Po spustení NomadList a RemoteOk, sa meno Pieter Levels stalo bežným pojmom v rýchlo sa rozvíjajúcej skupinke digitálnych nomádov. Mohli ste ho sledovať on-line, ako v jeden deň pridáva fotografie z Hongkongu a druhý deň sa hlási z Thajska. Jeho blog sa veľmi rýchlo stal miestom inšpirácie pre zúfalých ľudí zatvorených v kanceláriách od deviatej do piatej. Ale ako sa napokon ukázalo, cestovanie môže unaviť aj kočovníkov.
Pred pár týždňami som cestoval cez Berlín, keď som sa dopočul, že Levels sa usadil v Amsterdame. Pritom len pred pol rokom som si ja sám, ako digitálny nomád, prežil pocit osamelosti. A vedel som, že nie som sám. A tak som bol zvedavý, či aj Levels zažil rovnaký pocit.
Ilustračné foto: Pixabay.com
V roku 2008, The Economist vydal jedinečný príbeh o podnikateľoch, ktorí cestujú po svete so svojimi laptopmi a mobilmi BlackBerry (pozn. red. firma nedávno prenechala výrobu hardvéru iným spoločnostiam. BlackBerry boli akýmsi symbolom statusu podnikateľa v digitálnom veku.). Bola to novinka na začiatku novej mobilnej éry. S výnimkou niekoľkých kníh vydaných v roku 1990 to bola jedna z prvých zmienok o digitálnych kočovníkoch v mienkotvorných médiách. Ale, ako sa už spomenulo v časopise, nápad o digitálnom kočovníctve nebol vôbec nový: „V roku 1980 francúzsky ekonóm Jacques Attali radil ešte v tom čase prezidentovi Françoisovi Mitterrandovi, aby používal termín nomád a tvrdil, že v budúcnosti bude bohatá elita podnikateľov cestovať po celom svete a hľadať zábavu a obchodné príležitosti.“ Predpoveď tohto Francúza sa ukázala ako prorocká.
V nasledujúcich rokoch odštartovalo desiatky jednotlivcov svoje on-line blogy, ktoré speňažili vďaka novonadobudnutej popularite digitálneho kočovníctva – t.j. ľudia, ktorí zanechali tradičnú prácu v kanceláriách, aby mohli pracovať kdekoľvek na svete. Do roku 2009 spustili National Geographic a Dell na tento účel určené firemné blogy. A do roku 2010 už prebiehalo množstvo konferencií a kurzov on-line a existovalo množstvo publikácií na túto tému. Trend bol trefne zachytený v hesle: „Zarobte si peniaze cestovaním po svete.“
Hnutie digitálnych nomádov sa líšilo od stabilného domova tým, že kombinovalo cestovanie a prácu s počítačom. Bol to sen milénia. Nekonečné prázdniny. Šírením tohto trendu sa tropické mestá ako Chiang-Mai v Thajsku a ostrov Bali v Indonézii začali napĺňať cestujúcimi internetovými podnikateľmi. (A vedľajším efektom bola príležitosť pre miestnych špekulantov zarobiť si peniaze od turistov s americkými dolármi.)
Po absolvovaní univerzity v Amsterdame v roku 2012 so získaným titulom MBA sa Pieter Levels rozhodol dať tomuto životnému štýlu šancu. Rýchlo si uvedomil, aký nudný život by ho po skončení školy čakal a tak hľadal zmenu. Zveril sa mi: „Chcel som ujsť. Myslel som len na to, ako si zaletím na druhý koniec sveta a zažijem dobrodružstvo.“
Precestoval desiatky krajín v Ázii, v Európe a v Amerike. Potom mu biznis začal prekvitať a každý mesiac začal zarábať desiatky tisíc dolárov. Stal sa z neho úspešný digitálny kočovník. Rok a pol sa mu zdalo, že prežíva svoj životný sen. Aspoň tak si to myslel.
„Stál som vo svojom apartmáne v Medille v Kolumbii a pozeral sa von z okna a uvedomil som si, že tu nikoho nepoznám,“ spomína. „Pomyslel som si: Toto by som nemal robiť. Na fotke to vyzerá super, ale s nikým ma tu nič nespája.“
A potom prišla depresia. „Začal som sa cítiť stratený. Začal som sa sám seba pýtať: ´Kto vlastne som?´ Veľkú časť vašej identity tvorí vaše životné prostredie. Keď neustále cestujete z miesta na miesto, nemáte pevné priateľstvá a tak strácate značný diel svojej podstaty. Som dosť silná a stabilná osobnosť, ale na toto som nebol pripravený.“
Jeho kočovný životný štýl mu dal slobodu, ale v konečnom dôsledku to, čo naozaj potreboval, bola intimita. Najviac si to uvedomil vtedy, keď ho v Kolumbii navštívil jeho priateľ. Chcel sa vrátiť naspäť do Amsterdamu, kde by mohol nasadnúť na vlak a do 30 minút osobne navštíviť svoju rodinu namiesto toho, aby sa s nimi zhováral cez obrazovku počítača.
Je pochopiteľné, že život digitálneho nomáda môže byť náročný na psychiku. Existuje množstvo výskumov, ktoré tvrdia, že osobný kontakt je dôležitým aspektom pracovných vzťahov. Zároveň psychológovia tvrdia, že osamelosť doslova škodí nášmu zdraviu. Ako uvádza Asociácia Amerických Psychológov: V jednej metaanalýze 148. štúdií, ktorá skúmala viac než 308 000 ľudí, psychológovia z Brigham Young University zistili, že ľudia so silnejšími sociálnymi vzťahmi majú o 50 % väčšiu šancu na prežitie v porovnaní s tými so slabšími sociálnymi vzťahmi, ktorí podstupovali riziko fajčenia do 15 cigariet denne a trpeli nadváhou.
Levels zaznamenal svoj vlastný boj s izolovaným životným štýlom. „V istom okamihu si uvedomíte, že to, čo máte, vyzerá na papieri dosť nudne,“ povedal. „Možno máte štyroch či piatich blízkych priateľov, dom a telku. Potom sa pozriete na Instagram a vidíte všetky tie fotky z miest ako napríklad Bali a pomyslíte si: "Čo tu vlastne robím?" Ak by ste mohli skopírovať všetky tie veci, ktoré máte doma a vziať si ich so sebou do všetkých tých miest, bolo by to skvelé,“ povedal.
Uvedomil si, že sa musí rozhodnúť. A tak po trojročnom cestovaní nastúpil Levels do lietadla a šiel domov. Vo februári sa nasťahoval do svojho bytu v Amsterdame.
Aké poučenie nám z tohto príbehu vyplýva? Život digitálneho kočovníka je oveľa zložitejší, než prekrásne fotografie z Instagramu. Jedinečné na Levelsovi je práve to, že sa o tom nebojí pravdivo hovoriť a to napriek svojej osobnej angažovanosti v tejto oblasti. V súčasnosti je ťažké nájsť niekoho, kto má iný pohľad, pokiaľ ide o životný štýl. „Ľudia sa samozrejme snažia v tejto oblasti predať knihy alebo si vybudovať vlastný biznis,“ poznamenal. „Ale celé sa to prezentuje príliš pozitívne. A pritom to má veľa nevýhod.“
Neznamená to však, že sa Levels rozhodol skončiť s cestovaním – naopak. Rozhodol sa však dať na prvé miesto svoju rodinu. A to je podstatný rozdiel.
Medzitým sa objavili ďalší, ktorí majú rovnaké obavy. V roku 2013 písal známy bloger Mark Manson o temnej stránke kočovníctva, najmä o tom, ako môže priviesť človeka k ničivému narcizmu. A aj keď veľa ľudí môže vnímať digitálny kočovný životný štýl ako príjemný – aspoň nateraz – vedie to Levelsa k zamysleniu nad tým, či si rovnako ako kedysi on niektorí digitálni nomádi neuvedomujú, o čo všetko prichádzajú.
Keď som sa s Levelsom zhováral, boli v Amsterdame dve hodiny ráno. Povedal mi, že musíme hovoriť potichu, lebo vo vedľajšej izbe spí jeho priateľka. Nemal výhľad na pláž alebo hory, dokonca ani na ulicu vo veľkomeste. Jeho byt vyzeral úplne normálne v porovnaní s tými, aké som doteraz videl. Ale cítil som tam niečo, čo som okamžite spoznal. Bol to domov.
Poznámka (8/8/16): Tento príbeh bol aktualizovaný najnovšími informáciami od Pietra Levelsa, týkajúcich sa jeho cestovných plánov do budúcnosti.
redakčne upravené, Zdroj: QZ.com
