. Len medzi rokmi 2017 a 2018 narástol počet vydaných povodňových výstrah SHMÚ o 6 %. Pritom počet najhorších výstrah 3. stupňa narástol dvojnásobne. Nárast zaznamenali aj prívalové povodne, ktoré dokážu spôsobiť najvyššie škody.
„Jednoznačne štatisticky najvyššie škody spôsobujú požiare, primárne v dôsledku zlyhania technológie alebo elektrického skratu. Z prírodných živlov sú zase najrizikovejšie škody spôsobené vodou. Oba spomenuté živly by rozhodne nemali chýbať v základnom poistnom balíku každej firmy bez ohľadu na to, či je z výrobného alebo nevýrobného sektora,“ radí Marián Búlik.
Prerušenie prevádzky vo firmách môžu spôsobiť nielen živly, ale v stále väčšej miere aj kybernetické riziká, ktoré môžu vyradiť IT systémy firiem. Podľa spoločnosti Cyence, ktoré sa zaoberá modelovaním rizikových scenárov, môže priemerná škoda viac ako 12-hodinového výpadku online dostupnosti služieb dosiahnuť pri firmách z finančného sektora, zdravotníctva a retailu v priemere 700 miliónov dolárov. Rozsah rizík je pritom dnes obrovský – od dostupnosti online služieb, cez stabilitu siete, až po únik dát. „Spoločnostiam v dôsledku kybernetických rizík nehrozí len finančná škoda z nedodaných služieb, ale takisto strata dôvery a trvalé poškodenie reputácie. To je typický príklad firiem, ktoré prišli o citlivé dáta svojich klientov. Súčasťou ošetrenia rizík je nielen poistná ochrana, ale takisto prevencia v podobe bezpečnostného auditu a odstránenia zistených nedostatkov v zabezpečení dát,“ hovorí M. Búlik.
Špecifické sektory si zase vyžadujú osobitné druhy poistení, ktoré nie sú súčasťou poistných balíkov, ale dojednávajú sa individuálne. Reč je napríklad o náhrade škody spôsobenej chybným kozmetickým či chirurgickým zákrokom pri poskytovateľoch skrášľovacích operácií alebo o poistení kontaminácie liekov v zdravotníckych zariadeniach. „Spoločným rizikom, na ktoré by nemal zabudnúť žiadny podnikateľ, ktorý je v kontakte s koncovými zákazníkmi, je zodpovednosť za spôsobenú škodu. A to vrátane vlastných zamestnancov,“ radí Marián Búlik.
„Ak to zhrniem, základ je pre každého podnikateľa identický s poistením fyzických osôb. Teda zameraný na ochranu pred prírodnými živlami, čiže vodou a požiarom, ako aj požiarom v dôsledku zlyhania technológie či zariadenia budov. Firmy si však na rozdiel od bežných ľudí potrebujú pokryť aj široký rozsah rizík, vedúcich k prerušeniu prevádzky a vôbec najvyšším podnikateľským škodám. A zabúdať nemožno ani na novodobé technologické riziká. To je kombinácia, ktorú by mal podnikateľ riešiť so svojím finančným sprostredkovateľom.“
Zdroj: OVB
