Aj vy máte niekedy pocit, že vás nakazila budova, v ktorej pracujete? Naše mestá rastú do výšky, civilizačných výdobytkov pribúda, výber stavebného materiálu je bezhraničný, technológie sa predháňajú, ktorá bude rýchlejšia – a my za to platíme daň.
Skupina symptómov, ktoré sa vyskytujú vo výškových budovách a ktoré uznala aj Svetová zdravotnícka organizácia sa označuje ako syndróm chorých budov. Postihuje zhruba 30% ľudí žijúcich v takýchto budovách. Syndróm sa prejavuje pocitom únavy a s tým súvisiacou zníženou pracovnou výkonnosťou, suchom v hrdle, upchatým nosom, suchými očami, výtokom z nosa, častými ochoreniami horných dýchacích ciest, bolesťami hlavy, zvýšeným tlakom, cholesterolom, neurózou, zníženou imunitou, depresiou... Niekedy sa však nenájdu žiadne objektívne príznaky.
Väčšina nových budov už býva vybavená klimatizáciou zabezpečujúcou vetranie, teplo i vlhkosť vzduchu. To, čo na prvý pohľad vyzerá ako veľká výhoda, môže byť pre niekoho doslova katastrofa, povedzme ak mu fúka priamo na chrbát. Kým stoličku o kúsok posunúť môžeme, čo nemôžeme ovplyvniť, je ionizácia ovzdušia. Samozrejme, vzduchotechnika by sa mala pravidelne čistiť, prípadne aj dezinfikovať. V prípade starších budov pri nedostatočnom vetraní a prirodzenej cirkulácii vzduchu sa môže zrážajúca vlhkosť na stenách stať živnou pôdou pre plesne. To môže ohrozovať najmä alergikov.
Zo stavebných materiálov je už azbest minulosťou, ale stretnúť sa s ním ešte vždy môžeme. Je to prírodný materiál, ale jeho jemné vlákna sa uvoľňujú do ovzdušia. Pri dlhodobom pôsobení môžu u človeka vyvolať zmeny, ktorá môžu viesť k vzniku nádorového ochorenia.
Ďalším problémom môže byť osvetlenie. Nie všetky budovy spĺňajú svetlotechnickú normu. Niektoré pracoviská musia priestor aj cez deň dosvetľovať umelým svetlom, ide o tzv. „združené osvetlenie“. Ľudské oko s tým môže mať problém, vzniká tak množstvo farebných odtieňov, škodlivé je najmä nadmerné osvetlenie a veľký kontrast. K zrakovým vnemom patrí aj farebné riešenie pracovného prostredia. Ovplyvňuje psychiku pri práci, niektoré priaznivo a ukľudňujúco, iné záporne.S modernými budovami sa pomerne často spájajú fóbie - klaustrofóbia, strach z uzatvorených priestorov, a hypsofóbia, chorobný strach z výšok. Človek sa nebojí iba v budove, ale strach ho opantáva už cestou do roboty. Logicky musí jeho pracovná výkonnosť klesať.
Pri umiestňovaní novej stavby napr. pri diaľniciach alebo frekventovaných komunikáciách sa vypracúva hluková štúdia. Okrem vonkajších zdrojov však máme aj vnútorné zdroje hluku: výťahy, klimatizáciu, susedné kancelárie, počítače... Problémom býva aj nedostatočná zvuková izolácia medzi prevádzkami, čo vie takisto ovplyvniť našu pracovnú výkonnosť, keďže citlivosť na hluk je u každého človeka iná, a preto smožno vo všeobecnosti povedať, že predpisy a normy chránia asi 80% obyvateľov.
Žijeme a pracujeme v dobe technických výdobytkov. Zdrojov elektromagnetického žiarenia stále pribúda. Mobily, počítače...nikto nevie, čo to s nami urobí. Napriek tomu, že náš život je v súčasnosti kvalitnejší, chorobnosť a úmrtnosť sa znižujú iba veľmi pomaly. Nemôžeme to však pripísať iba budovám. Vonkajšie vplyvy ovplyvňujú zdravie človeka približne v 25%-tách. Všetko ostatné súvisí so životným štýlom. Preto po práci netreba doma nečinne posedávať pred televízorom, ale vybrať sa radšej von do prírody.
Zdroj a foto: Arch. Design Slovakia
