Ako sa v slovenskej ekonomike prejavuje investovanie do obnovy budov? Na túto otázku prvý krát odpovedá čerstvá štúdia Slovenskej rady pre zelené budovy. 100 mil. Eur investovaných do obnovy podľa štúdie vytvorí dodatočný hrubý domáci produkt 130 mil. Eur, príjmy verejných financií vo výške 31,3 mil. Eur a 3 500 pracovných miest.
Ilustračné foto: Pixabay.com
„Dnes sa pri tvorbe verejných politík veľa hovorí o „hodnote za peniaze“. Slovenská republika pomerne výrazne a aj úspešne podporuje obnovu budov. Preto sme považovali za potrebné identifikovať makroekonomické vplyvy investovania do obnovy budov v slovenských podmienkach,“ vysvetľuje Peter Robl zo Slovenskej rady pre zelené budovy a dodáva: „Výsledky štúdie potvrdzujú závery zahraničných prác. Investovať do obnovy má zmysel nielen kvôli predĺženiu životnosti budov, zlepšeniu komfortu bývania a energetickej efektívnosti, ale aj z makroekonomického hľadiska.“
Štúdiu pre Slovenskú radu pre zelené budovy vypracoval Július Golej a Miroslav Pánik z Ústavu manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Dopad investície do obnovy budov v hodnote 100 mil. Eur vypočítali autori prostredníctvom teórie Keynesovho investičného multiplikátora na úrovni 130 mil. Eur. Rast HDP potvrdil aj výpočet podľa teórie multiplikátora produkcie, kde sa vplyv rovnakej investície prejaví prírastkom HDP v hodnote 120 až 140 mil. Eur.
Dopad investície do obnovy na tvorbu pracovných miest autori kvantifikovali na základe údajov o produktivite práce v stavebníctve, resp. segmente obnovy budov. Výsledných 3 500 pracovných miest zodpovedá skôr konzervatívnym predpokladom. Pre porovnanie, ak by štát poskytoval 100% dotácie na obnovu budov, náklady na vytvorenie jedného pracovného miesta (28 tis. EUR) by predstavovali iba približne polovicu nákladov v prípade poskytnutých investičných stimulov domácim a zahraničným investorom v minulých rokoch (61 tis. EUR). „Keďže podpora obnovy z verejných zdrojov zvyčajne predstavuje iba zlomok skutočných nákladov a nie 100 %, náklady na vytvorenie jedného pracovného miesta sú ešte nižšie,“ doplnil Robl.
Štúdia tiež kvantifikuje, že realizáciou obnovy budov v hodnote 100 mil. Eur, vzniknú príjmy verejných financií v objeme 31,3 mil. EUR. Tieto sú tvorené zvýšeným výberom DPH (4 mil. EUR), dane z príjmu a odvodov na zdravotné a sociálne zabezpečenie (14,8 mil. EUR) a úsporou na výdavkoch súvisiacich s podporou v nezamestnanosti (12,5 mil. EUR). „Odhliadnuc od iných prínosov podpory obnovy budov sa teda podpora vo výške cca 30 % investičných nákladov javí z hľadiska verejných financií ako neutrálna. Predĺženie životnosti budov, kvalita bývania či vzdelávania a dopad na energetickú bezpečnosť a nezávislosť krajiny, ale aj znižovanie emisií skleníkových plynov, sú však prínosy, ktoré nemožno ani v prístupe „hodnota za peniaze“ ignorovať, hoci sa nedajú presne vyjadriť v peňažných jednotkách,“ uzatvára Peter Robl.
Štúdiu „Makroekonomických dopadov investícií do hĺbkovej obnovy budov na Slovensku“ vypracoval pre SKGBC Ústav manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v rámci programu BUILD UPON. Ide o medzinárodný projekt, ktorého cieľom je podpora ambicióznejšej obnovy budov na Slovensku a v celej Európe.
Zdroj: SKGBC
