Tohtoročné leto patrilo nielen dovolenkám, ale aj krachom firiem. Podľa údajov spoločnosti FinStat v auguste bolo v konkurznom konaní 71 firiem, čo najviac od roku 2018. Neželanému krachu sa môže podľa biznisového konzultanta Tomáša Töröka zo spoločnosti BizBuilders v Bratislave firma vyhnúť aj správne naplánovaným nástupníctvom alebo exitom majiteľov zo spoločnosti.
„Vedieť správne odhadnúť, kedy nastal čas na odchod z biznisu alebo jeho zásadnú zmenu, je v živote podnikateľa unikátna zručnosť. A musí byť súčasťou stratégie firmy. Slovenské firmy túto stratégiu zatiaľ veľmi nevyužívajú, z exitu či transformácie biznisu majú zbytočné obavy,“ hovorí konzultant Tomáš Török zo spoločnosti BizBuilders v Bratislave.
Slovo „EXIT“ sa používa najmä v investičnom svete, kde ho investori alebo zakladatelia spájajú s predajom firmy. Nie všetci podnikatelia však vedia, že správny „EXIT“ má veľmi veľa podôb. Identifikovať, či nenastal práve tento okamih, je často jednoduché: „Stačí sa zamyslieť nad tým, či vyvoláva náš biznis ešte tie správne ,motýle v bruchu‘ ako na začiatku, alebo ste sa ocitli už iba v unavenom ,kolečku‘, z ktorého potrebujete jednoducho vystúpiť. A prvým krokom je vôbec byť otvorený takejto možnosti,“ upozorňuje Tomáš Török.
Ilustračné foto: Stock, Zdroj: BizBuilders
Podľa jeho skúseností existuje na slovenskom trhu stále veľmi málo firiem, ktoré uvažujú, ako strategicky zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť firmy, ktorej súčasťou je myslieť tri až päť rokov dopredu.
„Sem patrí aj otázka nástupníctva. Vedieť odhadnúť, aká má byť budúca majiteľská štruktúra, aby firma naplnila svoj strategicky definovaný potenciál, a kam to podnikateľ (alebo zakladateľ) ešte vie potiahnuť, je kľúčové uvedomenie. A preto je schopnosť odísť z biznisu včas a s pozitívnym dosahom na všetky strany majstrovské umenie,“ vysvetľuje Tomáš Török.
Nástupníctvo je proces, ktorý trvá niekedy aj niekoľko rokov a má mnoho podôb. Mať ho zahrnuté v stratégii firmy je kľúčový bod. Môže ísť o generačné nástupníctvo (mladšia časť rodiny preberá kormidlo po staršej), manažérske nástupníctvo (príchod nového CEO, prípadne nástup pripraveného nového manažmentu z interných radov) alebo aj o nástupníctvo majiteľské (prevzatie firmy inými majiteľmi, investorom a pod.). „V každom prípade je dôležité túto tému riešiť oveľa skôr, ako nastane už reálna potreba. Tá sa často prejaví už v syndrómoch – firma ,nestíha‘ dobu, stratila pružnosť, akčnosť, majitelia sa jej aktívne už nevenujú, prípadne sú už z firmy unavení alebo má zhoršené výsledky. Trh sa hýbe dnes tak rýchlo, že ak majitelia a manažment nie sú neustále vysoko motivovaní a nemajú prst na ,pulze trhu‘ a ,firemný joystick v ruke‘, firma jednoducho z dlhodobého hľadiska neprežije. Zo skúseností tému nástupníctva na našom trhu firmy buď neriešia, alebo až príliš neskoro,“ dodáva Tomáš Török.
Kľúčová informácia pre podnikateľov je, že široké. Jedným zo spôsobov je nájdenie investora, prípadne pokračovateľa. Zväčša ide o predaj firmy (alebo časti), po ktorom firmu preberajú noví majitelia. Môže ísť o finančného investora, ktorý vstúpi za účelom zhodnotenia svojho vkladu, alebo strategického investora, ktorý vstupuje za účelom kúpy konkurenta, trhu alebo si kúpou firmy rozšíri prirodzene svoje portfólio produktov alebo služieb.
Konsolidácia trhu (skúpenie viacerých konkurenčných subjektov) je úplne bežná prax a obzvlášť na takom malom trhu, ako je ten slovenský, je to logický krok v mnohých odvetviach. A mnoho firiem sa tomu zbytočne bráni, pretože matematika veľkosti trhu nepustí.
Ďalšími možnosťami je predaj alebo postúpenie firmy manažmentu (tzv. management buy-out) alebo konsolidácia podielov v rámci viacerých existujúcich spoločníkov (ak sú). Joint-venture alebo inak povedané spojenie sa s inou firmou, s ktorou existujú úplne prirodzené synergie, je ďalšou dobrou možnosťou. Keď sa zrealizuje kvalitne, oba subjekty získajú niečo, čo by samy nedokázali, a nové spojenie môže naštartovať neuveriteľný rast.
„Predaj firmy je často zbytočným strašiakom. Je to zmena ako každá iná, a ak je urobená zodpovedne, každá strana iba získa. Pôvodný majiteľ (často nepriznane unavený už len zo samotnej témy) získava odmenu za svoju prácu v podobe financií, získa čas a priestor na iné veci v živote alebo aj nové biznisové výzvy, do ktorých sa môže pustiť,“ dopĺňa Tomáš Török.
Firma vie predajom podľa neho získať novú energiu, často aj peniaze, vie nastať nové hybné momentum, na ktoré predchádzajúci majiteľ jednoducho už nemal po x rokoch síl. Interní ľudia majú možnosť sa posunúť, získať nové postavenie, zodpovednosť, vedia sa stať kľúčovým manažmentom. A firma, ktorá strácala dych (lebo to často tak v reáli je), získa aj odvahu, aj nové pohľady, aj energiu sa posunúť ďalej.
V prípade vstupu finančného investora ide o jasný zámer: zhodnotiť kapitál rastom hodnoty firmy – často nadviazaným na nejaké obdobie. Tak sa pôvodný majiteľ môže „ocitnúť“ v pozitívnej situácii, keď má stále ešte podiel, ale získal financie na rozvoj, môže svoju výkonnú rolu nahradiť novým človekom (napr. dosadeným od investora) a získa tým strategickejšiu pozíciu, nadhľad a časový priestor pozerať sa na firmu úplne inak a stále ju rozvíjať.
Ak ide o strategického investora, ten často preberie celý podnik a pôvodný majiteľ z takejto transakcie môže doslova „vypadnúť“ ako finančne a časovo slobodný človek.
Ďalšou možnosťou je predaj alebo postúpenie firmy na manažment (tzv. management buy-out). Pri tomto spôsobe si firmu odkupuje manažment, teda ľudia, ktorí reálne tvoria hodnotu vo firme a sú strojcom jej rozvoja. Je to jeden z veľmi vyzretých spôsobov, pri ktorom sa do majiteľskej štruktúry dostanú ľudia, ktorí firmu vytvárajú a zveľaďujú. V takom prípade zakladateľ prenecháva firmu ľuďom, ktorí ju vedia dlhodobo viesť, a môže sa stiahnuť do úzadia – nechať si minoritný podiel, čas a časť výnosov alebo ju predať celú. Okrem toho mu však ostane veľmi dobrý pocit, že to, čomu venoval 20 alebo 30 rokov života, pokračuje a rastie ďalej pod vedením ľudí, ktorých si sám vychoval.
Kľúčová rola majiteľov v takom dynamickom prostredí, v akom sa trh dnes nachádza, je ujasniť si stratégiu firmy a v rámci nej aj „longterm game“ samotných majiteľov. Definovať, kde je reálna biznisová ambícia, kam môže firma na trhu rásť, ktoré produkty ju tržbovo potiahnu a najmä, či je toho súčasný majiteľský a manažérsky tím schopný.
Zdroj: BizBuilders
