Stavebnému odvetviu, výstavbe a obnove budov hrozí bez rýchlej podpory zásadný a dlhotrvajúci prepad. Upozorňuje na to platforma Budovy pre budúcnosť v liste adresovanom slovenskej vláde na čele s Igorom Matovičom. Ohrozená je najmä výstavba a obnova budov, ktorá tvorí takmer 2/3 podiel tuzemskej stavebnej produkcie a len v samotnej oblasti obnovy budov hrozí strata práce viac než 10 tisíc ľudom.
Stavebná produkcia už v júni 2020 zaznamenala medziročný pokles o 17,3 %. Najvýraznejší prepad zaznamenal sektor budov, kde klesli práce takmer o štvrtinu (23,4 %; na inžinierskych stavbách to bolo o 9 %). Hoci júlové štatistiky ukazujú mierne zlepšenie, prichádzajúca druhá vlna epidémie povedie pravdepodobne k ďalšiemu prehĺbeniu krízy.
Ilustračné foto: Pixabay.com
„Na obnovu budov sa myslí v klasickom rozpočte projektov EŠIF – tzv. eurofondoch. Tie však nedokážu dostatočne rýchlo pomôcť sektoru stavebníctva. Skúsenosť z predchádzajúcej hospodárskej krízy v roku 2008 ukazuje, že sektor stavebníctva má oproti iným odvetviam dlhší reakčný čas. Zatiaľ, čo HDP a priemyselná produkcia sa vrátili k rastu už v roku 2010, stavebná produkcia každoročne padala až do roku 2014. Preto si dnes nemôžeme dovoliť čakať na prostriedky z eurofondov, kde podľa harmonogramu príprav možno očakávať prvé výzvy až v roku 2022. Budovy musia byť už súčasťou Národného plánu obnovy,“ upozorňuje riaditeľka Budov pre budúcnosť Katarína Nikodemová.
Ako ďalej uvádza v liste premiérovi, podpora obnovy budov patrí medzi najefektívnejšie nástroje na oživenie ekonomiky. Nadpriemerne stimuluje domáci dopyt a lokálnu ekonomiku, vďaka nízkemu podielu dovozu sa takmer všetky investície realizujú doma a navyše rovnomerne vo všetkých regiónoch. Renovácia budov je tiež nákladovo najhospodárnejšie a najefektívnejšie opatrenie na znižovanie emisií skleníkových plynov.
„Nesmieme zabúdať, že táto podpora je podpora našich stavebníkov. Obnovu a výstavbu budov realizujú živnostníci a malé a stredné firmy, pričom 96 % z nich sú subjekty s menej než 10 zamestnancami. Investície do obnovy budov vytvárajú dopyt na regionálnej a miestnej úrovni, teda priamo tam, kde budovy stoja a kde ich užívatelia využívajú. Obnova sa bude vždy realizovať u nás, pretože budovu nikto neodvezie na zateplenie do Číny,“ dodáva Richard Paksi, analytik platformy.
Podľa Budov pre budúcnosť je kvalitný program na obnovu budov výborným komplexným riešením pre Slovensko. Okrem ochrany ekonomického prepadu v stavebníctve prináša aj rozmer plnenia klimatických cieľov. Renovácia budov je totiž nákladovo najhospodárnejšie a najefektívnejšie opatrenie na znižovanie emisií skleníkových plynov.
Zdroj: Budovy pre budúcnosť
