Viete, ako vaši zamestnanci využívajú kuchynku, toalety, výťahy a schodiská? Potrebujú v pri každom stole v kancelárii aj smetný kôš? Sedia príliš dlho alebo maju dostatok prirodzeného pohybu a možností zmeniť pozíciu pri práci? Prinášame vám tipy, ako na otázky odpovedať kladne a zvýšiť komfort v kanceláriách.
Dizajn zameraný na človeka je mimoriadne široká oblasť. Doslova ide o interdisciplinárny a multidiscciplinárny odbor, ktorý ani nemá presné ohraničenie a bežne sa stretnete s viacerými pojmami, ktoré sa ho snažia obsiahnuť, napríklad Human Centered Design, Smart Design alebo Universal design. Samotný obor využíva napríklad poznatky fyziológie, evolučnej biológie, antropológie, sociológie, psychológie, architektúry, interiérového dizajnu a ďalších príbuzných odborov. Docentka Veronika Kotradyová, výskumník a projektový manažér na Fakulte architektúry STU Bratislava, Ústav Interiéru a výstavníctva, uviedla niekoľko oblastí a ľudských vlastností, na ktoré je potrebné prihliadať pri vytváraní komfortného prostredia.
Napriek tomu, že štatistiky žijeme v mieri a epoche s najmenším počtom násilia, masívna medializácia (domnelého) nebezpečenstva, útokov, imigrantov a podobne, núti ľudí vyhľadávať úkryt a pocit bezpečia. Sú to človeku vlastné vlastnosti, navyše podporené mediálnym vytváraním strachu. Ľudia aj v kancelárii potrebujú manažovať svoje súkromie, bezpečie, teda aspoň náznaky priečok, paravány, dvere. Dnes je v interiérovom dizajne kancelárii trendom zónovanie, teda kancelária je rozdelená napríklad na administratívnu zónu, rekreačnú (občerstvenie, relax, toalety), komunikačnú (stretnutia, brainstorming) a koncentračnú zónu.
Foto: Kancelárie ESET, Zdroj: Office roka 2018, CBRE
Synonymom bezpečia boli kedysi jaskyne. Aj znížené stropy evokujú jaskyňu, úkryt znamená najmä „krytý chrbát“. Druhou podmienkou je výhľad na okolie a prehľad o vstupe do kancelárie alebo miesta pracoviska (t.j. akoby vstup do jaskyne). Jednoducho, aby človek videl prichádzajúcich. Na druhú stranu, presklené zasadačky majú negatívny efekt na priebeh rokovaní, nakoľko rokujúcich podvedome vyrušuje pohyb na druhej strane zasadačky, na chodbách. Z čias lovcov a zberačov zostal zachovaný fakt, že muži – lovci nepotrebujú toľko vyhľadávať úkryt (a jeho vlastnosti) ako ženy – matky a zberačky. Podobné rozdiely sú badateľné pri ľuďoch z rôznych geografických oblastí, napríklad eskimácke iglu vs. stany púštnych nomádov.
Foto: Kancelárie Roche, Zdroj: Office roka 2018, CBRE
Tam, kde sa niečo deje, majú ľudia tendenciu sa zhlukovať, vytvárať dav. Podvedome hľadajú informáciu o možnom nebezpečenstve alebo o tom, čím je dej zaujímavý pre ostatných prizerajúcich (tento efekt sa využíva v ázijských krajinách, kde sú najatí platení herci čakajúci v rade pred novým obchodom alebo reštauráciou. Lákajú tak okoloidúcich.). Zhluky a prirodzené stretávanie sa sú v kanceláriách žiaduce, smerujú k tzv. serendipity efektu, kedy z náhodných stretnutí (v kuchynke, na schodoch) vznikajú nové nápady a inovácie.
Foto: Kancelárie Dentsu Aegis, Zdroj: Office roka 2018, CBRE
Jedna z oblastí, ktorým sa na portáli Kancelarie.sk pravidelne venujeme. Človek vnútorne potrebuje aspoň očný kontakt s okolím, so zeleňou, potrebuje výhľad. Okrem vplyvov na biorytmus to má napríklad vplyv na únavu očí. Lekári odporúčajú striedanie pohľadov na monitor a do diaľky. V. Kotradyová však upozorňuje, že napríklad pojem biofília sa často zle interpretuje ako použitie akýchkoľvek prvkov zelene a zelenej farby v kancelárii. Správne má ísť o čo najvernejšie napodobenie prírodných motívov a ich čo najprirodzenejšie umiestnenie. Odporúča sa pracovať najmä s lokálnymi drevinami a drevom, ale vhodné sú i bambus, hlina, slama, korok, ľan, konope, bavlna. Dôležité je dbať na FSC alebo jemu podobné certifikáty a zvoliť vhodnú povrchovú úpravu. Do popredia sa dostáva tzv. „nová autenticita“, teda zámerne vyrobené akoby autentické materiály a povrchy, veľmi verné napodobeniny dreva a pod. Platí, že tam, kde trávime veľa času, má byť množstvo stimulov primerané, aby nerozptyľovali.
Foto: Kancelárie ČSOB, Zdroj: Office roka 2018, CBRE
Už v ranných 60-tych rokoch sa antropológ Edward T. Hall zaujímal o proxemiku, teda študoval, ako na ľudí vplýva blízkosť. Ako jeden z prvých definoval pojem introvert a extravert, podľa toho, ako ľudia interagovali s inými (verbálne, neverbálne). Proxemika je náuka o vzdialenostiach medzi ľuďmi. Je kultúrne podmienená. V iných kultúrach je prijateľná iná hustota (density) a iná diskrétna vzdialenosť ako napríklad v našej kultúre. Tibor Nyitray z Origameo na konferencii Realitné fórum potvrdil, že práve zaľudnenosť je jedným z dôležitých faktorov, ktoré v kanceláriách sledujú. Pomocou ľudských pozorovateľov, dotazníkov a senzorov zisťujú využívanie konferenčných miestností, obsadenosť kancelárskych stolov, kuchyniek, pohyb ľudí v priestore a na základe toho vypracúvajú analýzu obsadenosti a odporúčania pre rozmiestnenie jednotlivých zón (space plan).
Foto: Kancelárie ČSOB, Zdroj: Office roka 2018, CBRE
Moderná kancelária by mala poskytovať možnosť striedať pracovné a tiché prostredie. V nadväznosti na zónovanie však treba poznamenať, že možnosť odísť do tichého priestoru by nemala byť podmienená nejakým rezervačným systémom (podobne neprirodzený je aj hot desking). Priestory by mali byť vybavené rôznymi voľne a kedykoľvek dostupnými chránenými zákutiami a kútmi, ktoré majú výhľad. V. Kotradyová to prirovnáva k lavičke na priedomí, čo je špecifický fenomén spájajúci intimitu domova (okno za chrbtom) a socializáciu smerom von do okolia resp. do ulice. V tomto smere nie je ľudsky prirodzené strachovať sa o to, či pracovník získa pracovné miesto, alebo mu ho „vyfúkne“ nejaký kolega.
Foto: Kancelárie Lucron, Zdroj: Office roka 2018, CBRE
Kancelária by mala mať istú flexibilitu vnútorného usporiadania, aby mohla reagovať na meniace sa potreby firmy a ľudí. Priestory by mali nabádať k optimálnemu množstvu pohybu a umožňovať slobodne meniť telesné polohy pri práci. Zotrvávanie v jednej polohe je pre pohybový aparát aj zdravie človeka škodlivé. Žiadna poloha nie je tá jediná správna. Sedenie nie je dobré pre medzistavcové disky, tie sa prekrvujú až pri pohybe. Sedenie na stoličke je vhodná forma pre konzumáciu, nie pre dlhodobú prácu. Podobne tak aktívne sedenie napr. na fitlopte môže mikropohybmi spôsobovať problémy. Kancelária a firemná kultúra by mala dovoľovať pracovať v stoji, v kľaku, v polosede / polostoji a podobne. Trendom sú inštalácie rôznych stimulačných povrchov pre chodenie na boso (tzv. barefoot culture).
Foto: Kancelárie Swiss RE, Zdroj: Office roka 2018, CBRE
56% ľudí hovorí, že si z bývania urobia predstavu o človeku. To platí aj pre firmy a ich kancelárie. Ľudia sa zrkadlia, akoby „predlžujú“, „premietajú“ svoje ja do priestoru okolo seba. Kancelárie by preto mali dovoľovať ľuďom čiastočne si prispôsobiť kanceláriu podľa svojich predstáv alebo aspoň participovať pri tvorbe interiérov (tzv. self-built phenomena). S pojmom priľnutia súvisí aj lokálna, regionálna identita. Napriek globálnemu úspechu koncernu IKEA zostáva konštatovať, že ani škandinávsky nábytok sa nehodí úplne všade. Kancelárie by mali zohľadňovať lokálne špecifiká, kultúru a tradície alebo aspoň znaky tradícií. Samozrejme to neznamená mať gýčovito vyvešané krpce, poľnohospodárske náradie, kroje na stenách. Ľudia by sa mali s priestorom prirodzene identifikovať. Mal by byť autentický.
Kancelarie.sk, Zdroj: Seminár Eurostav
