Česko zažíva najsuchšiu jar a leto za posledné desiatky rokov. A odborníci predpovedajú, že sa situácia nezlepší. Vody začína byť kritický nedostatok, ubúda prirodzených odtokových miest, v mestách vznikajú tepelné ostrovy. Doterajší prístup k nakladaniu s dažďovou vodou v zastavanej krajine je preto naďalej neudržateľný. Podľa odborníkov Českej rady pre šetrné budovy je nutné hľadať a využívať spôsoby, ako s vodou nielen šetriť, ale zároveň s jej pomocou ochladzovať mesta a bojovať tak s nepriaznivým vývojom klímy.
"V dôsledku opakujúcich sa období sucha a nedostatku zrážok nad územím Česka sa začíname stretávať s alarmujúcim nedostatkom vody a potrebnej závlahy. Je preto nevyhnutné viac premýšľať nad tým, ako s vodou nakladáme a ako ju využívať šetrnejšie. Mali by sme sa sústrediť ako na zužitkovanie dažďovej a šedej vody v budovách, tak na jej zadržiavanie v urbanizovanom priestore. Týmto kľúčovým oblastiam sa venujeme aj v rámci našej špeciálnej pracovnej skupiny a snažíme sa prispieť k zmene nakladanie s vodou v zastavanej krajine. Vzhľadom na súčasný stav je zmena prístupu v tomto ohľade veľmi naliehavá," apeluje Simona Kalvoda, výkonná riaditeľka Českej rady pre šetrné budovy.
Foto:CZGBC
Kvôli rozširujúcej sa zástavbe miznú závratným tempom zelené plochy a pôda schopná absorbovať vodu na mieste, kde spadnú dažďové zrážky. Prirodzená odtoková miesta teda zanikajú, a je preto veľmi ťažké vodu v krajine zadržať. Vydláždená, vybetónovaná či vyasfaltovaná priestranstiev miest a ich periférií akumulujú obrovské množstvo tepla, ktoré následne vyžarujú - tým vznikajú tzv. Tepelné ostrovy. Horúci vzduch stúpajúci nad mestské aglomerácie zamedzuje kondenzácii vzdušnej vlhkosti a vzniku dažďa - ten následne spadne niekde inde. Voda pritom funguje ako prirodzené chladenie a je schopná prehrievanie zabrániť.
Prehrievanie miest je závažným problémom, významne ovplyvňujúcim podnebie danej oblasti. Jednou z ciest, ako tomu zamedziť, je väčšie množstvo zelených striech a fasád. Toto energeticky úsporné riešenie je schopné ochladiť svoje okolie a priaznivo ovplyvniť biodiverzitu v danej lokalite. Súčasne vytvára aj príjemnú vnútornú mikroklímu budovy a výrazné úspory možno vďaka nemu dosiahnuť aj pri prevádzke klimatizácie. "Povrch zelené strechy sa počas leta zahrieva na teploty až o 50 ° C nižšia, než je tomu u bežných krytín. Hydroizolácia pod vegetačným súvrstvím navyše nie je vystavená vplyvu UV žiareniu ani veľkým výkyvom teplôt, čo výrazne predlžuje jej životnosť. Na streche tak možno u v horúčave stráviť príjemný čas, "hodnotí prínosy zelených striech Rostislav Dvořák z firmy LIKO-S.
Vzhľadom k dlhodobým obdobím sucha treba s vodou v prvom rade nakladať šetrne a obmedziť jej celkovú spotrebu. Nutné je však ísť cestou aj tzv. Nepriamych úspor: využívať tiež dažďovú a sivú vodu, ktorá by inak bez úžitku odtiekla do kanalizácie. "Dažďovú a sivú vodu možno upraviť tak, že získa parametre vody pitnej, takže z hygienického hľadiska nehrozí žiadne nebezpečenstvo. V zahraničí sa upravená dažďová voda bežne používa ako pitná, čo je u nás zatiaľ nemysliteľné. Naše biologické rozbory však hovoria úplne jasne. Je však nutné upozorniť, že prevádzkovateľ, respektíve dodávateľ systému, si musí na základe rozboru upravenej vody zaistiť súhlas Ministerstva životného prostredia. Využívanie tejto vody je tiež zložitejšie pri rekonštrukciách, pretože v starších budovách nemusí byť vhodné stavebné podmienky, napríklad pre umiestnenie retenčných nádrží. Používaním upravené dažďovej a šedej vody možno však usporiť až 50% spotreby centrálne upravenej pitnej vody, "upozorňuje Jana Petrů zo spoločnosti Koncept EKOTECH. Hoci sú technológie priamych a nepriamych úspor v dnešnej dobe už dobre známe, ich využitie v novej či renovovanej zástavbe stále nebýva časté. "Táto skutočnosť býva mnohokrát spôsobená nesúladom záujmov investora a nájomcu. Investor mnohokrát tlačí na obstarávaciu cenu a málokedy ho zaujíma, čo sa v budove bude diať potom, čo ju odovzdá do užívania," vysvetľuje Antonín Vejmelka z firmy Sedum Top Solution.
"O budovách sa pred rokmi začalo hovoriť ako o materiálových bankách. Teraz je začíname vnímať ako potenciálny energetickej banky. Stavby ako rezervoáre vody pre priame či budúce využitie týmto trendom dávno predchádzali. Zelené strechy aj obvodové plášte, zásobníky vody na strechách, využívanie dažďových vôd zo zvodov k vsakovania či na zavlažovanie, recyklácia šedých vôd - to všetko sú známe, avšak naďalej málo využívané možnosti. Pozerajte preto na hospodárenie s vodou v budovách ako na dlhodobo udržateľnú 'vodný investíciu'," nabáda Karel Fronk zo spoločnosti Skanska.
Český legislatívny rámec v oblasti využívania dažďovej a šedej vody doteraz zaostáva za legislatívou väčšiny západných krajín. Istých zmien doznalo len uprednostnenie vsakovanie zrážkovej vody pred jej odvádzaním. Nakladanie s upravenou dažďovou a šedú vodou sa tak v tuzemsku riadi iba hygienickými predpismi a požiadavkami na pitnú vodu. Istá zlepšenie však viditeľná sú, ako podotýka Jana Petrů: "Jednoznačne pozitívny dopad na povedomie o problematike hospodárenia s vodou má dotačné program dažďovú vodu, ktorý podporuje hospodárenie s dažďovou aj sivou vodou. Prínosom je aj dotačný titul Nová zelená úsporám. Ten prispieva 50% na rekuperáciu energie z šedej vody. Vďaka týmto iniciatívam sa navyše začínajú stierať rozdiely medzi podmienkami pre privátne a verejné investormi. "
Zdroj: CZGBC
