Zelené financovanie už nie je len výstrelkom módy, ale stáva sa dôležitým biznis segmentom finančných trhov i bánk. Čoraz viac investorov, ale i regulátorov sa pozerá na to, koľko a ako sa investuje do projektov dlhodobej udržateľnosti života na planéte. Podľa Zdenka Štefanidesa, hlavného ekonóma VÚB banky, sú zatiaľ najrozvinutejšou formou takéhoto financovania zelené dlhopisy a fondy, a postupne sa ale zapája aj klasické bankové financovanie. „Na lepšie využitie jeho potenciálu je však nevyhnutné sa dohodnúť na takzvanej taxonómii. Teda presnom popise toho, čo predstavuje zelenú aktivitu tak, aby sa umožnilo konzistentné a spoľahlivé označovanie zelených finančných produktov a zabránilo sa tzv. greenwashingu,“ skonštatoval.
Zdroj: Nattanan Kanchanaprat / Pixabay.com
Taxonómia EÚ pre zelené investície prináša komplexné kritériá pre posúdenie, ktoré činnosti podnikov je možné označiť ako environmentálne udržateľné s cieľom podporiť investície do zelených projektov. „KPMG očakáva, že taxonómia EÚ bude mať priamy vplyv aj na spoločnosti podnikajúce v oblasti stavebníctva - na ich prístup k financovaniu, ale aj na ich povinnosť vykazovaťinformácie ohľadom ESG,“ uviedla Miroslava Plevová, manažérka pre ESG reporting v KPMG na Slovensku. Je preto podľa nej dôležité, aby sa ESG kritériá stali už teraz integrálnou časťou strategického riadenia týchto podnikov.
Priestor pre zelené financovanie sa javí byť obrovský. Dokumentuje to aj Zelená dohoda EÚ, teda plán na ekologickú transformáciu hospodárstva únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Na financovanie zelenej agendy mobilizujú inštitúcie únie v priebehu najbližších desiatich rokov prostriedky v objeme rádovo 1,4 bilióna eur. „Podľa odhadov však predpokladaná investičná potreba na 55-percentné zníženie emisií do roku 2030 bude rádovo dva a pol až trojnásobne vyššia. Zapojenie súkromného sektora do financovania zelenej agendy je teda kľúčové,“ skonštatoval hlavný ekonóm VÚB banky.
Budovy majú najväčší potenciál A platí to podľa neho aj pri obnove budov a ekodizajne, teda aktivít, ktoré predstavujú najväčší potenciál na Slovensku pre zníženie emisií v krátkodobom horizonte. Peniaze z Fondu obnovy budú stačiť na obnovu 30 tisíc rodinných domov, čo sú len tri percentá ich celkového počtu. Podobne symbolicky sa javí aj alokovaná suma peňazí v porovnaní s celkovými investíciami potrebnými v sektore budov. Priestor pre (spolu)financovanie zelenej obnovy budov je preto veľký a banky sa budú snažiť ho svojim klientom proaktívne sprístupniť.
Prezídium Slovenskej bankovej asociácie (SBA) uplynulý týždeň schválilo a jeho členovia pristúpili k Memorandu Slovenskej bankovej asociácie o trvale udržateľnom podnikaní a rozvoji. Pristúpenie ďalších bánk k memorandu sa očakáva v najbližšom období. Prijatie Memoranda privítal počas nedávneho podujatia Globsec Tatra Summit 2021 aj predseda vlády SR Eduard Heger počas panelovej diskusie s prezidentom SBA a generálnym riaditeľom VÚB banky Alexandrom Reschom. Slovenská banková asociácia bude monitorovať a vyhodnocovať plnenie záväzkov bánk v zmysle Memoranda o trvale udržateľnom podnikaní a rozvoji minimálne jedenkrát ročne.
Okrem legislatívneho tlaku z Európskej komisie sa banky zelenou agendou musia zaoberať čoraz viac aj kvôli nariadeniam Európskej centrálnej banky (ECB). Tá v júli tohto roku predstavila detailný akčný plán v rámci „zozelenenia“ svojej menovej politiky. V rámci neho začne banky testovať na klimatické riziká, v roku 2022 zatiaľ pilotne a od roku 2023 pravidelne. Pre mnohé banky to bude znamenať veľkú výzvu. V nedávnom príhovore šéfka ECB, Christine Lagarde zdôraznila, že iba 20 % bánk systematicky hodnotí klimatické riziká, zatiaľ čo 90 % to robí len čiastočne alebo vôbec.
Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC) ukončila sériu podujatí o udržateľnej výstavbe s názvom Týždeň zelených budov 2021, ktorého hlavným mottom bolo „Klíma a jej výzvy pre budovy, spoločnosť a ekonomiku.“ Nad týždňom prevzali záštitu prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky Andrej Doležal a tiež minister životného prostredia Slovenskej republiky Ján Budaj. Generálnymi partnermi odborných podujatí a workshopov pre odbornú verejnosť ale aj študentov stredných škôl boli Saint-Gobain a VÚB banka, ako hlavní partneri ho podporili HB Reavis, Peikko a YIT. Podujatie venované investovaniu do udržateľných projektov podporili advokátska kancelária Poláček & Partners, Prvá stavebná sporiteľňa a platforma Budovy pre budúcnosť.
Zdroj: SKGBC
