Finančná situácia Grécka sa počas ostatných týždňov vyhrotila, grécka kríza kulminuje. Rozhovory medzi veriteľmi a gréckou stranou doposiaľ nepriniesli žiadnu dohodu, čo spustilo medzi Grékmi veľkú vlnu neistoty, ktorá viedla k zintenzívneniu výberov peňazí gréckych obyvateľov z domácich bánk. Tie sa tak stali úplne závislé od núdzového financovania z Európskej centrálnej banky.
Po tom, čo Grécko 30.júna nesplatilo Medzinárodnému menovému fondu svoju pôžičku, sa voči nemu dostalo do defaultu. 20.júla musí Grécko splatiť ďalšiu splátku z pôžičky ECB, no bez finančnej pomoci nebude mať ani na túto splátku. Grécke banky ostanú v takom prípade odstrihnuté aj od núdzového financovania z ECB a stanú sa nesolventnými. Grécka vláda v snahe posilniť svoju neústupčivú pozíciu proti navrhovaným reformám vyhlásila na 5.júla domáce referendum o (ne)prijatí ponuky veriteľov podmienenej požadovanými reformami. Keďže však ponuka veriteľov v čase referenda už nebola ani na stole, referendum možno chápať skôr ako celkový postoj obyvateľov k reformám. Referendum nakoniec ukázalo viac ako 61%-nú podporu odporcov reforiem, čo doviedlo Grécko až na hranicu útesu doterajšej krízy. V súvislosti s týmito udalosťami sa vynára viacero otázok ako sa bude grécka kríza vyvíjať ďalej. Dolu ponúkame náš pohľad na niektoré základné otázky.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Aká bola bezprostredná reakcia finančných trhov na výsledok gréckeho referenda?
Bezprostredná reakcia finančných trhov na výsledky gréckeho referenda bola negatívna, no nákaza gréckej krízy do okolitých krajín sa zdá byť limitovaná. Pohyby na dlhopisových trhoch najviac ovplyvňovaných gréckou krízou boli do času písania tohto komentára na úrovni bežnej dennej volatility (viď graf dolu). Euro voči americkému doláru ostalo stále silnejšie než bolo pred niekoľkými mesiacmi. Zdá sa, že záchranné mechanizmy vytvorené počas ostatných rokov situáciu ukľudňujú. Ak by bolo Grécko tak blízko odchodu z eurozóny už pred rokmi na začiatku svojej krízy, negatívne reakcie eura a finančného trhu by boli neporovnateľne vyššie.
Aký ďalší vývoj v súvislosti s gréckou krízou možno očakávať?
Priestor na vyjednávanie Grécka s veriteľmi sa po výsledkoch referenda zúžil. Súčasná grécka vláda už jednoznačne nemá oprávnenie od svojich občanov na to aby v snahe dosiahnuť dohodu s veriteľmi spravila ústupky. Ustúpiť by tak teraz mohli už len veritelia, no to by znamenalo, že Gréci nakoniec predsa len dostanú svoj "obed zadarmo", čo by bol pre ostatných nezodpovedných dlžníkov nebezpečný precedens. Grécko sa priblížilo k odchodu z eurozóny tak blízko ako ešte nikdy nebolo.
Budú vyjednávania medzi veriteľmi a Grékmi ešte vôbec pokračovať?
Rokovať sa bude určite ďalej. Keďže však veritelia a grécka vláda stoja na úplne opačných póloch, k dohode v akú sa dúfalo doposiaľ zrejme nemá šancu dôjsť. Pozornosť sa tak zrejme sústredí skôr na akútnu záchranu neudržateľnej situácie gréckych bánk.
Zastaví ECB poskytovanie likvidity gréckym bankám?
ECB zrejme bude čakať na výsledok zajtrajšieho, utorkového (6.7.2015) mimoriadneho samitu lídrov EÚ, aby dostala politické krytie, či môže aj naďalej sanovať nesolventné grécke banky. V každom prípade, konečný termín, dokedy môže takto grécke banky podporovať je 20.júl, kedy jej Grécko musí splatiť 3,5mld. Ak to Grécko nesplatí - a bez novej pomoci z EÚ na to nebude mať - ECB bude musieť stopnúť akúkoľvek ďalšiu podporu.
Čo môže znamenať prípadný odchod Grécka z eurozóny?
Prípadný odchod Grécka z eurozóny by mohol nahromadiť neistotu v dlhodobú budúcnosť eurozóny a celého integračného projektu Európy. Súdiac však podľa umiernenej reakcie finančných trhov na výsledok referenda, takýto scenár je hypotetický a Grécko je vnímané ako individuálne zlyhanie.
Aké náklady by mal odchod Grécka z eurozóny pre Slovensko?
Pre Slovensko by priame náklady odchodu Grécka z eurozóny boli ekvivalentné zárukám, ktoré naša krajina vystavila za dlhopisy eurovalu. Tieto záruky sú vo vysokej sume 1,6mld eur, no sú splatné až v roku 2022 a už sú zarátané do štátneho dlhu.
Sú ohrozené vklady slovenských občanov v domácich bankách?
Nie. Bežní občania Slovenska sa vôbec nemusia obávať bezprostredného ohrozenia svojich peňazí v slovenských bankách. Slovenské banky nemajú žiadne priame väzby na grécke banky a nemajú žiadne významné investície do gréckych dlhopisov či iných finančných aktív (v 1Q celkovo sektor mal voči Grécku priame vystavenie €38mln). Preto sa ich situácia v Grécku priamo takmer vôbec netýka. A čo sa týka reálnej ekonomiky, slovenské firmy s gréckymi obchodujú minimálne. Pre porovnanie, do Ruska vyvážame zhruba desaťnásobne väčší objem tovaru ako do Grécka.
Zdroj: VUB banka
