Nevyhnutnosť dlhodobého strategického plánovania výstavby, uvažovanie o životnom cykle budov primárne s ohľadom na človeka a jeho meniace sa potreby, nutnosť ochladzovanie miest, potreba revitalizáciou stavieb a využívanie brownfieldov v rámci smart cities - nielen k týmto záverom dospel v poradí už 6. ročník medzinárodnej konferencie šetrné budovy 2017 pod taktovkou Českej rady pre šetrné budovy. Viac ako dvadsiatka významných zahraničných a domácich rečníkov sa za účasti takmer troch stoviek klientov zamerala na vízie a trendy budúceho vývoja vo vzťahu k architektúre, udržateľnosti a automatizáciu budov, hospodárenie s vodou, cirkulárne ekonomike, využívanie brownfieldov, problematike chytrých miest či tvorbe zdravého a komfortného vnútorného prostredia.
"Sme radi, že sa konferencii podarilo vyvolať obsiahlu diskusiu o množstve dôležitých tém zásadných pre budúci vývoj a smerovanie našej spoločnosti. Budovy sú tu v prvom rade pre človeka a tomu by mal zodpovedať aj spôsob, akým sú koncipované. Životný cyklus budov a udržateľnosť sú tak kľúčovými aspektmi, na ktoré sa stavebníctva a pridružené odbory musí zamerať, aby sme vytvorili čo najkvalitnejšie prostredie pre náš život a život budúcich generácií, "uviedla Simona Kalvoda, výkonná riaditeľka Českej rady pre šetrné budovy.
Popri hľadaní udržateľných spôsobov výstavby a nakladanie so zdrojmi je podľa odborníkov nutné venovať zvýšenú pozornosť aj revitalizáciu existujúcich budov a využívanie brownfieldov, teda oblastí ležiacich ladom priamo v centrách miest. Práve ich oživenie môže podľa Davida Labardina zo spoločnosti VCES pomôcť minimalizovať dopad na oblasti tzv. Greenfield. zelených plôch v Českej republike totiž podľa Libora Musila z firmy LIKO-s v dôsledku rozpínajúcej sa betónovej zástavby na perifériách miest ubúda, a to rýchlosťou až 10 hektárov ornej pôdy denne, čo je plocha 2,5 krát väčšia ako je pražské Václavské námestie.
Zaujímavé závery priniesla konferencia tiež o stave vnútorného prostredia v školách, ktoré sa na jar zapojili do pilotného projektu Rady. Po inštalácii radu opatrení jesenné kontrolné merania ukázala, že sa prostredie výrazne zlepšilo vo všetkých parametroch (výmena vzduchu, akustika a osvetlenie) a žiaci sa tak učia v príjemnejšom a predovšetkým v zdravšom prostredí. Inšpiráciou bolo i predstavenie architektonického a technického riešenia historicky prvý tuzemskej nemocnice v pasívnom energetickom štandarde, ktorú v Košiciach realizuje podľa návrhu architekta Adama Rujbr spoločnosť Peikko Group.
Foto: CZGBC
Konferencia ukázala, že inovácie z kozmického výskumu a prípravy vesmírnych obydlia môžu byť veľkou inšpiráciou pri výstavbe šetrných budov na Zemi. Svoje vízie a skúsenosti predstavil hlavný rečník, vesmírny architekt Ondřej Doule. "Udržateľnosť je pri projektovaní vesmírnych obydlí číslom dva hneď po bezpečnosti. Preto je inšpirácia pozemskej architektúry tou vesmírnou naporúdzi. U šetrných budov na Zemi sa často bavíme o technológiách. Aj tie sú mnohokrát inšpirované vesmírnou technológiou: napríklad fotovoltaické panely sa uplatnili v prvých vesmírnych satelitoch a trvalo niekoľko desiatok rokov, než sa presadili do šetrnej architektúry na Zemi. To isté možno povedať o senzoroch či tepelných izoláciách. Popri technológiách je ale nemenej dôležité, akým spôsobom človek budovu užíva, ako priestor vníma a ako na neho reaguje. Chytré budovy musia byť v interakcii s človekom a musia sa prispôsobiť jeho potrebám. Budúce pozemská architektúra a výstavba by tak nemali byť len otázkou ekonómie, ekológie a pokročilých technológií, ale mali by sa sústrediť hlavne na človeka a na jeho kognitívne a sociálne pohodu v budovách, ktoré obýva," objasnil previazanosť oboch sfér spolupracovník NASA Doule.
Inšpiráciu vesmírnymi riešeniami ocenil Martin Hardenfels zo spoločnosti WAGO: "Vesmírna obydlia sú pre tie pozemská inšpiratívne najmä v tom, že je potrebné vždy všetko veľmi dôkladne premyslieť a pripraviť už pri ich projektovaní. Každá chyba by sa totiž pri ich neskoršom využití vypomstila. To platí aj v prípade šetrných budov, kde všetky riešenia vrátane automatizácie, ktorá dnes zahŕňa rad aspektov od riadenia osvetlenia až po tepelný komfort, musí byť natoľko múdra, aby sa ich prínos a hodnota premietli nielen do stavebných nákladov, ale do celého životného cyklu budov . "Pri navrhovaní, výstavbe i následné správe objektov budú stále viac pomáhať digitálne technológie. Ako poukázal Josef Žák zo spoločnosti Skanska, generálneho partnera konferencie, stavebníctvo patrí k najmenej digitalizovaným odvetvím." Preto dnes dochádza k prudkému rozvoju v tejto oblasti. stále viac firiem využíva či sa plánuje v blízkej dobe zamerať na automatizáciu, robotizácii, analýzu metadát či používaní informačného modelu budovy, tzv. BIM. Tento digitálny 3D model stavby, ktorý obsahuje tiež komplexné otvorenú databázu informácií o objekte, uľahčuje výmenu informácií medzi jednotlivými profesiami, efektívne nejšie a rýchlejšie procesy a navyše správu dát o budove počas celého jej životného cyklu."
O nutnosť dlhodobých a komplexných riešení hovoril aj Henrik Davidsson, Senior Vice President Operational Efficiency spoločnosti Skanska, a predstavil svoju víziu pre polovicu tohto storočia: "Udržateľnosť je pre budúci vývoj úplne zásadné. Postupnými krokmi by sme sa radi priblížili k tomu, aby bol klimaticky neutrálny celý hodnotový reťazec stavebníctva - od výroby materiálov cez samostatnú výstavbu a prevádzku budov až po ich prípadnú demolácii. "Šetrime so zdrojmi a hľadajme alternativy. Z hľadiska budúcej udržateľnosti je nutné sa zamerať na využívanie obnoviteľných zdrojov energie a hľadanie alternatívnych spôsobov nakladania s nimi. "EÚ v súčasnosti produkuje 800 miliónov ton stavebného a demolačného odpadu ročne, pričom len 50% z neho sa následne recykluje. Do budúcna preto musíme opustiť tzv. lineárnu ekonomiku, ktorá nepočíta s opätovným využitím týchto materiálov, a zamerať sa na cirkulárnu ekonomiku. Tým ušetríme potrebné zdroje a energiu, "zdôraznil na konferencii Jean-Pierre Pigeolet z firmy Knauf Insulation. V oblasti hospodárenia s vodou je možné napríklad efektívne zadržiavať a ďalej využívať dažďovú vodu pomocou zelených striech a fasád. Tie navyše pomôžu obnoviť prirodzené absorpčné plochy potrebné na ochladenie prostredia - teplotu fasády dokážu znížiť až o 30 ° C.
Smerom úspor a hľadanie alternatív pre zabezpečenie čo najväčšej udržateľnosti budov sa postupne vydáva spoločnosť IKEA. "Dôležité je pre nás viesť a inšpirovať k šetrným riešeniam nielen našich zákazníkov, ale celý odbor stavebníctvo. Zameriavame sa preto na postupnú transformáciu našich budov a predajní po celom svete. Snažíme sa využívať rôznych obnoviteľných zdrojov energie a technológií, od inštalácie fotovoltaických panelov na strechách cez recykláciu odpadov až po nakladanie so sivou a dažďovou vodou. Počiatočné investície sú síce vyššie, ale z dlhodobého hľadiska zaručujú návratnosť v podobe pridanej hodnoty pre človeka a jeho okolie," vysvetlila Nicole Erdmann zo spoločnosti IKEA."
Konferencia ukázala, že tzv. Vízia Nula o energetickej sebestačnosti budov, ktorú Rada považuje pre šetrné stavebníctvo v Česku za zásadné, už nie je vzdialenou utópiou, ale premieňa sa v realitu. Naviac sa šetrná výstavba a udržateľnosť postupne stávajú životným štýlom. Do budúcna by sme sa mali riadiť heslom, že čím lepší budú budovy, tým lepšia bude aj naša spoločnosť ako celok," uzavrel konferenciu Tomáš Andrejsek, predseda predstavenstva Rady.
Zdroj: CZGBC
