V dnešnej dobe už štúdium, či práca v zahraničí nepatrí medzi nič výnimočné. Vznik Európskej únie a Schengenského priestoru umožnil voľnejší pohyb osôb bez kontrol na hraniciach, čo ponúklo aj možnosť spoznávať iné kultúry a zvyky. Mnoho ľudí, predovšetkým mladých, dnes opúšťa svoju krajinu, a to či už z dôvodu lepšej práce alebo štúdia. Koľko % obyvateľov únie vo veku do 30 rokov cestuje za štúdiom, či si hľadá prácu za hranicami svojej krajiny? Ako sú na tom Slováci? Aké sú hlavné dôvody nášho pobytu v zahraničí? Odpovede na tieto otázky sme našli v prieskume Eurobarometer 1 , ktorý bol robený medzi ľuďmi vo veku do 30 rokov a na každú otázku bolo možné uviesť viac odpovedí.
Viac ako štvrtina [26 %] mladých ľudí z európskeho zoskupenia vyrazila, či už za vzdelaním alebo za lepšou prácou, mimo svojej domovskej krajiny. Slováci sú tesne nad priemerom únie, keďže do zahraničia takto vycestovalo 28 % našincov. Spomedzi európskej 28-ičky má najväčšie zastúpenie ľudí študujúcich či pracujúcich v zahraničí Luxembursko. Až 6 z 10 Luxemburčanov vo veku do 30 rokov volí možnosť odchodu za hranice. Vo väčšine prípadov ide o študentov, vysokoškolákov alebo pracovníkov cez výmenné programy. Naopak najspokojnejší ľudia žijú zjavne v Chorvátsku. Odtiaľ sa ľudia za hranice až tak nehrnú. Iba 13 % mladých opúšťa túto prímorskú krajinu kvôli lepším pracovným príležitostiam či štúdiu za jej hranicami. Podobne je tomu aj na Malte a v Portugalsku.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Najčastejšími dôvodmi vycestovania za hranice sú zdokonalenie sa v cudzích jazykoch, príležitosť stretnúť nových ľudí a objavovanie iných kultúr a zvykov. Až 63 % mladých Slovákov a 57 % obyvateľov únie tak urobila práve z dôvodu zlepšenia cudzieho jazyka. Takmer polovicu Slovákov zlákala do zahraničia možnosť spoznávať nových ľudí a 43 % z nás túžilo objavovať nové kultúry a zvyky. Medzi ďalšie časté dôvody pre štúdium či prácu v zahraničí patrí rozvoj nových zručností, snaha stať sa nezávislejším či získanie väčšieho rozhľadu čo sa práce aj vzdelania týka. Približne pätina našich mladých ľudí prekročila slovenské hranice s vidinou lepších pracovných príležitostí. Predpokladajú, že skúsenosti zo zahraničia im pomôžu získať lepšiu prácu a kariérny rast. Európsky priemer je o trochu vyšší, keďže cestové kufre si z tohto dôvodu zbalila zhruba štvrtina obyvateľov únie.
Mnohí z nás o štúdiu či práci v zahraničí rozmýšľali alebo dokonca snívali, ale z určitých dôvodov tieto sny nikdy neuskutočnili. Najčastejším dôvodom je to, že človek nedostal príležitosť vycestovať za vzdelaním či prácou do zahraničia. Túto odpoveď uviedla až polovica mladých obyvateľov európskej 28-čky a rovnako aj polovica našincov. Rodinné, osobné a pracovné dôvody boli druhou najčastejšou odpoveďou na otázku, prečo nemáte skúsenosti so štúdiom či prácou v zahraničí. Takto odpovedalo 37 % obyvateľov únie a 31 % Slovákov. Štúdium v zahraničí zväčša nie je vôbec lacnou záležitosťou. Nie je teda prekvapením, že nedostatok financií uviedlo ako dôvod až 37 % Európanov a zhruba pätina Slovákov vo veku do 30 rokov. Medzi ďalšie časté dôvody, pre ktoré našinci nemajú skúsenosti zo zahraničia, patria nedostatočné jazykové znalosti (18 % mladých Slovákov), nedostatok informácií ohľadom postupu a žiadosti (14 %), dlhodobé odlúčenie od domova a rodiny (rovnako 14 %) a obavy, že štúdium bude príliš ťažké (13 %).
Ako je to v jednotlivých krajinách únie? Je záujem o učenie sa cudzích jazykov? Až 68 % mladých Britov ovláda slovom aj písmom iba svoj rodný jazyk. Naopak, takmer každý siedmy Luxemburčan hovorí a píše viac ako troma jazykmi vrátane svojho materinského jazyka. Pravdou ale je, že v tejto krajine je síce luxemburčina národným jazykom, ale úradné jazyky sú až tri – okrem luxemburčiny aj nemčina a francúzština. Dve pätiny obyvateľov únie vo veku do 30 rokov ovládajú okrem svojho materinského ešte jeden jazyk, približne štvrtina hovorí ešte ďalšími dvoma jazykmi a len desatina viac než tromi. Naopak, približne 20 % Európanov vie len jeden jazyk, teda svoj rodný jazyk. A ako sú na tom Slováci? 40 % dokáže komunikovať, vrátane slovenského, 30 % ovláda dve reči a 20 % hovorí viac ako 3 jazykmi. Len desatina z nás vie komunikovať len v jednom, a to rodnom jazyku. Takmer každý ôsmy Európan by sa rád učil nové jazyky. Slováci sú na tom rovnako, až 76 % uviedlo, že by sa chcelo učiť cudzí jazyk. Najväčší záujem v priemere za celú európsku 28-ičku je o španielčinu [35 %]. Viac ako štvrtina obyvateľstva by sa rada dohovorila aj nemecky a francúzsky. Taliančina je zaujímavá pre 17 % Európanov.
Zdroj: Poštová Banka, Pozn: Prieskum sa realizoval v apríli 2018 na vzorke viac ako 8 000 mladých ľudí vo veku 15 až 30 rokov z rôznych sociálnych a demografických skupín vo všetkých členských štátoch Európskej únie. jazykoch
