Pri príležitosti Svetového dňa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý si každoročne pripomíname 28. apríla, upozorňujú odborníci aj zamestnávatelia na rastúci význam zdravého psychosociálneho pracovného prostredia. Hlavnou témou roka 2026 je práve podpora duševnej pohody, bezpečných pracovných vzťahov a prevencie rizík, ktoré ovplyvňujú nielen zdravie zamestnancov, ale aj ich výkon a celkovú bezpečnosť. Na zdravotné riziká pri práci, vplyv na zhoršenie zraku a psychickú pohodu zamestnancov upozorňuje aj marketingový manažér siete Očných Optík MANIA Mgr. Ľubomír Pauček.
Moderné pracovné prostredie dnes čelí novým výzvam. Od stresu a tlaku na výkon až po fyzické dopady digitalizácie, medzi ktoré patrí aj zhoršovanie zrakového zdravia. Práve spojenie fyzického a psychického zdravia zohráva kľúčovú úlohu v prevencii pracovných úrazov.
Podľa odborníka zo siete Očných Optík MANIA zohráva kvalitné videnie zásadnú úlohu vo väčšine profesiách. „Zrak rozhoduje o bezpečnosti viac, než si mnohí uvedomujú. Pri práci, kde ide o presnosť, rýchle reakcie a orientáciu v priestore, môže aj malá chyba vo videní znamenať veľké riziko. Pravidelná kontrola zraku preto nie je len otázkou komfortu, ale priamo prevencie úrazov či vyhnutiu sa astenopických problémov, ktoré dokážu u človeka spustiť stres, podráždenosť a úzkosť,“ vysvetľuje marketingový manažér Mgr. Ľubomír Pauček zo slovenskej siete Očných Optík MANIA.
Foto: Očná Optika MANIA
Keď sa človek cíti zle každý deň, prirodzene klesá aj výkonnosť a schopnosť sústrediť sa, čo vedie k frustrácii a ďalšiemu napätiu. Problémy sa môžu premietnuť aj do spánku a s tým idú ruka v ruke ďalšie zdravotné problémy. Zrakové ťažkosti pritom v posledných rokoch pribúdajú najmä v dôsledku práce s digitálnymi technológiami. Dlhé hodiny pred obrazovkami si vyberajú svoju daň – únava očí, suchosť či rozmazané videnie sú dnes bežné. Problémy sa však netýkajú len ľudí pracujúcich s digitálnymi technológiami, ale celkovo aj tých, ktorí svoj zrak hodiny vystavujú umelému osvetleniu alebo dennodenne ho namáhajú napríklad pri jemnej detailnej práci na blízko, v zdravotníckych profesiách, vodičských povolaniach, ohrozujú operátorov strojov či kreatívne a vizuálne povolania.
Jedným z najväčších problémov zostáva odkladanie riešenia a neznalosť zamestnancov o zákone, ktorý hovorí, že pri práci so zobrazovacími jednotkami (počítače, notebooky a i.) je zamestnávateľ povinný zabezpečiť korekčnú pomôcku (dioptrické okuliare). Niekedy však stačí upraviť pracovné prostredie a aj výkon zamestnancov sa odrazu zmení. Správne zvolené okuliare, ktorým predchádza meranie zraku, môžu predstavovať zanedbateľnú nákladovú položku s vysokou pridanou hodnotu.
Chybu robia aj zamestnanci, ktorí problém so zrakom odkladajú. „Ľudia často čakajú, kým sa problém zhorší, namiesto toho, aby ho riešili včas. Rovnako sa podceňuje kvalitné osvetlenie, správne nastavenie pracoviska či používanie vhodných okuliarov,“ tvrdí Ľ. Pauček. Moderné pracovné pomôcky pritom dnes výrazne presahujú základnú ochranu. „Okuliare dnes nie sú len ochrana, ale aj nástroj na lepší výkon. Okrem ochrany zraku pred prachom či poškodením dokážu moderné šošovky filtrovať modré svetlo, zlepšiť kontrast a výrazne znížiť únavu očí. Výsledkom je vyššia produktivita, lepšie sústredenie a väčší komfort počas celého pracovného dňa,“ dopĺňa Ľ. Pauček.
Zamestnávatelia dnes čoraz viac vnímajú bezpečnosť komplexne. Nielen ako dodržiavanie predpisov, ale ako súčasť starostlivosti o ľudí, čo má vplyv aj na ich psychickú pohodu. Majiteľka personálnej agentúry Persona Grata HR Zuzana Pálová tvrdí, že bezpečnosť už dávno nevnímame len ako povinnosť, ale ako investíciu do stability a výkonu tímu: „Zdravé psychosociálne pracovné prostredie pre nás znamená viac než len absenciu stresu – ide o prostredie, kde sa ľudia cítia bezpečne, rešpektovane a majú jasné podmienky na výkon svojej práce. Keď zamestnanec rozumie očakávaniam, má vhodné pracovné podmienky a podporu zo strany nadriadeného, prirodzene klesá miera chýb aj fluktuácie. V praxi vidíme, že psychická pohoda úzko súvisí aj s fyzickým komfortom, vrátane takých faktorov, ako je kvalitné videnie či ergonómia pracoviska. Ak tieto aspekty podceníme, postupne sa to prejaví na výkone, motivácii aj medziľudských vzťahoch. Zdravé prostredie sa následne premieta do vyššej produktivity, lepšej spolupráce v tíme a nižšej chorobnosti. Firmy, ktoré sa tejto téme venujú systematicky, sú stabilnejšie a atraktívnejšie pre talentovaných ľudí.“
Odborníčka z HR oblasti zároveň zdôrazňuje význam prevencie a dostupných riešení, ktoré podľa nej zohrávajú kľúčovú úlohu, pretože umožňujú problémom predchádzať namiesto ich neskorého riešenia. „Často ide o relatívne jednoduché opatrenia – od pravidelných zdravotných kontrol až po úpravu pracovného prostredia či otvorenú komunikáciu. Zamestnanci potrebujú vedieť, že majú k dispozícii konkrétnu podporu, nie len formálne benefity. Práve dostupnosť týchto riešení zvyšuje dôveru voči zamestnávateľovi a posilňuje angažovanosť. Investícia do prevencie sa firmám vracia v podobe stabilného výkonu, spokojnosti tímu a dlhodobej udržateľnosti,“ hovorí Z. Pálová.
Priaznivé psychosociálne pracovné prostredie sa dá udržiavať zavedením niekoľkých benefitov, napríklad dlhšími pauzami na obed, relaxačnými zónami či podporením zdravého životného štýlu. Tieto spôsoby podporujú nielen psychickú pohodu zamestnancov, ale aj pozitívne vplávajú na zdravie ich zraku, ktoré je dôležité pri každom pracovnom výkone.
Firmy, ktoré myslia na zrak svojich zamestnancov, investujú do ich výkonu aj spokojnosti. Riešením sú napríklad pravidelné merania zraku priamo na pracovisku, samozrejmosťou by malo byť aj kvalitné pracovné prostredie, prestávky a vhodné pracovné okuliare. Je to jednoduchý krok, ktorý prináša reálne výsledky – zdravší zamestnanec, lepší výkon a vyššia bezpečnosť,“ uzatvára Ľ. Pauček a dodáva, že podľa štatistík Očnej Optiky MANIA tento benefit využilo u nich v roku 2025 takmer 50 veľkých aj malých firiem, čo je vyše 6 000 zamestnancov, ktorí postúpili meranie zraku.
Zdroj: Očná Optika MANIA
